Sv. Zuzana, panna a mučenica

7. augusta 2022   Svätec týždňa

Životopisné údaje

Sv. Zuzana narodila sa okolo roku 280 A. D. urodzeným kresťanským rodičom v Ríme. Jej otec volal sa Gabinus a bol bratom pápeža Gaia, ktorý od roku 283 do roku 296 sv. Cirkev viedol.

Rodičia týchto boli Gaius Maximus, brat cisára Diokleciána a ich matka Serena, dcéra rímskeho patricija Filippa, ktorý však od roku 244 do roku 249 ako cisár panoval a sám bol tiež kresťanom. A tak bola sv. Zuzana vnučkou pápeža sv. Gaia a súčasne pravnučkou cisára Diokleciána, ktorý bol zas krutým prenasledovateľom kresťanov.

Zbožný kresťanský otec Gabinus vychovával po manželkinej skorej svoju jedinú dcéru veľmi starostlivo, a to vo všetkých kresťanských cnostiach; pričom mu bol na veľkej pomoci jeho brat Gaius, ktorý bol vďaka svojmu svätému životu, veľkým cnostiam a vysokej učenosti po smrti pápeža Eutychiána roku 283 jednohlasne za pápeža zvolený.

Sv. Zuzana prekvitala v tejto skvelej opatere ako najkrajšia ružička v záhrade Božej – každý obdivoval jej krásnu nevinnosť, nábožnosť a bázeň Božiu. Keď dorástla na pannu, stránila sa vonkajšieho sveta a v tichej samote ukrývala skvelosť svojej čistej duše a telesnú krásu. V nádhernom otcovskom paláci žila skromne, modlievala sa a postievala prísne. A jej srdce bolopre česť Božiu naplnené takou horlivosťou, že urobila sľub večnej panenskej čistoty. V čase prenasledovania kresťanov túžila po mučeníckej smrti.

Krutý pohan, cisár Dioklecián, keď uvidel svoju pravnučku, tak sa mu pre jej krásu zapáčila, že ju chcel vydať za svojho spoluvládcu Galéria Maximiana a cisárovnou urobiť. Poslal preto ku Gabinovi svojho vnuka Claudia, aby Zuzanu za manželku pre cisára Galéria vypýtal.

Zbožný Gabinus vypočul žiadosť svojho cisárskeho strýka Diokleciána, a prosil jeho posla Claudia, aby mu doprial čas na rozmyslenie. Gabinus oznámil cisárovu žiadosť svojmu bratovi pápežovi sv. Gaiovi. A obidvaja potom oznámili cisárovu vôľu sv. Zuzanne. Svätá panna hneď sa rozhodla a povedala: «Viac než cisárska koruna páči sa mi moja kresťanská viera a panenská čistota. Keby som sa bola chcela vydať, bola by som sa vydala za kresťana – nezruším vernosť Bohu, ktorému som čistotu sľúbila.» Otec Gabinus a strýko potešili sa tejto odpovedi, hoci vedeli, čo má sv. Zuzana a s ňou aj oni od krutého pohana a mocného cisára očakávať. Radili sv. Zuzane, aby sa modlitbou, postami a dobrými skutkami chystala na nastávajúci boj.

Zakrátko prišiel Claudius, poslaný cisárom Diokleciánom, ku Gabinovi opäť, aby si jeho rozhodnutie vypočul. A Gabinus povedal, že sa jeho dcéra Zuzana za cisára Galéria nevydá. Claudius to chcel počuť aj z úst panny, žiadal preto, aby ho k nej Gabinus zaviedol. Keď sa Claudius k sv. Zuzane priblížil, chcel jej podľa vtedajšieho zvyku pobozkať ruku. Svätá panna však skryla svoju ruku a vyslovila odvážne slová: «Nikdy som to nikomu nedovolila, a tebe to najmenej dovolím,, lebo tvoje ústa sú poškvrnené pohanskou obetou.» A keď Claudius vyslovil Diokleciánovu žiadosť, aby sa stala manželkou cisára Galéria, sv. panna odpovedala: «Nemôžem byť manželkou neznaboha.» Klaudius nato povedal: «Krivdíš Galeriovi, keď ho neznabohom nazývaš, lebo on sa klania našim bohom. Alebo mi môžeš opak toho dokázať?»

A sv. Zuzanna, osvietená Duchom Svätým, dokázala mu blud modlárstva a presvedčila ho o pravde viery v jediného Boha tak, že jeho duša bola osvietená a on dojatý prosil, aby mohol byť vyučený vo sv. viere a prijatý do Cirkvi. V noci Claudius aj so svojimi synmi prišiel ku Gabinovi, ktorý ich ku pápežovi Gaiovi zaviedol, a tam boli v sv. náboženstve dokonale vyučení, a z rúk sv. pápeža sviatosť krstu prijali.

