Filozofia - Christianitas

Filozofia

Je zabíjanie nevinných ľudí zločin?

Roman Cardal

Akú odpoveď môžeme očakávať na otázku: „Je úmyselné zabitie nevinného človeka vždy vraždou (zločinom)?“ Pravdepodobne jednu z nasledujúcich: „Samozrejme!“, „Nepochybne!“, „Prirodzene!“ Zdá sa, že ide o záležitosť, ktorá nepredstavuje...

Rozumnosť ako štrukturálny znak katolíckej viery

Roman Cardal

Ako sme mohli vidieť v minulom príspevku, katolícku vieru si nemožno predstavovať bez vzťahu k rozumu. Boh od človeka nevyžaduje, aby veril slepo a nerozumne. To by totiž znamenalo...

Katolícka viera – barlička pre slabých?

Roman Cardal

Tomáš Akvinský v jednom zo svojich traktátov definuje katolícku vieru ako „habitus mysle, ktorým sa v nás začína večný život a vďaka ktorému prijímame so súhlasom to, čo nie...

Nepragmatickosť a neužitočnosť kresťanstva?

Roman Cardal

Stará filozofia učí, že každý človek chce byť šťastný. Dnes sa už o šťastí toľko nehovorí, pretože toto slovo utrpelo veľké škody jeho bezmyšlienkovitým nadužívaním. Naši súčasníci radšej poukazujú...

Nie každá viera lieči

Roman Cardal

Je jasné, že len čo sa ukázalo, že o svete možno hovoriť aj inak než prostredníctvom mýtov, nebolo už možné od takéhoto prístupu k realite ustúpiť. Mýty sa už...

Je človek len vyvinutejší živočích?

Roman Cardal

Jednou z najvýraznejších vlastností, ktorou sa ľudia odlišujú od zvierat, je ich schopnosť pôsobiť rôznymi spôsobmi na svoje prostredie. Na rozdiel od nich nie je determinovaný na to, aby...

Kto je „človek“ v tomto kolosálnom vesmíre?

Roman Cardal

V mnohých našich príspevkoch sme mali možnosť si uvedomiť, že naša minulosť obsahuje zaujímavé historické paralely, ktoré by nebolo múdre ignorovať. Uvažovali sme o kríze základov matematizovanej vedy, ktorej...

Humanizmus na hlinených nohách

Roman Cardal

predchádzajúca časť:Vznešený étos starého materialistu *** V minulom príspevku sme sa zamýšľali nad Démokritovým filozofickým pohľadom na človeka. Všimli sme si, že napriek svojmu materializmu prichádza s prekvapivo hlbokými...

Vznešený étos starého materialistu

Roman Cardal

1. Precitnutie rozumu Ak by sme personifikovali ľudský rozum, mohli by sme povedať, že sa v gréckych predsokratovských mysliteľoch prebudil z dlhého spánku, počas ktorého sníval mýtické sny. Po...

Prirodzenosť myslenia nemožno potlačiť

Roman Cardal

1. Len idiot má svoju pravdu Samotná filozofia sa zrodila z boja – z polemiky vedenej proti mýtu (grécke slovo polemos znamená boj). Opakom mýtu je logos. Hérakleitos naň...

Hérakleitos z Efezu a jeho moderný „comeback“

Roman Cardal

Jeden z najzaujímavejších starogréckych mysliteľov, ktorý sa radí medzi tzv. predsokratikov, je Hérakleitos z Efezu. Jeho vplyv ďaleko presiahol dobu, v ktorej žil. Ak niet sporu o tom, že...

Antonio Gramsci a jeho dlhý boj

Mark Dooley

Je zvláštne uvažovať o tom, že niekto, kto zomrel v roku 1937 vo veku štyridsaťšesť rokov, pričom toho po sebe veľa nezanechal, má väčší kultúrny vplyv ako väčšina jeho...

