Sv. Polykarp, biskup a mučeník - Christianitas

Sv. Polykarp, biskup a mučeník


23. januára 2022
  Svätec týždňa

Životopisné údaje

V prvom storočí kresťanstva žil muž, ktorý ostatných kresťanov svätosťou svojou tak prevyšoval, ako v obci veža nad ostatné stavby sa vypína. Muž ten bol sv. Polykarp. Medzi siedmimi biskupmi alebo predstavenými obcí kresťanských v Malej Ázii bol sv. Polykarp len jediný, o ktorom Spasiteľ v tajnom zjavení to najkrajšie svedectvo vydáva. Hovorí totiž o ňom, že hoc práve je chudobný, bohatý je na cnosti a milosti, a že mu daná bude koruna života.

Sv. Polykarp bol žiakom sv. Jána, od ktorého vysvätený bol roku 96 za biskupa Smyrny. Kresťania obce milovali ho nadmieru a úcta ich k nemu šla tak ďaleko, že si to za najväčšie šťastie pokladali, keď mu mohli čo i len obuv z nôh vyzuť a pri tom tela jeho sa dotknúť.

Sv. Polykarp s najväčšou horlivosťou bdel nad čistotou viery; každé odchýlenie sa od učenia Ježišovho a apoštolov bolo mu najväčšou ohavnosťou. Neúnavne pracoval na obrátení Židov a pohanov, a v skutku veľmi mnohých na kresťanskú vieru obrátil; lebo kázanie jeho bolo rýdze slovo Božie, ktoré hlboko do sŕdc neveriacich vnikalo a bludy a temnosti zapudilo.

Polykarp už bol veľmi staručký, keď roku 166 tuhé prenasledovanie kresťanov v Ázii vypuklo. Pohania obzvlášť žiadali, aby Polykarp pred súd postavený bol, pretože, ako tvrdili, on je toho príčinou, že toľko ľudí na kresťanskú vieru prestupuje.

Polykarp chcel síce v meste ostať, ale konečne podvolil sa žiadosti veriacich, ktorí ho prosili, aby mesto opustil a odobral sa na vidiecke sídlo, neďaleko od mesta ležiace, a tam modlil sa vo dne i noci za všetkých kresťanov na zemi. Tu sa mu raz zazdalo, ako keby poduška, na ktorú sklonil hlavu svoju, plameňom sa bola chytila; na čo predpovedal, že zaživa upálený bude.

Pohania starostlivo pátrali po ňom a napokon našli ho po troch dňoch. Keď sa pohanskí vojaci približovali k jeho obydliu, Polykarp mohol ešte bočným dvorcom utiecť; on to však neučinil, ale povedal: nech sa stane vôľa Pána. Išiel na to vojakom v ústrety, dal im predložiť pokrm a nápoj a prosil ich, aby sa mu dovolili pomodliť; i tu sa modlil celé dve hodiny, modlil sa za všetkých známych, za dobrých i za zlých a za celú Cirkev. Na seba myslel najmenej. Mnohí z vojakov vidiac modliť sa svätého, ľutovali, že k jeho zajatiu dali sa využiť.

Zdroj: wikimedia commons

Po skončenej modlitbe vojaci posadili Polykarpa na osla a viedli ho k mestu. Na ceste stretli sa s Herodesom, ktorý s otcom svojím na voze sa viezol. Títo dvaja úradníci miestodržiteľa pojali starca na voz a nahovárali ho, aby sa zriekol Krista, a tak si zachoval život; on z počiatku neodpovedal na ich reči, keď však i ďalej dorážali na neho, riekol konečne:

«Neučiním to, čo mi radíte.» Na čo sa títo tvrdými slovami oborili na neho a zhodili ho z voza, tak že si nohu zranil. On však, akoby sa mu nič nebolo stalo, odhodlane kráčal, vedený k amfiteátru. Amfiteáter, veľké, obyčajne do kruhu stavané, divadlo bez strechy, kde sa dostihy konali, i zápasy ľudí i zvierat a kde sv. mučeníci mučení boli. Tu ich naťahovali na škripce, pálili, stínali. Celý priestor tohto divadla posypaný bol pieskom; na prostriedku stála socha modly a okolo nej sedeli na sedadlách pohanské vrchnosti.