Keď sa Claudius k cisárovi s odpoveďou nevracal, poslal Dioklecián Claudiovho brata, Maxima, aby sa u Gabina opýtal na vec. Gabinus dal zavolať svojho brata Gaia. Sv. pápež vstúpil do miestnosti so slovami: «V mene Pána prosím vás, buďte stáli vo viere!» A modlil sa: «Bože, Otče Pána nášho Ježiša Krista, ktorého si poslal k spáse a večnému životu všetkých, aby si nás vytrhol z temnosti tohto sveta, daj nám, Svojim sluhom, stálosť vo viere, ktorý žiješ a kraľuješ od večnosti do večnosti.» A všetci prítomní: Gabinus, sv. Zuzana, Claudius a jeho dvaja synovia Alexander a Eutias, ktorí počas pápežovej modlitby kľačali na kolenách, povedali: «Amen.» Maximus oznámil Diokleciánovi, že sv. Zuzana sa nevydá, nechal sa vyučiť bratom Claudiom vo viere a o päť dní bol pápežom pokrstený.

Keď Dioklecián počul, že sv. Zuzana jeho milosťou opovrhla a že sa za jeho spoluvládcu Galéria Maximiána vydať nechce, vzkypel zlosťou. Verejne preklínal pápeža Gaia, Gabina aj sv. Zuzanu – svojich pokrvných, ktorí boli kresťanskej viere tak horlivo oddaní. Keď sa dozvedel, že aj jeho blízki pokrvní: Claudius so svojou ženou Prepedignou a synmi, ako aj Maximus, pohanstva sa zriekli, kresťanmi stali a svoje majetky sv. Cirkvi obetovali, prebudila sa v ňom jeho dávna nenávisť a zlosť voči kresťanstvu. Hneď dal mnoho kresťanov pochytať a verejne upáliť. Claudia a Maxima aj s ich rodinami poslal najprv do vyhnanstva do mesta Ostia; neskôr ich však dal všetkých umučiť. Pápež Gaius za nich slúžil v podzemných chodbách mesta Rím zádušné sv. omše a ich domy premenil na kostoly. Tak dal Dioklecián aj svojho zbožného pokrvného Gabina a jeho svätú dcéru Zuzanu chytiť a do väzenia zavrieť. O niekoľko dní ich pustil z väzenia a svätú pannu odovzdal svojej manželke Prisce Serene, aby ju prehovorila.

Cisárovná Prisca Serena však bola tajná kresťanka, a sv. Zuzanu ešte viac utvrdila v jej rozhodnutí, takže Dioklecián svoj cieľ nedosiahol. Prepustil preto svoju zbožnú pravnučku späť do rodičovského domu a svojmu spoluvládcovi Galeriovi poradil, aby sa násilím uchádzal o jej ruku. V nočnom čase preto vrútil sa cisár Galerius do Gabinovho paláca. Keď vkročil do izby, v ktorej sa svätá panna modlila, uvidel ju nebeským leskom ožiarenú, a tento pohľad ho tak oslepil, že hneď palác opustil.

Keď sa o tom dozvedel Dioklecián, prikázal svojmu dôverníkovi Macedoniovi, ktorý zaprel kresťanskú vieru, aby ju v otcovskom paláci uväznil, k opusteniu kresťanskej viery priviedol, a ak by sa mu to nepodarilo, aby jej život vzal.

Macedonius sa však márne snažil. Svätá panna nedbala nič na jeho lichôtky a smiešne bohapusté dôvody. Odpadlík jej preto hrozil mučením. Ale ani to nepomohlo. Dal teda svätú pannu bičovať vojakmi, až z jej krásneho tela krv potokmi tiekla. Sv. Zuzana však zvelebovala Boha, že jej poprial trpieť za sv. vieru. Krutý odpadlík a úslužný sluha zverského Diokleciána rozkázal napokon vojakom, aby jej sťali hlavu.

To stalo sa 11. augusta roku 295. Keď cisárovná Prisca počula čo sa stalo, prišla v noci do Gabinovho paláca, vzala telo sv. Zuzany, krv vyliatu na zemi usušila svojím závojom, a ten vložila do striebornej skrinky a takto krv prechovávala vo svojom cisárskom paláci. Zabalzamované telo sv. Zuzany zavila do plachty a pochovala ho na Alexandrovom cintoríne, neďaleko mesta Foglio.

Pápež, sv. Gaius, strýko sv. Zuzany, zomrel mučeníckou smrťou 21. apríla roku 296 predovšetkým preto, že svätú Zuzanu utvrdil v jej rozhodnutí nepoddať sa vôli krutého Diokleciána a za jeho spolucisára Galéria sa nevydala.

Sv. Zuzana sa vyobrazuje ako mladá krásna panna, s mečom a palmovou ratolesťou v rukách.

PDF (formát pre tlač)