Sv. Maria Gorettiová – skutočná mučeníčka čistoty

Redakcia
6. júla 2019
  Cirkev

Maria Gorettiová sa narodila 16. októbra 1890 v Taliansku. Keď mala Mária päť rokov, jej rodina schudobnela, takže bola nútená vzdať sa pôdy, presťahovať sa a pracovať pre iných poľnohospodárov, pričom žili v dome spoločne s inou rodinou.

5. júla 1902 sedela Mária na vonkajších schodoch svojho domu, šiel okolo mladý muž menom Alessandro. Keďže vedel, že je sama, vrátil sa a vyhrážal sa jej nožom, pokiaľ neurobí to, čo jej povie; chcel ju znásilniť. Ona však nepovolila a namietala, že to, čo chce urobiť, je smrteľný hriech a varovala ho, že pôjde do pekla.

Bojovala zo všetkých síl, načo on ju nožom viackrát bodol.

Na druhý deň Mária Alessandrovi odpustila a povedala, že chce, aby bol s ňou v nebi, a o ńiekoľko minút nato zomrela na následky zranenia.

Alessandro bol zatknutý a odsúdený na 30 rokov väzenia.

Vo väzení ho navštívil biskup Monsignor Giovanni Blandini. Alessandro ďakoval biskupovi, prosil ho o modlitby a prezradil mu sen, „v ktorom mu Mária dala ľalie, ktoré v jeho rukách okamžite zhoreli.“

Po svojom prepustení Alessandro navštívil Máriinu matku, aby ju prosil o odpustenie. Ona mu odpovedala slovami, že ak mu Mária odpustila na svojom smrteľnom lôžku, ona mu nemôže neodpustiť. Na druhý deň boli spolu na svätej omši a vedľa seba išli na sväté prijímanie.

Modlil sa k Márii vraj každý deň a hovoril o nej ako o „mojej malej svätici“. Očakával jej svätorečenie v roku 1950.

Alessandro sa neskôr stal laickým bratom Rádu bratov menších kapucínov, žil v kláštore, kde sedel na vrátnici a  pracoval ako záhradník, kým pokojne nezomrel v roku 1970 vo veku 87 rokov.

Sv. Maria Gorettiová je patrónkou cudnosti, obetí znásilnení, dievčat, mládeže, dospievajúcich dievčat, chudoby, čistoty a odpustenia.

Starnem a občas sa mi zdá, že som už počul všetko, čo sa dalo počuť. Tento týždeň som si ale uvedomil, že to nie je pravda, pretože som prvýkrát počul veľmi hlúpy argument o sv. Marii Gorettiovej.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Niektorí katolícki blogeri – povedzme, tí, ktorí sú ľavicovo orientovaní v rámci politického spektra a prijali za svoje niektoré princípy feminizmu – tvrdia, že je urážlivé hovoriť, že sv. Mária Gorettiová bola svätorečená preto, lebo bránila svoju čistotu pred útočníkom. Podľa nich by to znamenalo, že obete znásilnenia, ktoré zo strachu nekladú odpor, nemôžu byť sväté. Vyzdvihovanie sv. Márie Gorettiovej, za jej odvážnu obranu čistoty, by mohlo viesť k tomu, že obete znásilnenia, ktoré sa vehementne nebránili, budú mať z toho zlý pocit.

Ak by ste sa týchto bloggerov opýtali, aké alternatívne kritériá by navrhovali pre uznanie svätosti Márie Gorettiovej, povedali by to, že odpustila svojmu vrahovi. Preto by nemala byť oslavovaná ako mučenica čistoty, ale ako príklad kresťanského odpustenia.

Ani som nevedel, že o tomto argumente sa diskutuje, až kým ma priateľ minulý týždeň na to neupozornil. Zarazilo ma to ako ďalší prejav stále sa vzmáhajúceho kultu precitlivenosti, keď už nie je možné sláviť nič výnimočné, pretože ľudia, ktorí sa nemôžu pochváliť takýmto hrdinským činom, údajne môžu mať z toho zlý pocit. Je to niečo podobné ako “Nežiadajte matky, aby sa na Deň matiek na svätej omši postavili na požehnanie, pretože ženy, ktoré deti nemajú, sa budú cítiť vylúčené!“ A podobne: „Nepovzbudzujte katolíkov, aby, pokiaľ môžu, chodili denne na svätú omšu, pretože pracujúci, ktorí to nestíhajú, by sa mohli cítiť ako zlí katolíci!“ „Neodsudzujte rázne potraty, lebo ženy, ktoré potrat podstúpili, by sa mohli cítiť vinné!“ Je to stále tá istá pesnička.

