Sv. Melor, mučeník


26. septembra 2021
  Svätec týždňa

Británia, terajšie Anglicko, bola podrobená štátu Rímskemu už za cisára Claudia, (ktorý panoval od roku 41 do 54 po Kristu Pánu) a keď kresťanská viera po celom svete sa šírila, žiadal kráľ Británie Lucius pápeža sv. Eleutheria (v rokoch 177 – 192) o kresťanských učiteľov, ktorí do Británie aj prišli a sv. Evanjelium horlivo ohlasovali.

Za čias Diokleciána podstúpil roku 303 sv. Albán mučenícku smrť s mnohými kresťanmi v Británii. Keď roku 449 Anglosasi vtrhli do Británie, vytlačili kresťanských Britov na západný kraj ostrova a zničili kresťanské chrámy. Účinkovaním sv. pápeža Gregora Veľkého (roku 604) obrátil sv. Augustín s druhmi svojimi pohanských Anglosasov a od toho času žili tie obrátené národy podľa apoštolských predpisov a skveli sa podivuhodnými cnosťami.

Sv. Cirkev zaradila veľký počet zbožných mužov a žien do počtu svätých, ku ktorým náleží i sv. Melor, ktorý v mladistvom veku mučenícku smrť podstúpil a podnes v Anglicku a vo Francúzsku vysoko býva ctený. Sv. Melor či Melorius, pochádzal z rodu kniežacieho. Otec jeho menoval sa Melian a panoval ako vojvoda v Cornubii či v Cornwalle. Zbožní rodičia učili prvorodeného synka svojho poznávať pravdy sv. náboženstva hneď, akonáhle útly rozum rozvíjať sa mu začal; lebo chceli z neho vychovať zbožného a spravodlivého panovníka.

Keď mal sv. Melor sedem rokov, stratil milých zbožných rodičov hrozným spôsobom. Toho času nepadal dážď za sedem rokov na zem v tom nešťastnom kraji, a panoval hlad a nepokoj medzi obyvateľmi. I zišli sa pohlavári krajinskí, aby sa radili, akoby sa mohlo pomôcť v tej všeobecnej biede. Prišiel do Cornubie i mladší brat Melianov, menom Rinold, človek zlostný, vládychtivý a pohanského života. I zavraždil zlým duchom posadnutý Rinold cnostného brata svojho Meliana a manželku jeho, i začal sám násilnícky panovať. Božím riadením ostala malá sirota Melor po vražde rodičov pri živote.

Ukrutný Rinold dozvedel sa o úkryte synovca a pretože sa obával, že keď chlapček dorastie, stane sa panovníkom a on stratí vojvodstvo, chcel aj jeho zabiť. Keď sa o tom dozvedeli v Cornubii zhromaždení biskupi, prekazili vraždu; ale ukrutný strýc predsa odťal úbohej sirote pravú ruku a ľavú nohu a takto dokaličené úbožiatko dal liečiť v kláštore; keď sa mu rany zacelili, dal mu zhotoviť striebornú ruku a mosadznú nohu. Tak žil úbohý okyptený mladučký Melor v kláštore v Cornubii do štrnásteho roku svojho a znášal kruté muky s kresťanskou neobyčajnou trpezlivosťou.

Zábava jeho bola čítanie Sv. písma a vrúcna modlitba. Nadaný neobyčajnými darmi duševnými osvojil si hravé i iné vedy. Každý, kto poznal úbohú sirotu, zveleboval učenosť jeho, zbožnosť, dobrotu srdca, ba napriek okypteniu i telesnú krásu jeho.

Keď sa o tom dozvedel ukrutný strýc Rinold, obával sa ako druhý Herodes o trón svoj, a nemal pokoja, kým by synovca svojho neusmrtil. I sľúbil vernému sluhovi svojmu Cerialtánovi bohaté statky, ak úbohého synovca zo sveta znesie. Lakomý Cerialtán hneď bol pripravený vykonať ukrutnú vraždu a bezbožný Rinold naložil katovi, by odťatú hlavu Melora doniesol, že potom dostane sľúbenú odmenu.

