Svätý Dismas

Plinio de Oliveira
29. marca 2020
  Svätec týždňa  

Životopisné údaje:

Podľa o. Emmanuela d’Alzona, zakladateľa rehole asumpcionistov, najkrajšiu históriu sv. Dismasa napísal sv. Anselm v liste svojim sestrám rozjímajúcim o Spasiteľovom detstve. Hoci dnes túto históriu niektorí občas spochybňujú, bola jednomyseľne prijímaná v dobe veľkého biskupa Canterbury.

Sväté neviniatka boli vraždené a svätý Jozef, Panna Mária a Božské Dieťa utekali pred Herodesom. Svätá rodina opustila Betlehem a vstúpila do egyptskej krajiny, ktorú Sväté písmo nazýva krajinou hriechu, krajinou, odkiaľ Boh odišiel a ktorú môže zachrániť iba Kristova obeť.

Pri tomto úteku Ježiš, Mária a Jozef vošli do lesa, v ktorom vyčíňali zbojníci. Medzi nimi bol Dismas, vrah a zlodej. V hĺbke jeho duše však bola tajná milosť, ktorú neodmietol.

Dismas, číhajúci na nič netušiacu obeť, videl prichádzať muža s mladou ženou nosiacou dieťa. Títo cestujúci mali so sebou nejakú batožinu, azda dary, ktoré im traja mudrci dali na tento dlhý výlet. Dismas usúdil, že táto bezbranná skupinka nebude klásť veľký odpor. Palica svätého Jozefa mu nenaháňala strach, takže sa bez obáv chystal na nich vyrútiť.

Keď mu však oči padli na Dieťa Ježiša, zastavil sa žasnúc nad božskou krásou a majestátnosťou Jeho tváre. Hlboko oslovený sa rozhodol pocestným neubližovať a miesto toho ich chrániť, ba aj ich pohostil vo svojej jaskyni. Takýmto spôsobom Božská Prozreteľnosť pomohla Svätej rodine, v tomto prípade nie prostredníctvom anjela, ale zlodeja, ktorý sa na chvíľu zmenil na dobrého anjela.

Dismas ponúkol všetko, čo mal, a Božské Dieťa sa nechalo hladkať týmto zločincom. Keď Najsvätejšia Panna videla zlodejovu úctu voči dieťaťu, slávnostne ho ubezpečila, že za to bude pred smrťou odmenený. Dismas naďalej žil svoj život plný zločinu, ale spomienku na tento prísľub si uchoval.

O jeho živote počas 33 rokov života nášho Pána nič nevieme. Napriek tomu sa objavuje spolu s ďalším zlodejom Gestom nesúc kríž, aby bol ukrižovaný spolu s Ježišom Kristom. Jeho zločiny mu však dušu tak zatemnili, že nespoznal ani Ježiša, ani Máriu.

Kríže boli postavené na vrchu Kalvária a po tri hodiny bol Dismas, podobne ako Ježiš, svedkom rúhania davu, ktorý reprezentoval celý svet. Aj on sa pripojil k rúhačom. Keď sa však Mária na neho pozrela, spoznala ho a modlila sa za neho. Keď sa priblížila šiesta hodina, dlhý tieň Ježišovho kríža padol na Dismasovo telo.

V tej chvíli Gestas zakričal: „Ak si Kristus, zachráň seba a nás.“ Avšak tiene Ježišových rán prenikli do Dismasovho srdca a on odpovedal: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si odsúdený na to isté? Lenže my spravodlivo, lebo dostávame, čo sme si skutkami zaslúžili. Ale on neurobil nič zlé.“

Po týchto jedinečných slovách zlodej, ktorý sa premenil na dobrého zlodeja, vyslovil vznešené slová plné viery, nádeje a lásky: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

A Ježiš mu odpovedal: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ V tejto chvíli Ježiš splnil prísľub daný Pannou Máriou a Dismas pred svojou smrťou bezpochyby spoznal Božiu Matku pod krížom. Dobrý zlodej očistený Kristovou obetou prijal prvé ovocie Vykúpenia.

