Slovenské dejiny

Stretnutie uhorského a poľského kráľa K vojne, pravda, nedošlo, lebo pápež Martin V. zakročil u Žigmunda, u Vladislava a Vitolda, ktorým pohrozil exkomunikáciou, ak neupustia od podporovania českých husitov. Pápežov zákrok mal účinok, lebo Korybut pred Vianocami roku 1422 opustil Čechy. K úplnému urovnaniu spomínaných vecí zišli sa poľskí a Žigmundovi legáti v Ľubici dňa 30. novembra 1422. Tu pre neprítomnosť panovníkov nemohli sa dohodnúť na uzavretí trvalého mieru, preto sa rozhodli, že definitívny mier bude uzavretý v prítomnosti oboch panovníkov, ktorí sa zídu v polovici postu budúceho roku v Czorstyne. Podľa dohodnutia legátov

74 rokov spoločného štátu Čechov a Slovákov zanechalo v našich dejinách, okrem niektorých pozitív, nevídané nánosy politickej a ideologickej mytológie. K jednému z ideologických mýtov patrila aj rozprávka o dobrých husitoch. Tá oscilovala od liberálnej až po komunistickú podobu, ale vždy bola protežovaná štátom ako pozitívna udalosť. Národná pamäť Slovákov, ktorá im zanechala podobu husitských vpádov v úplne inom svetle bola cielene potláčaná. Husiti boli oficiálne prezentovaní ako: šíritelia bratstva medzi Čechmi a Slovákmi, bojovníci za všeslovanské zbratanie, ako milovníci slobody bojujúci proti tmárskej Cirkvi, či ako stredovekí sociálni pracovníci bojujúci proti pánskemu útlaku. Reálny obraz banditov, lúpežníkov

Rok 1848 býva v slovenskej liberálno – národnej a ľavicovo – národnej historiografii prezentovaný ako národná „revolúcia“, ktorej sa zúčastnili Slováci spolu s ostatnými európskymi národmi, počas tzv. „Jari národov“. Tak tieto európske udalosti rada označuje liberálna a ľavicová tradícia. Skutočnosť však nie je taká jednoznačná. Odhliadnuc od masovej prezieravej ľahostajnosti Slovákov k udalostiam v roku 1848, tak ona menšina angažovaných Slovákov, podobne ako Chorvátov alebo obyvateľov Tirolska; ale väčšinovo aj Čechov a Moravanov, stáli v tomto revolučnom boji na strane cisára, Viedne a teda kontrarevolúcie; aj keď motivácia jednotlivých národov mohla byť samozrejme odlišná. Tento fakt predstavoval

Stav katolíckej Cirkvi v 16. storočí na území Uhorska, podobne ako aj v iných štátoch zasiahnutých protestantizmom, bol neutešený.  Z dôvodu veľkého počtu nemeckých kolonistov, sa myšlienky nemeckého protestantizmu šírili so značnou rýchlosťou. Nemeckí študenti, absolventi nemeckých univerzít, prichádzali domov nakazení heretickým učením a propagovali ho tak medzi svojimi rodákmi ako aj u iných národov Uhorského kráľovstva. Krajina oslabená tureckou expanziou a rozvrátená vnútornými nepokojmi nedokázala úspešne vzdorovať protestantskej záplave.  Obzvlášť po roku 1526 keď sa odohrala tragická bitka pri Moháči, v ktorej mimochodom padla aj väčšina vysokých cirkevných hodnostárov, čo výrazne oslabilo cirkevnú štruktúru. V chaose