Cerialtán odťal hlavu Melorovi tajne v záhrade a ten zomrel. Ale keď nehodný syn vrahov tajne cez vysoký múr s odťatou hlavou sv. Melora chcel preliezť, aby nebol zbadaný, dopustil spravodlivý Boh, že mladý zlostník z múru spadol, krk si zlomil a zomrel. Keď to videl vrah Cerialtán, pochytil sám hlavu a ponáhľal sa k Rinoldovi. Ukrutný vojvoda privítal vraha s radosťou a riekol: «Vyjdi na kopec tamtoho vrchu, a ako ďaleko kraj dovidíš, dávam ti ho do daru.»

Vrah Cerialtán vystúpil na temeno vrchu, chcel sa vôkol poobzerať, ale hneď oslepol na obe oči, spadol na zem, a biedne zhynul. Keď sluhovia Rinoldovi našli mŕtvolu vraha, bola plynnou ako vosk, ohňom rozpustený, i podobala sa rozliatej smole.

Keď ľudia našli mŕtvolu svätého mládenca na mieste, kde bol umučený, pochovali ho s veľkou počestnosťou. Na druhý deň bolo telo sv. Melora zase na vrchu zeme. I pochovali ho zbožní kresťania na inom mieste, a zase vydala hriešna zem na povrch svoj okyptené telo sv. mučeníka. Keď sa to i tretí raz opakovalo, radili sa prestrašení kresťania, čo majú robiť. I položili sv. ostatky na voz, do ktorého zapriahli bujné voly. A bujné voly skrotli, pomaly sa pohli a zaviezli sv. telo mučeníkovo na isté miesto, a tam zastali.

Nábožným kresťanom nezdalo sa to miesto dôstojným byť pre hrob sv. Melora, i začali sami kolesami otáčať, aby voz ďalej sa hýbal. No voz sa nepohol. I ďakovali s plačom dobrotivému Bohu a pochovali na tom mieste telo sv. Melora. Na hrobe sv. mučeníka diali sa hneď divy a tí veriaci, ktorí sa pri ňom modlili a o pomoc sv. Melora vzývali, boli zázračne vyslyšaní. Ukrutný Rinold chytil do ruky vražedne odťatú hlavu sv. mučeníka, aby ju nepozorovane z izby svojej odstránil, i klesol k zemi ako hromovou strelou porazený a vypustil náhle čiernu dušu svoju.

Zbožný biskup odniesol v slávnostnom sprievode posvätnú hlavu k ostatnému telu, a uložil ju do hrobu. Po mnohých rokoch boli vyzdvihnuté ostatky sv. Melora zo zázračného hrobu a prenesené do chrámu v meste Amesbury, kde posvätná hlava v nádhernej skrinke bývala vystavená a ctená. I v chráme tomto diali sa na príhovor sv. Melora mnohé divy. Raz zjavil sa sv. Melor kostolníkovi a riekol mu: «Godrich, vstaň, klenba v kostole sa trhá a je na spadnutie.» A keď kostolník zase na druhý deň sa modlil pred ostatkami svätého, počul opätovne hlas: «Godrich, čím skôr vstaň, sním z oltára obrazy a ozdoby, a čo najskôr vyjdi von; lebo nachádzaš sa v nebezpečenstve života.»

Kostolník vzal skrinku so sv. ostatkami, obrazy a iné sväté a drahocenné veci a ponáhľal sa z kostola; sotva prekročil prah, zboril sa za ním celý strop a zasypal vnútro chrámu.

Do obnoveného chrámu vlámali sa v noci bezbožní zlodeji a odniesli drahocennú skrinku s hlavou sv. Melora. Keď poodtŕhali zlaté a strieborné spony a okrasy zo skrinky, odhodili ju aj s ostatkami svätého do jamy. Miestny kňaz videl zadivený včas ráno, ako zostupoval ohnivý stĺp z neba do tej jamy. Prestrašený zbožný kňaz ponáhľal sa k jame, uzrel skrinku so sv. ostatkami, a odniesol ju naspäť do chrámu. Zlodeji zomreli náhlou smrťou.

Sv. Melor vyobrazuje sa ako mládenec s mečom a ratolesťou v ruke, u nôh mu leží pohodená koruna kniežacia.


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!