Sv. Peter Nolasco

30. januára 2022   Svätec týždňa

Životopisné údaje

Na počiatku 13. storočia ozývali sa zo Španielska a z pobrežia Afrického srdcervúce náreky nesčíselných úbohých otrokov kresťanských, ktorí v zajatí neveriacich moslimov úpeli. Nie je pera, ktoré by biedu týchto úbohých opísať v stave bolo.

Takmer nahí, na nohách ťažké okovy, museli pluh za sebou ťahať a v neznesiteľnej horúčave na poli pracovať; trochu múky dostávalo sa im denne za pokrm a smradľavá voda bola ich nápojom; napoly zhnitá slama a tvrdý kameň, to bolo ich lôžko a lebky zomrelých druhov slúžili im za nádoby na pitie. Keď pre slabosť nevládali už viac pracovať, boli šľahaní, až z nich krv cícerkom tiekla. Keď ochoreli, boli ponechaní svojmu osudu bez všetkej opatery alebo hodení divým zverom za pokrm; keď zostarli, boli usmrtení.

To najhoršie však bolo, že moslimovia všetko vynaložili, aby otrokov kresťanských svätej viery pozbavili: najukrutnejšími mukami nútili ich k odpadnutiu. Počul o tom i Francúz, menom Peter, z rodiny šľachtických pánov z Nolasca, a ten biednym stavom otrokov pohnutý bol v najhlbších útrobách svojich. Bolo mu 29 rokov, keď si zaumienil celé svoje imanie vynaložiť na vyslobodenie úbohých otrokov.

Keď sa touto myšlienkou zaoberal, zjavila sa mu 1. augusta 1219 v noci blahoslavená Panna Mária a povedala mu: «Boh chce, aby si založil zvláštny rád mníšsky k vyslobodeniu zajatých.» Peter nebol ľahkoverný a pretože sa obával, že klame sám seba, šiel po radu k svojmu spovedníkovi, Raymondovi z Peñafortu.

Spovedník tento bol muž znamenitý a svätý. Ale ako sa zadivil, keď mu Raymond oznámil, že sa aj jemu zjavila sv. Panna a naložila mu, aby Petrovi k jeho podniku chuti dodal. Odobrali sa teda obaja ku kráľovi Aragónska a celú túto záležitosť mu predniesli. Tu však dosiahol ich údiv toho najvyššieho stupňa; lebo im kráľ povedal, že blahoslavená Panna aj jemu sa zjavila a to isté mu zdelila. Súc teraz úplne presvedčení, že je to vôľa Božia, dali sa do diela svätého.

Aragónský kráľ uvoľnil pre nový rád miestnosti vo svojom paláci a okrem toho dal i znamenité dary k založeniu rádu. Peter sa teraz utiahol do nového príbytku v kráľovskom paláci, na čo hneď hrnulo sa k nemu mnoho pánov, ktorí s najväčšou ochotou vstupovali do nového rádu. Sv. Raymond obliekol sám Petra do rúcha rehoľného, vyhlásil ho za generála celého rádu a zostavil stanovy. Členovia tohto rádu nosili rúcho biele s krížom, na prsiach vytkaným, a skladali okrem sľubu chudoby, čistoty a poslušnosti ešte štvrtý, totiž: «že chcú svoju vlastnú osobu obetovať, keby to k vyslobodeniu otroka zo zajatia potrebné bolo.»

Pretože sa počet rehoľníkov neustále zmáhal, kráľ Aragónska postavil im krásny kláštor v meste Barcelona. Oni zbierali almužny, aby nimi vykupovali zajatých. Peter však odchádzal na pobrežie Španielska, kde panovali moslimovia, áno aj do Afriky sa na lodi púšťal, aby tam úbohým otrokom k pomoci prispel, tešil ich a vyslobodzoval.

Peter pri svojich prácach aj sám mnoho vystáť musel; raz upadol do zajatia, kde ho ako iných okovami spútali. Rehoľní bratia vyslobodili ho a on sa vrátil do Barcelony, kde pre vysoký vek zložiť chcel úrad generála (!), ale bratia jeho, ktorí si ho ctili a milovali ako otca, nechceli to dopustiť. Potom, keď už rád svoj 31 rokov spravoval a mnohé tisíce zajatých vykúpil, uzrel i on deň vykúpenia, nie síce zo zajatia neveriacich, ale z väzieb tela svojho.

Cítiac, že odbíja posledná hodina života jeho, dal zhromaždiť rehoľných bratov okolo smrteľnej postele svojej a so slovami: «Blahorečiť chcem Pánu, lebo poslal oslobodenie ľudu svojmu a potvrdil zmluvu svoju s nimi na veky,» vydal v tichosti ducha svojho, vo večer vianočný, roku 1256.

Poučenie

U nás, buď Bohu chvála, kresťania nemusia úpieť v okovách otrockých u pohanov, nachodia sa však pritom aj u nás ľudia v okovách, väzni totiž, ktorí vo väzeniach trpieť musia za svoje prečiny.

Modlime sa za týchto, aby Boh všemohúci vztiahol na nich milosrdné rameno svoje a Duch Svätý aby osvietil mysle ich, žeby pokánie činili za hriechy svoje. Okrem toho pomyslime, že zvlášť z chudobnejších mnoho ľudí nachodí sa v službe u nekresťanov, aspoň u nekatolíkov. Hoc práve sluhovia a slúžky tieto nie sú otroci, netrpia škody na tele alebo na majetku, v plnení svojich náboženských povinností bývajú predsa hatení, pretože nemôžu, ako sú povinní, pristupovať často ku sv. sviatostiam, zachovávať prikázanie pôstu, v nedeľu a vo sviatok počúvať omšu svätú; následkom čoho stávajú sa chladnými voči svojmu náboženstvu a ľahko idú za obyčajom inovercov!

Modlitba

O božský Vykupiteľ môj, Ježišu Kriste!, ktorý si za každú dušu, aby si ju od večnej záhuby vyslobodil, drahú krv Svoju vycediť ráčil, otvor mne a všetkým hriešnikom oči, aby sme záhubu hriechu poznali a k Tebe sa obrátili, ktorý si život a pravda. Amen

PDF (formát pre tlač)