Ide tu vlastne o dve otázky: (1) Čo bolo skutočným dôvodom kanonizácie sv. Márie Gorettiovej? (2) Je oslava sv. Márie Gorettiovej ako mučenice čistoty urážlivá pre obete znásilnenia, ktoré nekládli dostatočný odpor?

Na prvú otázku je ľahká odpoveď, pretože máme k dispozícii dokumentáciu súvisiacu s jej kanonizáciou. Dokumentácia zahŕňa vyhlásenia k blahorečeniu a ku kanonizácii, ako aj pápežskú homíliu vyhlásenú pri príležitosti jej svätorečenia v roku 1950. Môžeme si vziať na pomoc pápežov komentár, ktorý vydal po kanonizácii.

V prvom rade sa pozrime, čo stojí v dekréte o beatifikácii, ktorý v roku 1947 vydala Kongregácia pre obrady. Z dokumentu je zrejmé, že to bola odvážna obrana panenstva, kvôli ktorej sa stala kandidátom na blahorečenie:

„V nijakej dobe nechýbala palma mučeníctva na žiarivom rúchu Kristovej nevesty [Cirkvi]. Ani v našom zhýralom a nečistom svete nie je núdza o príklady nadpozemskej krásy. Najväčším zo všetkých víťazstiev je určite víťazstvo dosiahnuté obetovaním svojho života, víťazstvo posvätené krvou mučeníctva. Keď je však mučeníkom dieťa útleho veku s prirodzenou plachosťou slabšieho pohlavia, takéto mučeníctvo vystupuje do vznešených výšin slávy.

Toto bol prípad Márie Gorettiovej, chudobného, krásneho dievčatka. Bolo to vidiecke dievča, ktoré neváhalo bojovať a trpieť, vylialo svoju krv a zomrelo hrdinskou smrťou, aby zostalo čisté a zachovalo si ľaliovo biele kvety svojho panenstva. Môžeme o nej oprávnene povedať to, čo o sv. Agnese povedal sv. Ambróz: „Muž musí žasnúť, deti nabrať odvahu, ženy pociťovať údiv a dievčatá napodobňovať“. Tieto slová sú pravdivé: „Radosťou plesá otec spravodlivého. Nech kochajú sa v tebe tvoj otec a tvoja mať a nech sa teší tvoja rodička.“(Príslovia 23).

Prešťastné dievča, teraz sa raduješ so svojím otcom v nebi, zatiaľ čo tvoja matka sa raduje s nami na zemi ako šťastná matka anjelskej devy. Nech sa raduje aj Taliansko, tvoja vlasť, usmievajúca sa ešte raz cez slzy, keď číta motto, ktoré si jej napísala detským písmom brilantnej bielej a zlatej farby: ‘Odvážna a krásna‘ (Príslovia 31).

Talianske dievčatá, najmä v kvete svojej mladosti pozdvihnite svoje oči do neba a hľaďte na tento žiarivý príklad panenskej cnosti, ktorý vzišiel uprostred bezbožnosti ako svetlo svietiace v tme! Nazývame ju vzorom a ochrankyňou. Boh je obdivuhodný vo svojich svätých! Predstavuje nám ich ako príklady, aj ako patrónov. Mladým dievčatám nášho krutého a degradovaného sveta dal vzor a ochrankyňu, mladé dievča Máriu, ktorá začiatok nášho storočia posvätila svojou nevinnou krvou.“

Z tohto dokumentu je zrejmé, že sv. Mária Gorettiová bola považovaná za mučenicu a že dôvod jej mučeníctva spočíval v tom, že „neváhala bojovať a trpieť, vyliať svoju krv a zomrieť hrdinskou smrťou, aby si zachovala čistotu.“ To, že odpustila svojmu vrahovi, sa nespomína.

Vo homílii vyhlásenej pri príležitosti beatifikácie Pius XII. ďalej objasňoval, prečo Cirkev vyhlásila Máriu Gorettiovú za blahoslavenú Božiu služobníčku:

„Maria Gorettiová sa vo svojej charakteristickej cnosti podobala sv. Agnese. Táto cnosť statočnosti je ochranou a zároveň aj plodom panenstva. Naša nová svätica bola silná a múdra a plne vedomá svojej dôstojnosti. Preto dala prednosť smrti pred hriechom. Nemala dvanásť rokov, keď preliala krv ako mučenica, no jednako akú prezieravosť, akú energiu ukázala, keď si uvedomila nebezpečenstvo! Bola v strehu vo dne v noci, aby chránila svoju čistotu, využila všetky prostriedky, ktoré mala k dispozícii, vytrvala v modlitbe a zverila ľaliu svojej čistoty pod osobitnú ochranu Márie, Panny Panien. Obdivujme statočnosť jej čistého srdca. Je to tajomná sila ďaleko presahujúca hranice ľudskej prirodzenosti a dokonca bežnú kresťanskú cnosť.“