Svätý Dismas sa považuje za patróna odsúdených na smrť, osôb zaoberajúcich sa nečestným podnikaním, ktoré sa chcú skôr, ako zomrú, napraviť, ale nevedia ako na to, veľkých hriešnikov a márnotratných synov, osôb, ktoré sú zúfalé kvôli nevyriešiteľným situáciám. Sv. Dismas taktiež pomáha dušiam, aby nezomreli bez kajúcej ľútosti.

Komentár prof. Plinia:

Toto nádherné rozprávanie sv. Anselma je plné poučení. Myslím, že o. d’Alzon má pravdu, keď hovorí, že nezáleží na tom, či sa to všetko v skutočnosti stalo presne tak, ako to opísal sv. Anselm. Rozhodujúci je morálny výklad sv. Anselma, ktorý ukazuje, ako Božia milosť pôsobí v duši.

Máme históriu duše, duše sv. Dismasa, v ktorej existoval rozpor: muž vyrastal medzi zločincami a bol vystavený tým najhorším možným vplyvom. Napriek tomu dostal milosť, aby splnil Božiu vôľu, pretože o milosť nie je nikto ukrátený. Táto duša zišla na zlé cesty. Avšak od svojho detstva, hovorí sv. Anselm, bol verný istým skrytým milostiam. Svätý Anselm predstavuje históriu človeka, ktorý ťažko hrešil, ale s ktorým má Boh tajomný plán milosrdenstva, od ktorého napriek tomuto hriechu neodstupuje. Vidíme teda, že hrešil, dopúšťal sa všetkých možných ukrutností, ale v hĺbke svojho bytia si zachovával tajnú nádej, že nakoniec bude činiť pokánie, bude mu odpustené a uvidí novú cestu, ktorá sa mu otvorí.

Je tam opis zlovestnej a zároveň očarujúcej epizódy agresie, ktorú plánoval proti Svätej rodine, keď bol ešte mladík. Videl malú karavánu – muža a devu s dieťaťom na malom oslíkovi. Vyhodnotil si to ako dobrú príležitosť na krádež a vyrútil sa na nich. Pri pohľade na Božské Dieťa však ostal bez slov a nemal odvahu svoj plán doviesť do konca.

Aké krásne stretnutie týchto dvoch duší! Zločinec, ktorý sa díval na Dieťa Ježiša, bol dojatý, hoci množstvo ľudí zostalo ľahostajných. Hladkal dieťa; Panna Mária sa mu poďakovala a prisľúbila mu odmenu. Svätá rodina pokračovala na ceste do Egypta a mladý muž sa vrátil na svoje krivé chodníčky.

A tak v tomto duchu pokračoval Dismasov život až do okamihu, keď sa nádej, ktorá horela hlboko v jeho srdci, zdala byť odsúdená na zánik. Bol odsúdený na smrť, niesol kríž na Kalváriu, bol naň pribitý a nádej na záchranu takmer zmizla. Myslel na túto nádej? Možno áno, pretože niektoré milosti nádeje človeka nikdy neopustia. Možno práve preto dokázal v tom poslednom okamihu odpovedať na milosť.

Spočiatku však nášho Pána nespoznal. Nakoniec sa mu v istej chvíli otvorili oči. Je to veľmi poetický obraz, ktorý takto opísal sv. Anselm: Svetlo slnka zázračne mizlo signalizujúc Božiu smrť, takže tieň kríža nášho Pána sa predĺžil, padol napravo od Kristovho kríža a zakryl Dismasovo telo.

