Sviatok Navštívenia Panny Márie

Branislav Krasnovský
2. júla 2021
  Cirkev

Zdroj: mycatholic

Sviatok, ktorý pripomína návštevu Panny Márie u Alžbety (Navštívenie Panny Márie, lat. Visitatio Beatissimae Mariae Virginis), je vo všeobecnom cirkevnom kalendári zaradený na 31. mája.

Na Slovensku sa so súhlasom Svätej stolice slávi 2. júla, ako sa slávil v západnom kresťanstve pred liturgickými úpravami II. vatikánskeho koncilu. Na tento sviatok sa viaže aj tradičná veľká púť do baziliky Návštevy Panny Márie na Mariánskej hore pri Levoči.

Sviatok Návštevy Panny Márie vznikol na kresťanskom Východe. Na Západ ho uviedla františkánska rehoľa v roku 1263. Postupne ho prevzali ďalšie rehole, ako karmelitáni, mercedári, servíti atď. a v roku 1389 tento sviatok rozšíril pápež Urban VI. na celú katolícku Cirkev. Ide o stretnutie tehotnej Panny Márie s tehotnou príbuznou (neplodnou) Alžbetou, budúcou matkou Jána Krstiteľa. Pri tomto stretnutí boli po prvýkrát prednesené aj dve významné modlitby katolíckeho kresťanstva – Zdravas Mária (presnejšie časť tejto modlitby) a Magnifikat.

Evanjelista Lukáš (Lk 1,39–56) hovorí: 39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. 40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42 Vtedy zvolala veľkým hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. 43 Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. 45 A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ 46 Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána 47 a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, 49 lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno 50 a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. 52 Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, 55 ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ 56 Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Bolo to hneď po Zvestovaní, pri ktorom Panna Mária súhlasila s tým, že sa stane matkou vteleného Božieho Syna. Na neopakovateľné Božie vyvolenie odpovedala slovami: „Hľa, Pánova služobnica…“ A neostala len pri slovách. Keď počula, že jej staršia príbuzná (teta) Alžbeta je v šiestom mesiaci ťarchavosti, uvedomila si, že táto staršia budúca matka potrebuje pomoc, potrebuje službu. Preto sa ju ponáhľala navštíviť. Okrem túžby slúžiť ju mohla pobádať k rýchlym krokom túžba podeliť sa o radostné tajomstvo, ktoré spájalo obe ženy.

Alžbeta bola manželkou kňaza Zachariáša, ktorá sa v pokročilom veku stala matkou Jána Krstiteľa, predchodcu Nášho Pána Ježiša Krista. Podľa tradície žila v mestečku Ain Karim v judských kopcoch, západne od Jeruzalema, čo bolo z Nazareta približne na 4 dni chôdze. Panna Mária niesla v sebe Nášho Pána Ježiša Krista. Po tom, ako sa otvorila Božiemu daru vtelenia, pôsobil cez ňu takisto Duch Svätý a Ježiš Kristus. Podľa niektorých teológov sa Panna Mária stala živou Monštranciou.

Stretnutie dvoch vyvolených žien bolo pohnuté a živé. Len čo Alžbeta počula Máriin pozdrav, naplnil ju Duch Svätý a hneď pochopila celú situáciu. Z evanjelia a čiastočne z modlitby Zdravas poznáme jej slová: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone…“

Panna Mária pochopila, že Alžbete nemusí nič vysvetľovať. Jej odpoveďou na Alžbetine slová je Magnifikat (Velebí moja duša Pána), jeden z najkrajších chválospevov, aké poznáme. V ňom vyspievala Bohu radosť a vďačnosť nielen vo svojom mene, ale aj v mene všetkých vykúpených ľudí. Panna Mária prežívala v sebe vnútornú slobodu, ktorou nás oslobodzuje Kristus.

Giotto, Navštívenie Panny Márie
zdroj: wikimedia commons

Na východných ikonách je Navštívenie Panny Márie tradične zobrazované ako obraz, na ktorom Panna Mária objíma Alžbetu. Panna Mária býva častejšie zobrazovaná v ľavej časti obrazu a Alžbeta sa pred Pannou Máriou mierne ukláňa. V pozadí býva neurčitá scenéria mesta, teológovia uvažujú, že Navštívenie Panny Márie sa mohlo uskutočniť v Hebrone (asi 130 km od Nazareta, kde Panna Mária žila), alebo na dnešnom jeruzalemskom predmestí Ain Kerim, či v meste Juta v blízkosti Hebronu. Vekový rozdiel medzi Pannou Máriou a Alžbetou je naznačovaný aj farbou vlasov.

Navštívenie Panny Márie patrí k obľúbeným témam západných umelcov. K najznámejším patria predrenesanční umelci Giotto, Jacques Daret, Rogier vand der Weyden. V období renesancie Fra Angelico, Piero di Cosimo, Domenico Ghirlandaio, Mariotto Albertinelli, Rafael Santi. K barokovým umelcom patria Mateo Rosseli, El Greco, Peter Paul Rubens či Harmenszoon van Rijn Rembrandt. V západných motívoch Alžbeta pred Pannou Máriou kľačí – západné maliarstvo nezdôrazňuje Alžbetin vek, zdôrazňuje sa však fáza tehotenstva.

Katolícka i pravoslávna tradícia vníma ako miesto stretnutia Panny Márie s Alžbetou mesto Ain Kerim. Počas križiackych vojen tu katolíci založili františkánsky kláštor a Ain Kerim sa stal dôležitým pútnickým miestom. Podľa niektorých odborníkov informácie o rodisku Jána Krstiteľa v mimokresťanských spisoch (Kopti, Arabi), takisto hovoria o Ain Kerim. Paradoxne proti Ain Kerim sú niektoré teórie protestantských teológov, ktorí považujú za rodisko sv. Jána Krstiteľa Hebron.

Kostol Ain Kerim
zdroj: wikimedia commons

Tajomstvo sviatku Navštívenia Panny Márie nám naznačuje, že ak má byť náš kontakt s druhými ľuďmi požehnaním, aj my musíme prinášať nielen Božie slovo, ale musíme sa snažiť, aby z nás vyžaroval aj Duch Svätý. Ak prinášame len seba, nemusíme byť pre druhých vždy požehnaním.

Svätý Augustín hovoril, že Panna Márie nosila Pána Ježiša vo svojom lone. My, katolíci by sme mali nosiť Pána Ježiša v našom srdci.

Chváľme Pána za to, čo vykonal pre nás všetkých. Ďakujme mu za jeho dobrotu, ktorou nás každodenne zahŕňa, ďakujme za milosti, ktoré plnými priehrštiami dostávame.

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!