Pytagorov odkaz a povaha západnej racionality

Roman Cardal

1. Realita – dar, ktorý sa nám ponúka Podľa starej tradície to bol Pytagoras, kto ako prvý rozdelil ľudí na filozofov a nefilozofov. Lovec pravdy, filozof, vidí ľudský život...

Prekonávanie materialistického naturalizmu a sloboda filozofa

Roman Cardal

Limity primitívneho naturalizmu Grécka filozofia bola vo svojej prvej fáze naturalistická. Podľa rôznych mylétskych mysliteľov spočívala vlastná povaha skutočnosti (fysis, natura) v niečom hmotnom. Niektorí považovali za základ reality...

Prečo sa boj za slobodu často končí novým otroctvom?

Roman Cardal

Sloboda je jeden z najcennejších statkov človeka. Je to najhlbší výraz jeho duchovnej prirodzenosti. Stratiť slobodu znamená stratiť niečo zo svojej podstaty. Ľudia, ktorí si uvedomujú svoju osobnú dôstojnosť,...

Staré nemusí vždy znamenať prekonané

Roman Cardal

Ak by sa niekto čudoval, prečo sa výrazne zaoberáme svetom antických filozofov, mohli by sme odpovedať, že „návraty k počiatkom“ sú zvyčajne celkom užitočné. Dynamika „návratu k počiatkom“ nie...

(neo)Modernizmus

Jozef Duháček

Modernizmus je filozoficko-teologický smer, slovami Pia X. syntéza všetkých heréz, ktorý prenikol v priebehu 19. storočia do Katolíckej cirkvi a zasial semeno toho, čo dnes so slzami žneme. V modernizme...

Komunizmus je úplné otroctvo

Hilaire Belloc

Komunizmus (ktorý je iba jedným, a pravdepodobne prechodným prejavom novovekého útoku) hlása, že je zameraný k istému dobru, teda odstráneniu chudoby. Ale už vám nepovie, v čom ono dobro...

Sloboda od rozumu

Jozef Duháček

Naši liberálni protivníci sa radi štylizujú do pozície tých rozumnejších. Osvietenejších. Tých, čo neskočili na lep náboženským podvodníkom, ale pomocou všemocnej vedy, racionality a logiky dokážu zaujať k sporným bodom zdravý...

Čo je zlé na personalizme? Katolícke a personalistické poňatie manželskej lásky

Jozef Duháček

Personalizmus patrí medzi smery modernej filozofie a vznikol čiastočne, ako reakcia na odľudšťujúce materialistické a kolektivistické teórie, ktoré v 20. storočí umožnili vznik najsurovejších a najkrutejších ideológií a následne...

Kam vedie moderný materializmus osvietené národy

Jozef Duháček

Kristus zachránil Dušu pred Telom. Kto ale zachráni Telo pred Dušou? Touto otázkou vstúpil materializmus do nemeckej literatúry. Nedá sa to povedať jasnejšie ani výstižnejšie. Aby niekto mohol prijať...

Démoni a anjeli v platonizme. Spory medzi novoplatónskou démonológiou a kresťanskou angelológiou

Magdalena Żuraw

pokračovanie I. časti V zásade v každom myšlienkovom systéme – od duchovných smerov starovekého Východu po neskorý novoplatonizmus – sú anjeli (démoni) prostredné entity medzi svetom božstiev a človekom....

Anjel v pohanskej filozofii, zrod filozofickej démonológie

Magdalena Żuraw

Tajomstvo anjelov sprevádza filozofické úvahy takmer od samého začiatku ľudského myslenia. Už v predkresťanskom náboženskom vedomí a v jeho mýtoch existuje viera, že sú tak čistí duchovia, poslovia, sprostredkovatelia medzi...

Prečo pozitivizmus nevyhovuje dnešnému človeku?

Emil Stach

Otcom pozitivizmu je A. Comte (1798— 1857). Svoj systém vysvetlil v šesťzväzkovom diele: Cours de la philosophie positive. Na základe svojho filozofického systému vytvoril aj náboženskú spoločnosť, ktorá v...