Keď Polykarp do amfiteátra vchádzal, ozval sa nad ním hlas z neba: «Len smele a neústupne, Polykarp!» Hlas tento počuli prítomní kresťania. Keď ho doviedli pred miestodržiteľa, tento riekol k nemu: «Potup Krista a prepustím ťa.» Na čo svätý odpovedal: «Šesťaosemdesiat rokov slúžim Kristu a On nikdy nič zlého mi neučinil; akoby som mohol Kráľa svojho potupiť, ktorý ma vykúpil?»

Sudca, rozhorčený nad týmto, hrozil mu: «Dám ťa dravým zverom predhodiť, ak sa ináč nerozmyslíš!» «Daj ich vypustiť,» odvetil mu svätý, «môj dobrý úmysel na zlý zmeniť nemôžem!» «Ak nepopustíš, dám ťa hodiť do ohňa, tam skrotneš!» hrozil mu miestodržiteľ. Svätý mu však pokojne odvetil: «Hrozíš mi ohňom, ktorý len za chvíľu horí a potom zhasne; či poznáš však ten večný oheň, ktorý pre bezbožníkov prichystaný je? Čo však meškáš? Rob, čo sa ti ľúbi.»

Zástup pohanov a Židov, ktorí obzvlášť nenávideli svätého, vidiac, že Polykarp neustále Krista vyznáva, žiadal, aby bol za živa upálený. Sudca vyhovel žiadosti ich a odsúdil Polykarpa na smrť skrze oheň. Židia a pohania ponáhľali sa ihneď drevo na hranicu znášať. Keď hranica hotová bola, svätý zložil zo seba pás a vrchné rúcho, vyzul si obuv, dal si trpezlivo ruky za chrbtom zviazať, vystúpil na hranicu a pozdvihnúc oči k nebesám, modlil sa:

«Bože, Pane všemohúci, Otče milého a požehnaného Syna, Ježiša Krista, skrze Ktorého sme obdržali milosť, že Teba poznáme; Bože anjelov a síl každého stvorenia a všetkého pokolenia spravodlivých, ktorí obcujú pred tvárou Tvojou: velebím Teba, že si ma hodného učinil tohto dňa a tejto hodiny, kde k počtu mučeníkov Tvojich mám pripočítaný byť a že sa mi dostalo šťastia, podiel mať na kalichu Pomazaného Tvojho. Preto žehnám a blahorečím Tebe, o Bože môj! Skrze večného Ježiša Krista, premilého Syna Tvojho, ktorý v jednote Ducha svätého s Tebou kraľuje teraz i vždycky, až na veky vekov. Amen.»

Sotva skončil svätý reč svoju, zapálili hranicu. Tu sa však udial zázrak podivuhodný. Plameň, do výšky šľahajúci, klenul sa ako oblúk okolo tela svätého, ako plachta vetrom nadutá, on však stál v prostred ohňa bez toho, žeby sa ho plameň bol dotkol. Telo jeho však vyzeralo ako striebro alebo zlato, v ohni žeravé; pri tom šírila sa ľúbezná vôňa, ako keď sa tymián alebo vzácne korenie páli.

Pretože sa oheň svätého nedotýkal, rozkázal sudca katovi, aby ho kopijou prebodol, na čo z tela jeho taký prameň krvi vytryskol, že ním plameň uhasený bol.

Kresťania by radi boli mŕtvolu Polykarpa zachránili z ohňa, ale pohania a Židia zo závisti nahovorili miestodržiteľa, aby ju dočista dal spáliť; veriaci teda len neskôr zobrali spálené kosti, a majúc ich za drahocennejšie nad zlato a drahokamy, zložili ich na slušnom mieste, aby tam výročný deň jeho mučeníctva slávili. V meste Smyrne však stojí až po dnes malá kaplnka, v ktorej nachádza sa hrob sv. Polykarpa.

Modlitba

O Ježišu, Synu Boha živého! popraj mi milosti, abych sa Ťa vždy verne pridŕžal; volím radšej umrieť, než Teba, Boha večného, nejakým hriechom uraziť. Amen


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!