K svätej Agnese sa ľudia modlia, pretože, podobne ako sv. Mária Goretti, aj ona radšej zomrela, akoby ju násilník mal zbaviť panenstva . Pius XII. vyzdvihoval aj Máriinu statočnosť, ktorú žila „s energiou“. To nepochybne poukazuje na jej odvahu rázne odmietnuť nemravné návrhy Alessandra Serenelliho. Energickou silou ducha, ktorú ukázala tvárou v tvár nebezpečenstvu, sa určite nemyslí jej akt odpustenia po utrpení, ktoré znášala. Pius XII. prirovnáva statočnosť k čistote srdca. Toto jasne hovorí o obrane jej panenstva.

Pri svätorečení Márie Gorettiovej v roku 1950 Pius XII. opäť poukázal na spojenie medzi sv. Anežou a sv. Máriou, keď vyhlásil: „Maria Gorettiová je našou novou sv. Agnesou. Je v Nebi.“ Ďalšie úryvky z homílie Pia XII. pri príležitosti kanonizácie:

„Pritiahla vás tu, mohli by sme povedať, úchvatná krása a opojná vôňa tejto ľalie zahalenej karmínom, ktorú sme pred chvíľou s veľkou radosťou zapísali do zoznamu svätých; presladká malá mučenica čistoty, Maria Gorettiová…

Drahá milovaná mládež, mladí muži a ženy, ktorí ste zvláštnym objektom Ježišovej a našej lásky, povedzte mi, ste odhodlaní odolávať pevne, s pomocou Božej milosti, proti každému pokusu znesvätiť vašu čistotu?

Otcovia a matky, povedzte mi – pred týmto ohromným zástupom a pred obrazom tejto mladej panny, ktorá vám svojou nedotknutou úprimnosťou ukradla srdcia… v prítomnosti jej matky, ktorá ju vychovávala k mučeníctvu, a ktorá, hoci cítila trpkosť rozhorčenia, je teraz dojatá, keď sa k nej modlí, povedzte mi, ste pripravení prevziať vznešenú povinnosť, ktorá je vám uložená, a venovať pozornosť nakoľko len môžete, vašim synom a  dcéram, chrániť ich a brániť pred nebezpečenstvami, ktoré ich obklopujú, a vždy ich držať ďaleko od miest, kde by sa mohli nakaziť bezbožnosťou a morálne klesnúť?

…Pozdravujeme ťa, ó krásna a milá svätica! Mučenica na Zemi a anjel v Nebi, pozeraj sa zo svojej slávy na tento ľud, ktorý ťa miluje, ktorý ťa uctieva, oslavuje a vyvyšuje. Na svojom čele nosíš brilantné a víťazné meno Krista. Na tvojej panenskej tvári možno čítať silu lásky a vernosti svojmu Božskému Ženíchovi. Ako jeho nevesta si v sebe našla Jeho obraz.“

Opäť chcem upozorniť na fakt, že sv. Mária Gorettiová je prezentovaná ako mučeníka a to mučeníka čistoty. Preliala svoju krv, aby chránila svoje panenstvo. Žiaden z dostupných oficiálnych aktov neuvádza, žeby jej akt odpustenia bol dôvodom jej beatifikácie či kanonizácie. Bola vyvýšená na oltár, pretože preliala svoju krv za svoje panenstvo. O tom niet pochýb.

Aj podľa sv. Jána Pavla II.  bola sv. Mária Gorettiová mučenicou čistoty. V článku z roku 1991 v L’Osservatore Romano pri príležitosti 100. narodenín sv. Márie napísal:

„Neutekala pred hlasom Ducha Svätého, pred hlasom svojho svedomia. Zvolila si radšej smrť. Darom odvahy jej Duch Svätý pomohol, aby sa správne rozhodla a správne si zvolila. Zvolila si smrť, keď neexistovala iná cesta ako uchrániť jej panenskú čistotu. Krv Márie Gorettiová, preliata v obeti totálnej vernosti Bohu, nám pripomína, že aj my sme povolaní obetovať sa Otcovi. Sme povolaní, aby sme plnili Božiu vôľu, aby v Jeho očiach sme Mu boli svätí a milí. Naše povolanie k svätosti, ktoré je povolaním každého pokrsteného, je povzbudené príkladom tejto mladej mučenice. Pozrite sa na ňu najmä vy, dospievajúci a mladí ľudia. Buďte ako ona, schopní brániť čistotu svojho srdca a tela; zaviažte sa bojovať proti zlu a hriechu“ (L’Osservatore Romano, 7. októbra 1991).

