Prof. Roberto de Mattei: Tajomný pôvod koronavírusu, II. časť

Roberto de Mattei
21. augusta 2021
  Spoločnosť  

Zdroj: Pixabay

pokračovanie I. časti

Problémy biologickej bezpečnosti

Úroveň biologickej bezpečnosti (biosafety level) je súbor opatrení na izoláciu nebezpečných biologických činiteľov v uzavretom prostredí. Úroveň zadržania šírenia sa pohybuje od najnižšej úrovne 1 (BSL-1) po najvyššiu úroveň 4 (BSL-4). Definíciu týchto úrovní vypracovalo v Spojených štátoch amerických Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), ktoré je americkou federálnou agentúrou pre verejné zdravie.

Epidémia ťažkého akútneho respiračného syndrómu (SARS) zasiahla Čínu v rokoch 2002 – 2003 a vyžiadala si stovky úmrtí. Medzi prenasledovanými pekinským režimom bol, uvádza Gatti, generál-lekár Ťiang Jan-jung (Jiang Yanyong), ktorý v roku 1989 verejne odsúdil masaker na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men, Tienanmen) a v roku 2004 bol zatknutý za šírenie presných informácií o epidémii v jeho krajine, ktoré dovtedy vláda zamlčiavala. Odvtedy sa začalo hovoriť o možnosti, že vírus unikol z pekinského Virologického inštitútu vinou nedbanlivosti pri opatreniach biologickej bezpečnosti. Samotná WHO 18. mája 2004, po vypuknutí SARS v Pekingu, vystríhala pred možnosťou nových prípadov v dôsledku zlého riadenia laboratórií v Číne.

V tomto období Francúzsko, ktoré bolo izolované od Washingtonu, pretože sa nezapojilo do vojny v Iraku, nadviazalo dôležité hospodárske spojenectvo s Pekingom. Nové priateľstvo medzi vtedajšími prezidentmi Jacquesom Chiracom a Chu Ťin-tchaom (Hu Jintao) viedlo aj k rozhodnutiu vybudovať vo Wu-chane bezpečné laboratórium úrovne P4, napriek zdržanlivosti francúzskych diplomatov a vojenských kruhov v Paríži, ktorí si uvedomovali, že veda v Číne je pod priamou kontrolou komunistickej strany prostredníctvom Akadémie vied. Gatti k tomu poznamenáva: „Odovzdanie dvoch storočí pokroku v oblasti štúdia najnebezpečnejších vírusov a baktérií by mohlo vysoko militarizovanému a nedemokratickému režimu, akým je Peking, umožniť dominanciu v kultivácii nových patogénov bez akejkoľvek možnosti kontroly. A presne to sa stane“ (str. 226).

Francúzsky socialistický premiér Bernard Cazeneuve, ktorý 23. februára 2017 pricestoval z Paríža do Wu-chanu, oznámil, že „pre Francúzsko je česť, že mohlo prispieť k vybudovaniu prvého laboratória úrovne P4 s vysokou biologickou bezpečnosťou v Číne“, Národného laboratória biologickej bezpečnosti vo Wu-chane. „Toto laboratórium, ktoré sme spoločne vybudovali, bude špičkovým pracoviskom v našom boji proti novým chorobám“ (tu).

Čínska vláda konečne dosiahla svoj cieľ: vytvoriť svoje prvé národné laboratórium úrovne P4 vybavené obrovskou biobankou so vzorkami vírusov všetkých druhov, v ktorom sa vykonáva civilný aj vojenský výskum. Laboratórium vo Wu-chane, ktoré je centrom siete laboratórií P4, sa zaoberá výskumom potenciálne ľudsky patogénnych vírusov v oblasti biomedicíny aj biologických zbraní. „Wu-chanské laboratórium môžeme preto považovať za mimoriadny nástroj na dosiahnutie civilných a vojenských cieľov Čínskej ľudovej republiky“ (Tritto, str. 78).

Časť medzinárodnej vedeckej komunity je však znepokojená možným „únikom patogénov a pridaním biologického rozmeru k geopolitickému napätiu medzi Čínou a ostatnými krajinami“ (Gatti, str. 257).

