Branislav Krasnovský
4. novembra 2020   Cirkev   Nebo, očistec, peklo

Svätá Mária Faustína Kowalská sa narodila 25. augusta 1905 v poľskom peste Glogowiec a umrela 5. októbra 1938 v poľskom Krakowe. Jej sviatok pripadá na 5. októbra, blahorečená bola 18. apríla 1993 pápežom sv. Jánom Pavlom II., svätorečená bola 30. apríla 2000, rovnako pápežom sv. Jánom Pavlom II.

Svätá Mária Faustína Kowalská je poľská rehoľníčka a mystička, členka Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva, známa aj jako apoštolka Božieho Milosrdenstva. Informácie o jej duchovnom živote a mysticizme čerpáme najmä z jej vlastného Denníka, ktorý bol už mnohokrát vydaný vo viacerých jazykoch.

Jej rodičia Stanislav a Mariana boli veľmi chudobní, sestra Mária Faustína Kowalská bola ich v poradí tretím dieťaťom (rodina mala spolu 10 detí). Otec Stanislav pracoval ako tesár, matka sa starala o deti. Do školy chodila sestra Faustína len tri roky. Tu sa stávala terčom útokov, pretože diabol už v jej detskom veku vycítil jej veľkú duchovnú silu a vieru a využil všetky možnosti k tomu, aby ju mohol trápiť a napádať. Už ako osemročná počúvla Boží hlas a pozvanie pre rehoľný život, ktoré sa jej hlboko vrylo do srdca. Rodičia boli proti jej rozhodnutiu stať sa mníškou, no Mária Faustína Kowalská sa nenechala odradiť.

V roku 1925 ju ako postulantku prijali do klauzúry kláštora Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva vo Varšave. Svätá Mária Faustína Kowalská vo svojom Denníku napísala: „Pripadala som si, že som vstúpila do raja, zo srdca som ďakovala Bohu“. V roku 1926 zložila prvé sľuby a v roku 1933 zložila večné rehoľné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti, a prijala meno Mária Faustína. Pôsobila vo viacerých kláštoroch v Krakowe, Płocku, Vilne, svoje povinnosti a rehoľné pravidlá vykonávala s veľkou odovzdanosťou a láskou.

Povinnosti a najmä prísne pôsty veľmi oslabili jej organizmus. Negatívnu úlohu zohralo aj to, že v mladosti často hladovala, takže čoskoro ochorela na tuberkulózu. Sestra Faustína prosila Pána Ježiša, aby mohla obetovať svoj život za hriešnikov a za záchranu duší, páter Jozef Orchowski tvrdí, že Pán Ježiš jej prosbám a modlitbám vyhovel. Pán Ježiš udelil sestre Márii Faustíne mnoho milostí a mystických zážitkov a vyvolil si ju, aby jej prostredníctvom odovzdal svetu posolstvá o Božom milosrdenstve.

Sestra Mária Faustína Kowalská, mysticky spojená s Bohom, fyzicky a zdravotne úplne vyčerpaná, zomrela v roku 1938 vo veku 33 rokov. Dnes sú jej ostatky uložené v sarkofágu pod slávnym obrazom Milosrdného Ježiša s nápisom: „Ježišu dôverujem Ti“, namaľovaným v roku 1934 vo Vilne podľa pokynov sestry Faustíny, ktorá pána Ježiša vídavala v takejto podobe, maliarom Eugenom Kazimirowskim. Sestra Faustína však bola veľmi sklamaná kvalitou obrazu, pretože maliar podľa nej nedokázal vystihnúť božskú krásu a dobrotu Pána Ježiša Krista.

Zasľúbenia, ktoré prisľúbil sestre Faustíne samotný Pán Ježiš Kristus však platia. Každému, kto uctieva tento obraz bude stáť Pán Ježiš na pomoci. Duša, ktorá bude tento obraz uctievať sa môže spoľahnúť na Ježišovu pomoc najmä v hodine smrti, kedy sám Spasiteľ príde túto dušu brániť. Podobné milosti môžu očakávať všetci, ktorí sa budú modliť známu Korunku k Božiemu milosrdenstvu, v hodine smrti sa takisto môžu spoľahnúť na Božiu pomoc a milosť.

Svätá Mária Faustína Kowalská však zažila aj víziu pekla, videla zatratené duše a ich utrpenie. Obraz bol nesmierne desivý, počet zatratených duší bol obrovský. Sestra Mária Faustína Kowalská doslovne uviedla: „Dnes som bola v priepastiach pekla, sprevádzaná svojím Anjelom Strážnym. Je to miesto veľkého trápenia. Aká strašne veľká je jeho rozloha a aká veľká rozličnosť múk, ktoré som tam videla! Prvou strašnou mukou v pekle je strata Boha. Druhou neutíchajúcou mukou sú ustavičné výčitky svedomia. Treťou mukou je vedomie skutočnosti, že v tomto stave ostane duša na večné veky. Štvrtou pálčivou mukou je čiste duchovný oheň, zapálený spravodlivým Božím hnevom. Piatou deptajúcou mukou je stála tma a strašne dusivý zápach. A hoci je v pekle tma, všetci zavrhnutí sa tam navzájom vidia. Diabli a aj zavrhnuté duše vidia všetku neprávosť a zlobu na sebe a aj na iných. Šiestou mukou je neustála spoločnosť Satana. Siedmou mukou je strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenie, preklínanie a rúhanie.”