Aj tu je hrdinská smrť Márie opäť vyzdvihovaná, ale jej akt odpustenia sa nespomína.

Takže je jasné, že dôvodom kanonizácie Márie Gorettiovej bola jej hrdinská obrana panenstva. Opakovane je nazývaná “mučeníkom”. Ako poznamenáva svätý Tomáš Akvinský, človek sa môže stať mučeníkom vďaka hrdinskému životu alebo obrane nejakej cnosti:

„Všetky čnostné skutky, pokiaľ sa odvolávajú na Boha, sú vyznaním viery, ktorou poznávame, že Boh od nás vyžaduje tieto skutky a odmeňuje nás za ne: a tak môžu byť príčinou mučeníctva. Z tohto dôvodu Cirkev oslavuje mučeníctvo Jána Krstiteľa, ktorý utrpel smrť, nie preto, že odmietol zriecť sa viery, ale preto, lebo odsúdil cudzoložstvo“ (STh, II-II, Q. 124 art.  5).

Nechcem bagatelizovať význam aktu odpustenia sv. Márie. Vedieť z celého srdca odpustiť vrahovi a násilníkovi je výnimočný akt Kristovej lásky. Je to ďalší dôkaz jej svätosti. Ale faktom je, že to nie je dôvod, prečo bola sv. Mária kanonizovaná. Bola kanonizovaná kvôli hrdinskej obrane svojho panenstva. Bodka.

Jej odpustenie bolo úžasné, ale nemohla byť mučeníkom kvôli odpusteniu. Dôvod je jednoduchý: Aby bol človek mučeníkom, musí byť zabitý kvôli tomu, kvôli čomu podstupuje mučeníctvo – buď pre článok viery alebo nejakú cnosť. Sv. Mária Gorettiová nemohla byť zabitá kvôli odpúšťaniu, pretože odpustila až potom, ako bola napadnutá nožom. Najprv podstúpila mučeníctvo a potom odpustila, nie naopak.

Naša druhá úvaha je o tom, či vyzdvihovanie sv. Márie Gorettiovej za jej odvážnu obranu panenstva, nie je necitlivé voči obetiam znásilnenia, ktoré nebojovali. Odpoveď je jasne negatívna. Samotná skutočnosť, že niečí skutok je vyzdvihovaný, neznamená, že by tí, ktorí sa nezachovali podobne, boli zlí alebo neboli svätí. Tí, ktorí sa nebránili pri znásilnení, nemôžu byť v nijakom prípade obviňovaní; je dobre známe, že prirodzená reakcia ženy na znásilnenie je stuhnutie – je to známe aspoň psychológom a kriminalistom, ktorí túto problematiku študovali. Nie každý môže byť mučeníkom. Chválime mučeníkov nie preto, že ich príklad je normou, ale preto, že je výnimočný. A pokiaľ niekto sa nezachoval presne tak ako mučeník, neznamená to, že by kvôli tomu bol zlým katolíkom. Činy svätej Márie Gorettiovej nie sú nám predkladané ako jediný prijateľný spôsob konania, avšak nesmieme zabúdať ani na to, že sú maximálne chvályhodné a hrdinské.

Maria Gorettiová bola svätorečená, pretože si radšej zvolila smrť, než aby prišla o svoje panenstvo. A toto vyzdvihovať treba, ako nám hovoria pápeži Pius XII. a Ján Pavol II. Je skutočným mučeníkom čistoty. A o tom hovoriť a oslavovať to neznamená odsudzovať či umenšovať utrpenie iných, ktorí sa za podobných okolností nezachovali tak hrdinsky.

Viem, že o tom sa už toho popísalo dosť na iných miestach, a že veľa z toho, čo hovorím, a dokonca aj citácie pápežov už boli zverejnené v iných článkoch a diskusiách, ale aj tak som chcel na túto tému napísať pár slov, aby sa to dostalo k širšiemu publiku – pretože nie je možné, aby nejaká sentimentálna politická korektnosť a pomýlená precitlivenosť zastierali faktické historické dôvody, prečo toto dievča bolo kanonizované a čo Cirkev chce napodobňovať v jej živote.

Svätá Maria Gorettiová, oroduj za nás!

Zdroj: http://unamsanctamcatholicam.blogspot.com/2017/07/maria-goretti-truly-martyr-to-chastity.html