Tajomná doktorka Š’ Čeng-li

Kľúčovou postavou v histórii týchto udalostí je doktorka Š’ Čeng-li (Shi Zhengli) z wuchanského inštitútu, ktorú jej kolegovia pre výskum koronavírusov netopierov nazvali „Batwoman“.

Po epidémii v rokoch 2002 – 2003 doktorka Š’ Čeng-li zistila, že niektoré netopiere z rodu podkovár (Rhinolophus ferrumequinum, ktoré vďačia za svoje meno výrastku v tvare podkovy na ňufáku) sú prírodnými rezervoármi koronavírusov podobných SARS-u (Li Wendong, Shi Zhengli a Yu Meng, Bats Are Natural Reservoirs of SARS-Like Coronaviruses, In: Science, zv. 310, č. 5748, 28. októbra 2005, str. 676–679) a od roku 2005 viedla tím výskumníkov so svojím kolegom Cchuej Ťie (Cui Jie), ktorý navštívil desiatky jaskýň obývaných miliónmi netopierov a odobral tisícky vzoriek po celej Číne.

Na jeseň roku 2006 sa Š’ Čeng-li zúčastnila školenia v laboratóriu P4 Jean Mérieux v Lyone. Po návrate do Číny sa zúčastnila projektu, ktorý bol prostredníctvom operácií genetického inžinierstva zameraný na úpravu proteínov S-spike netopierieho koronavírusu s cieľom získať nový hrot schopný väzby na ACE2 (Angiotensin Converting Enzyme 2), enzým nachádzajúci sa v ľudských bunkách, ktorý môže pôsobiť ako receptor pre vírus. Spike proteín (v slovenčine „hrot“ alebo „klinec“) pokrýva vonkajší povrch koronavírusov výbežkami v tvare „koruny“, ktoré predstavujú hlavný mechanizmus, prostredníctvom ktorého sú cieľové bunky infikované.

V roku 2013 bola Š’ Čeng-li vymenovaná za riaditeľku laboratória BSL-3 vo Wu-chane, kde francúzske spoločnosti v súlade s dohodami podpísanými pred takmer desiatimi rokmi, začali budovať maximálnu zadržiavaciu štruktúru BSL-4. V roku 2014 bola povýšená na riaditeľku Výboru pre biologickú bezpečnosť Wu-chanského virologického inštitútu, potom sa stala riaditeľkou Laboratória špeciálnych patogénov a biologickej bezpečnosti Akadémie vied. „S týmito funkciami“ – píše Gatti – „komunistická strana uznáva jej úplnú lojalitu a evidentne od nej očakáva náležitú poslušnosť“ (str. 246).

28. novembra 2013 publikovala Dr. Š’ Čeng-li spolu s britským zoológom Petrom Daszakom v časopise Nature štúdiu, ktorá ukázala, že zo vzorky výkalov netopierov je možné infikovať bunkovú kultúru, izolovať koronavírus a replikovať ho (tu). Najznepokojujúcejším objavom je, že nový koronavírus SL.CoV-WIV1 (iniciály Wu-chanského inštitútu virológie) a jeho dvojča Rs3367 sú schopné viazať sa na enzým Ace2, ktorý u ľudí funguje ako receptor pre vírus, a potenciálne prechádzajú z netopierov na človeka, ktorého týmto spôsobom nakazia (Gatti, str. 237–238).

V roku 2014 Š’ Čeng-li začína spolupracovať s prof. Ralphom S. Baricom, riaditeľom laboratória imunológie a mikrobiológie North Caroline University, v ktorom sa vykonávajú experimenty s génovou mutáciou. Š’ Čeng-li a Baric pracujú na tzv. „zisku funkcie“ (GoF: gain of function), technike, ktorá vytvára genetické zmeny v organizme, ktoré môžu viesť k získaniu novej funkcie alebo k zlepšeniu existujúcej funkcie. V biologickom výskume sa produkt kombinácie získaný fyzickým zmiešaním buniek dvoch rôznych organizmov nazýva „chiméra“, podobne ako mytologické stvorenie s rovnakým názvom. Cieľom spojenectva medzi americkým vedcom a čínskou výskumnou pracovníčkou je vytvoriť novú chiméru, ktorá nikdy predtým neexistovala, schopnú replikovať sa a šíriť v myšiach a napádať bunky dýchacích ciest človeka, s infekčnosťou rovnajúcou sa vírusom SARS a bez možnosti vyliečenia.