V tom okamihu sa na príhovor Panny Márie jeho duša zmenila, význam Kristových rán sa dotkol jeho duše. Pochopil, že Ježiš je Boh, kajal sa a prosil o odpustenie. Zatiaľ čo sa druhý zlodej rúhal, Dismasova duša sa úplne otvorila milosti. Náš Pán mu dal svoje odpustenie a prvá nádej, ktorú tak dlho nosil vo svojom srdci, sa napokon splnila. Náš Pán mu povedal: „Dnes budeš so mnou v raji.“

Z jeho života môžeme čerpať mnohé ponaučenia:

Vidíme, že Cirkev určila sv. Dismasa za svätého patróna úbohých zúfalých ľudí. Je svätým patrónom osôb odsúdených na smrť, čo je pochopiteľné, pretože sám bol jedným z nich.

Je patrónom tých, ktorí nečestne podnikali a chceli by sa napraviť skôr než zomrú, ale nevedia ako. Je to bežnejší jav, ako si myslíme. V skutočnosti si ani nevieme predstaviť, koľko ľudí žije v pohodlí a luxuse, avšak svoje bohatstvo získali nečestnými praktikami. Na úkor druhých získali bohatstvo a majetok. Takže v okamihu blížiacej sa smrti im Cirkev odmieta dať rozhrešenie, pokiaľ nevrátia nečestným spôsobom nadobudnutý majetok. Aby dosiahli odpustenie, musia čeliť hanbe, že sa pred svojou rodinou a priateľmi priznajú k zlodejstvu; môže sa taktiež stať, že sa vyliečia a budú musieť žiť životom verejného opovrhnutia a chudoby. Cirkev, ktorá je veľmi materinská, keď prijíma zlodeja do svojho náručia a otvára mu bránu do Neba, je zároveň veľmi náročná, pokiaľ ide o toto vrátenie.

Takýto človek, ktorý sa trápi a zúfalo hľadá riešenie dilemy medzi spoločenskou hanbou a večnou spásou, má svojho prirodzeného patróna vo sv. Dismasovi, ktorý bol tiež zlodej. Môže si byť istý, že sv. Dismas z neba mu túži pomôcť.

Je tiež patrónom veľkých hriešnikov, ktorí nestratili nádej, že budú spasení. Ide o osoby, ktoré popáchali tie najhoršie veci. Takýto človek sa môže pozrieť na sv. Dismasa a povedať: „Ty si bol taký zlý ako ja, alebo ešte horší. Preto ťa prosím, aby si mi vyprosil milosrdenstvo, ktoré si dostal. Poznáš dobre morálnu priepasť hriešneho života. Maj nado mnou zľutovanie a vezmi ma pod svoju ochranu. Pomôž mi k dobrej smrti, akú si mal ty.“

Taktiež je patrónom márnotratných synov, čiže tých, ktorí utiekli zo svojho dobrého otcovského domu, premrhali svoje duchovné dedičstvo a boli nevďační. Sv. Dismas na nich dozerá a pomáha im.

Pomáha tým, ktorí sú znechutení kvôli nevyriešiteľným situáciám. Sv. Dismas trpel za podobnú vec, za svoje zločiny bol odsúdený a ukrižovaný. Nakoniec sv. Dismas pomáha dušiam, ktoré sa k nemu utiekajú, aby nezomreli nekajúcou smrťou. Ak má niekto strach z toho, že zomrie bez ľútosti za svoje hriechy, nech sa modlí k sv. Dismasovi.

Prečo je sv. Dismas patrónom toľkých ľudí? Preto, lebo si ho Pán vybral ako symbol svojho milosrdenstva. Sv. Dismasa spravil prvým kanonizovaným svätým v dejinách: muža, ktorý bol zločincom a žil veľmi zlý život. Prostredníctvom svätého Dismasa sa náš Pán obracia na všetkých katolíkov: „Moje milosrdenstvo je väčšie, ako si viete spočítať, a presahuje všetko, čo si viete predstaviť. Ak veríte a dúfate v toto milosrdenstvo, budete – tak ako Dismas – spasení.“

Sv. Dismas je symbolom Božieho milosrdenstva pre všetky časy. Preto môže byť v našich potrebách a v našich pádoch povzbudením aj pre naše biedne duše.