Sv. Lev Veľký
Plinio de Oliveira
12. apríla 2020
Svätec týždňa
Svätec na apríl
Životopisné údaje:
Svätý Lev Veľký, ktorý vládol ako pápež v rokoch 440 až 461, bol jedným z najväčších pápežov histórie. Bojoval proti početným herézam, ktoré znepokojovali Cirkev, hlavne proti manichejcom a pelagiánom. V roku 452 sa postavil na odpor proti divým Hunom a presvedčil Attilu nazývaného Boží bič, aby sa bez boja vrátil späť, vďaka čomu zachránil mesto Rím a krajinu pred spustošením. O tri roky neskôr dokázal odvrátiť zničenie Ríma Vandalmi.
Mnoho Afričanov vyhnaných Vandalmi sa usadilo v Ríme, kde založili tajnú manichejskú komunitu. Keď ich svätý Lev objavil, pranieroval ich kňazov a rehoľníkov a ľudí varoval, aby sa mali na pozore pred touto zavrhnutiahodnou herézou.
V Španielsku zasa prežívala heréza priscilianizmu, ktorá priťahovala nových prívržencov, vyvolávala nepokoje a rozruch. Svätého Leva o tom informoval sv. Turibius, biskup Astorgy v Španielsku. Pápež mu napísal dlhý list, v ktorom vyvrátil bludy prisciliánskej herézy a označil ju za „stoku všetkých predchádzajúcich heréz“. Odsúdil najmä popieranie slobodnej vôle a vplyv astrológie považovanej za neomylnú. Svätý Lev taktiež poukázal na spojenie medzi prisciliánmi a manichejcami a zaslal sv. Turibiovi závery zo súdnych procesov, ktoré viedol proti manichejcom v Ríme.
V týchto procesoch možno vidieť zárodok budúcej inkvizície. Predsedal im pápež, ktorému pomáhali biskupi, duchovenstvo, senátori a iné význačné osobnosti. Počas nich vyhlásil, že veriaci sú povinní oznamovať heretikov. Vypočúval podozrivých, snažil sa dosiahnuť, aby odvolali svoje bludy; ukladal pokánie tým, ktorí sa vrátili do Cirkvi a odovzdal svetským orgánom tých, ktorí tvrdošijne zotrvávali na svojich stanoviskách, aby boli primerane potrestaní.
Komentár prof. Plinia:
Táto stať je veľmi krásna, pretože vidíme, ako svätý Lev Veľký konal s autoritou pápeža a súčasne ako svätec, teda človek, ktorého katolícka Cirkev neomylne vyhlásila za osobu hrdinsky praktizujúcu všetky cnosti.
Jeho svätosť bola mimochodom potvrdená kolosálnym zázrakom. Keď vyšiel na stretnutie s Attilom a približoval sa k nemu, nad pápežom sa zjavil svätý Peter a barbar ustúpil. Bol to jeden z veľkých zázrakov v dejinách Cirkvi.
Svätý muž bol prenasledovateľom heretikov. Na manichejcov, ktorí utiekli z Afriky do Talianska kvôli prenasledovaniu zo strany Vandalov, bol sv. Lev veľmi prísny. V kázňach varoval ľudí pred nimi a vyzýval ich, aby ich oznamovali Cirkvi.
Keď sa v Španielsku znovu objavila heréza prisciliánov, podporoval boj sv. Turibia, biskupa Astorgy, o jej potlačenie. Neskôr v Ríme založil akýsi druh inkvizície, ktorej zasadnutiam osobne predsedal za asistencie biskupov a význačných osôb. Vykonával úlohu inkvizítora – vypočúval ich, aby zistil, či vyznávajú herézy, usiloval sa obrátiť tých, ktorí sa mýlili, a nariaďoval tresty tým, ktorí odmietli katolícku doktrínu. Vidno teda, že proti heretikom uplatňoval sväté násilie. A to nijako nebolo v protiklade s jeho svätosťou. Bola to cnosť, cnosť, ktorá je dnes zaznávaná, pretože je opakom zlého ekumenizmu.
Čo by povedal svätý Lev Veľký a čo by urobil, keby vstal z hrobu a videl by katolícku Cirkev v tejto smutnej situácii, v ktorej voči herézam už nikto nevznáša námietky? Asi by okamžite nariadil obnovenie inkvizície. Preto sa modlime k sv. Levovi a prosme ho, aby v Cirkvi znovu vznietil ducha, ducha rozlišovania, svätej bdelosti, vyváženej neústupnosti a bojovnosti. V takomto prípade by sa azda svet vyhol hroznému trestu, ktorým musí prejsť. Modlime sa k nemu a prosme ho, aby sme zahoreli týmto duchom a aby sa tento plameň v Cirkvi zachoval až do konca časov.