„Všetkými týmito mukami trpia rovnakou mierou všetci zavrhnutí, no týmto ešte nie je koniec všetkému trápeniu. Sú ešte určité muky, ktorými trpia zavrhnutí každý sám za seba, a sú to muky zmyslov. Každá z týchto duší čím hrešila tu na svete, tým je v pekle trestaná, a to takým strašným spôsobom, že to nie je možné opísať. Sú to hrozné bolesti, v ktorých jedna muka sa líši od druhej. Bola by som hrôzou umrela, keď som videla tie hrozné muky, keby ma pritom nebola podporila Božia všemohúcnosť!“

„Pán Ježiš mi povedal, píš, nech každý hriešnik berie na vedomie: akými zmyslami kto na zemi sa prehrešuje, takými bude trestaný po celú večnosť! Píš o tom z Božieho rozkazu, aby sa žiadna duša nemohla vyhovárať, že pekla nieto, že tam nikto nebol, a preto sa ani nevie, ako tam je!“

„Ja, sestra Faustína, bola som z Božieho rozkazu v priepastiach pekla, aby som mohla dosvedčiť dušiam, že peklo skutočne jestvuje! Mám príkaz o tom hovoriť. Diabli ma nenávida, ale na Boží príkaz ma museli poslúchnuť. To čo som o pekle napísala je len slabým tieňom toho všetkého, čo som videla. A uvedomila som si jedno. V pekle je najviac tých duší, ktoré neuverili, že peklo skutočne existuje.“

„Keď som prišla k sebe, nemohla som sa upokojiť z toho zdesenia, ako tam duše strašne trpia. Preto sa teraz tým vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov a ustavične pre nich vyprosujem od Boha milosrdenstvo!“

7. februára 1937 si do svojho Denníka svätá Mária Faustína Kowalská napísala slová, ktoré jej nadiktoval Ježiš: „Duše hynú napriek môjmu horkému utrpeniu! Dávam im už poslednú nádej na záchranu: Moje sväté milosrdenstvo! Keď sa nepohrúžia do môjho milosrdenstva, zahynú naveky! Strašný deň je blízko, deň mojej spravodlivosti!“ Pán mi povedal: „Strata každej duše ma pohrúži do smrteľného smútku! Nadovšetko ma potešíš, keď sa budeš modliť za hriešnikov. Najmilšia modlitba u mňa je modlitba za obrátenie hriešnych duší. Vedz, moja dcéra, že táto modlitba je vždy vypočutá.“

„Znovu ti pripomínam, moja dcérka: Koľkokrát počuješ odbíjať tretiu hodinu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva a oslavuj ho! Vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet, zvlášť pre úbohých hriešnikov, však práve v tú chvíľu moje umierajúce Srdce na Kríži zostalo dokorán otvorené pre všetky duše. V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba, tak aj pre druhých. Však v túto hodinu sa dostalo milosti celému svetu tým, že milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou!“

Sedem utrpení pekla podľa zjavenia sv. Faustíny

Peklo je skutočné miesto. Ale čo je to presne? Zatiaľ čo nám Biblia dáva nejaké náznaky, mystička sv. Faustína dostala obzvlášť živé vízie, ktoré zaznamenala vo svojom Denníku.

Berme na vedomie, že takéto „súkromné zjavenia” nie sú na rovnakej úrovni Božieho zjavenia, ktoré dal Boh v Ježišovi Kristovi. Katolíci nie sú povinní veriť súkromným zjaveniam, no napriek tomu práve tieto zjavenia môžu niekomu pomôcť v jeho viere.

„Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto veľkých múk. Jeho územie je veľké.“ (Denník, 741)

A podľa toho, čo videla, začína rozprávať o mukách, ktoré musí každý v pekle podstúpiť:

– prvé utrpenie, ktoré vytvára peklo, je strata Boha,

– druhé utrpenie sú ustavičné výčitky svedomia,

– tretie utrpenie je, že tento osud sa už nikdy nezmení,

– štvrté utrpenieje oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná muka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom.

– piate utrpenie je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzájom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje.

– šieste utrpenie je ustavičná prítomnosť satana,

– siedme utrpenie je strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie.

Tiež dodáva, že presná forma tohto utrpenia môže byť pre každého človeka odlišná: „Čím, ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôsobom, ktorý sa nedá opísať. Sú tam strašné jamy, priepasti múk, kde sa jedna muka odlišuje od druhej.“

Napokon dodáva jedno dôležité upresnenie: „Všimla som si však jednu vec: väčšina duší bola takých, ktoré neverili, že peklo existuje. …Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.“

Verme, že peklo skutočne existuje a vráťme sa späť k Bohu! Nezabudnime sa modliť za duše neveriacich alebo tých, ktorí odmietajú, čo je Božie. Modlime sa za obrátenie hriešnikov!

PDF (formát pre tlač)