Gattiho komentár: „K tejto možnej transformácii u netopierov síce nedošlo po prvej epidémii SARS, ale vyskytla sa v laboratóriách v Číne a USA pri výrobe chimérického vírusu: máme skrátka ešte jeden patogén potenciálne schopný vyhubiť tisíce ľudí“ (Gatti, str. 249).

Zakázané experimenty pokračujú

Keď bol vytvorený prvý chimérický vírus, veľká časť svetovej vedeckej komunity vyjadrovala pochybnosti, či sú takéto experimenty v porovnaní s rizikami skutočne potrebné z hľadiska rozvoja lekárskych poznatkov. „Vedci“ – vyhlásil napríklad Simon Wain Hobson, virológ Pasteurovho inštitútu v Paríži – „vytvorili nový vírus, ktorý sa s prekvapivými úspechmi reprodukuje v ľudských bunkách. Ak by vírus unikol, nikto by nedokázal predpovedať jeho trajektóriu“ (Gatti, str. 252).

Úrad Bieleho domu pre vedeckú a technologickú politiku 7. októbra 2014 pod vedením prezidenta Obamu pozastavil federálne financovanie všetkých experimentov súvisiacich so „získaním funkcie“, ktorá posilňuje patogény, ako sú vírusy vtáčej chrípky, SARS alebo MERS. V decembri 2017 americký prezident Donald Trump zrušil pozastavenie experimentov, ktoré Obama pred tromi rokmi zastavil. Keďže však National Institute of Health ešte pred moratóriom vlády USA povolil prácu Š’ Čeng-li a Ralphovi Baricovi na koronavíruse-chimére, táto pokračuje napriek obavám verejnosti.

V roku 2014 získal Peter Daszak, prezident Eco Health Alliance, 3,75 milióna dolárov od Národného inštitútu pre alergie a infekčné choroby (NIAID) na šesťročný projekt zameraný na vznik nových koronavírusov z netopierov. Od marca do júla 2016 tím pod vedením Š’ Čeng-li a Petra Daszaka zaznamenal genóm iných netopierích koronavírusov a podarilo sa mu izolovať a v laboratóriu replikovať nový koronavírus, ktorý nazvali WIV16. Rozsiahla správa New York Times z 22. júla 2021 pripomína, že už v roku 2017 Dr. Š’ Čeng-li a jej kolegovia z laboratória vo Wu-chane zverejnili správu o experimente, pri ktorom zmiešaním rôznych existujúcich častí vytvorili nové hybridné netopierie koronavírusy, vrátane minimálne jedného, ktorý bol takmer prenosný na ľudí, s cieľom študovať ich schopnosť infikovať a replikovať sa v ľudských bunkách prostredníctvom takzvaných experimentov „gain of function“.

Čínske vojenské orgány tento výskum sledujú a podporujú. Už 5. januára 2018 Institute of Military Medicine Nanjing Command ukladá do databázy GenBank dva koronavírusy podobné netopierím SARS-om nazvané SL-CoVZC45 a SL-CoVZXC21, ktoré infikujú netopiere a boli identifikované v roku 2018 vo východnej Číne (tu).

Človek si oprávnene kladie otázku: Z akého dôvodu sa ČĽOA môže zaujímať o vývoj nových koronavírusov, ak nie kvôli možnému štúdiu možností biologickej vojny?

Centrom tohto výskumu zameraného na rozvoj útočných a obranných vojenských kapacít komunistickej Číny je laboratórium vo Wu-chane, kde pôsobí Wuhan Institute of Biological Products, ktorý je súčasťou výskumných zariadení pre vedenie biologickej vojny spadajúcich pod Ministerstvo obrany.

(Pokračovanie)


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!