Sv. Leokádia, panna a mučenica

5. decembra 2021   Svätec týždňa

Životopisné údaje

Sv. Leokádia narodila sa vznešeným a bohatým rodičom v meste zvanom Toledo v Španielsku, a to koncom 3. storočia. Keď vyrástla v krásnu pannu, spravovali rozsiahlu Rímsku ríšu cisári Dioklecián a spolucisár Maximian Herkulius, ktorí krvavo prenasledovali kresťanov a i sami požadovali od nešťastných svojich poddaných, aby im vzdávali úctu božskú. Vznešená panna bola horlivou kresťankou. Viera jej bola živá, zračila sa skvele v každodennom jej živote.

Miestodržiteľom v Španielsku bol horlivý pohan menom Dacian; on slepo vykonával vôľu mocných cisárov. V roku 303 vydali cisári prísny rozkaz všetkým miestodržiteľom a vladárom, aby v celej ríši zborené boli chrámy kresťanské a spálili sa sväté knihy; aby kresťania viac nikde sa nezhromažďovali; aby kresťania boli pozbavení každej dôstojnosti a úradov, keby sa nezriekli svojej viery, áno, aby boli vyhlásení za nečestných, aby pospolití kresťania utratili práva občianske a slobodu; a aby otroci nesmeli byť prepúšťaní na slobodu. A týmto rozkazom bolo naložené vôbec i to, aby kresťania zase mohli byť žalovaní pred úradmi pre svoju vieru, nútení mukami k odpadnutiu od viery, aby majetok cirkevný bol zhabaný, a aby úrady neprijímali žiadne žaloby od kresťanov.

Keď v Nikomédii v paláci cisárskom povstal požiar, ktorý zapríčinil odpadlík od kresťanstva, cisár Galerius, aby poštval Diokleciána proti nenávideným, vydal hlavný cisár nový, ešte prísnejší rozkaz, aby boli uväznení biskupi, kňazi a diakoni donútení všetkými možnými mukami k obetovaniu modlám. A keď v Malej Ázii vypuklo povstanie, vydal cisár tretí rozkaz proti nevinným kresťanom, aby boli mučení až do smrti všetkými možnými spôsobmi.

I mučení boli vyznávači Kristovi v celých zástupoch. Prenasledovanie kresťanov zúrilo i v Španielsku. Ukrutný miestodržiteľ Dacian dozvedel sa, že vznešená a cnostná panna Leokádia je horlivá kresťanka. I poslal vojakov do jej domu a dal ju uväzniť.

Keď vznešená panna predvedená bola pred súdnu stolicu, sľuboval jej úlisný pohan skvelé manželstvo. Sv. Leokádia vyznala, že sa venovala Ženíchovi nebeskému, Pánu Ježišovi, a že nikdy nenaruší panenstvo svoje. