Sv. Turibius de Mogrovejo

Plinio de Oliveira
21. marca 2021
  Svätec týždňa

Životopisné údaje:

Turibius Alfonso de Mogrovejo sa narodil v roku 1538 v španielskej Mayorge (pri meste León) v šľachtickej rodine. Od útleho detstva smeroval k cnosti a stránil sa hriechu. Mal tiež veľkú úctu k Najsvätejšej Panne Márii. Každý deň sa modlil jej hodinky a ruženec a v sobotu sa na jej počesť postil. Prirodzene inklinoval k akademickej dráhe, študoval právo vo Valladolide a Salamanke.

Ako uznanie jeho cnosti a učenosti ho kráľ Filip II. vymenoval za hlavného sudcu Najvyššieho súdu v Granade a hlavného inkvizítora v tom istom meste. Tento úrad vykonával výnimočným spôsobom päť rokov.

V roku 1580, keď sa uvoľnil biskupský stolec v peruánskej Lime, kráľ si ho vybral na túto pozíciu. Turibius protestoval, že nie je hoden tej cti, a svoje znalosti cirkevného práva využil na spochybnenie svojho menovania. Kráľ však odmietol jeho námietky, tak súhlasil, bol vysvätený za kňaza a za biskupa, aby si mohol plniť svoje nové povinnosti. Dorazil do Limy v Peru, aby sa ujal úradu v roku 1581 vo veku 43 rokov.

Jeho diecéza bola nesmierne rozľahlá a morálka španielskeho kléru a laikov nebola práve ukážková. Zistil, že indiánske obyvateľstvo bolo vykorisťované a prenasledované. To ho ale neodradilo, naopak, rozhodol sa presadiť rozhodnutia Tridentského koncilu a uskutočniť reformu regiónu.

Bol obdarený mimoriadnou obozretnosťou a veľkou horlivosťou, čo bol dobrý vklad do začiatku reformy duchovenstva. Pokiaľ išlo o akýkoľvek morálny škandál, vždy bol absolútne neoblomný. Stal sa metlou verejných hriešnikov a ochrancom utláčaných. Z tohto dôvodu sa proti nemu množila kritika a útoky, dostalo sa mu však podpory od cnostného miestodržiteľa, ktorý nedávno pricestoval do Limy, Don Francisca de Toleda.

Podarilo sa mu uskutočniť morálnu reformu, ktorú si predsavzal. Vždy robil všetko pre to, aby zachránil duše, od najväčšej po tú najmenšiu. Ponúkol svoju ochranu Inkom a dokonca aj v pokročilom veku sa naučil veľa ich dialektov, aby ich mohol učiť katechizmus. Jeho energické pôsobenie bolo prežiarené intenzívnym duchovným životom – omšami, častou spoveďou, meditáciami, dlhými modlitbami a prísnymi pokániami.

Pri jednej diecéznej vizitácii v Pacasmayu dostal Sv. Turibius horúčku a dokázal sa dostať iba do mesta Santa, ďaleko od Limy. Keďže predvídal svoju smrť, rozdal svoje veci svojim služobníkom a zvyšok svojho majetku chudobným. Zomrel so slovami Ježiša Krista na perách: „Pane, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Veľký apoštol Peru zomrel 23. marca 1606.

Komentár profesora Plinia:

Veľmi krásny životopis. Z čítania vyberiem niekoľko bodov, ktorým sa budem venovať.

Po prvé, prirodzene, je to veľká oddanosť tohto svätca k Panne Márii. Bez oddanosti k Panne Márii niet svätosti a v určitom zmysle je oddanosť Panne Márii mierou svätosti.

Druhým zaujímavým bodom je, že kráľ Filip II. si všimol tohto veľmi zbožného muža a povolal ho, aby vykonával dôležitý súdny úrad. Tu vidíte rozdiel s našimi časmi. Kto z vás počul niečo podobné o dnešných prezidentoch? Že prezident X bol na tom či onom mieste a počul o veľmi silno veriacom mužovi – o niekom, ktorý sa postil, robil pokánie a modlil sa malé hodinky Panny Márie. A na stretnutí s týmto mužom bol jeho cnosťami natoľko ohromený, že ho vyzval, aby prijal dôležitý úrad na ministerstve spravodlivosti. Povedal by som, že nikto o ničom takom nikdy nepočul. Nikto si ani nemyslí, žeby sa to mohlo stať, pretože dnes všetci vedia, že žiadna zo súčasných hláv štátov si svojich vládnych úradníkov nevyberá kvôli ich zbožnosti a cnostiam.

Ale Filip II. zavolal svätého Turibia, aby sa ujal dôležitého úradu. Akého? Byť hlavným sudcom najvyššieho súdu a hlavou svätej inkvizície, bojujúcej proti bludom a kacírom. Týmto sa náš svätý zmenil na prenasledovateľa kacírov. Bol to muž, ktorý opustil chladný tieň svätyne, pokoj života v modlitbe a štúdiu, aby sa stal bičom kacírov. Nevidím rozpor medzi týmito dvoma štýlmi života; sú komplementárne. A text nám hovorí, že svätý Turibius vykonával svoj úrad tak dobre, že bol povýšený – bol vybraný za biskupa v Peru.

Akú veľkú prestíž mala v tom čase svätosť. Považovala sa za nevyhnutný prvok pre udržanie dobrej vlády. Filip II. pochopil, že iba svätý môže ukončiť morálnu skazenosť, v ktorej sa Peru topilo; iba svätý mohol vniesť do kolónie katolícky životný štýl a civilizáciu. Kráľovým primárnym záujmom neboli peniaze, hoci revolučná propaganda to rada hovorí o španielskych a portugalských kráľoch tej doby. Aký peňažný benefit Filip II. získal, keď poslal človeka s takými schopnosťami a morálnymi hodnotami, uskutočniť duchovné reformy v Peru? Žiadny. Jeho starosťou bolo skôr upevniť Kráľovstvo nášho Pána v Peru.

V Peru sv. Turibius ani na okamih neotáľal a začal konať. Stal sa metlou zlého duchovenstva. Myslím si, že autentický svätec musí byť metlou nielen abstraktne chápaného zla – hriechu, ale aj zlých ľudí. Preto sa rozhodol reformovať duchovenstvo. Pri dosiahnutí svojho cieľa sa spoliehal na podporu, cnosť a prestíž iného muža, ktorého Filip II. poslal do Peru, aby vykonával úlohu miestokráľa, Dona Francisca de Toleda.

Svätá Terézia z Ávily zvykla volať Filipa II. „Našim svätým kráľom Filipom.“ V tom čase teda existoval zbožný katolícky španielsky kráľ, limský biskup, ktorý bol svätý, a veľmi cnostný miestodržiteľ v Peru. Aká výnimočne dobrá situácia! Ako veľmi odlišné od našich čias! Aký veľký úpadok sme zažili! Dnes sme vystavení veľkému pokušeniu myslieť si, že žijeme v normálnej situácii. Stratili sme totiž predstavu o výške, z ktorej sme spadli.

Pius XII. raz vyslovil veľmi bystrý a hlboký postreh. Povedal, že najťažším hriechom, ktorého sa v 20. storočí človek dopustil, je, že stratil pojem hriechu. Túto pravdu nemôžeme nikdy dostatočne zdôrazniť.

Podobná vec sa odohrala aj v súvislosti so sociálnou realitou. Stratili sme predstavu o tom, aký by mal byť normálny spoločenský poriadok. Kvôli vlastnej dekadencii sme stratili referenčný bod. Nie je normálne je žiť tak, ako žijeme. Normálne je mať za biskupov svätcov, za kráľa horlivého katolíka a za miestodržiteľa cnostného človeka.

Prosme svätého Turibia de Mongrovejo, ktorý bojoval proti skazenosti svojej doby, o silu bojovať proti všeobecnej bezbožnosti a novopohanstvu, ktoré dnes panuje, a nepovažovať ho za normálne. Prosme tohto svätca, ktorý bol inkvizítorom, o milosť poraziť revolúciu, hnutie, ktoré ničí katolícku civilizáciu. Prosme ho tiež o opätovné nastolenie skutočne katolíckeho a kontrarevolučného poriadku, ktorý vyhlásila Panna Mária vo Fatime a ktorým bude Panna Mária.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!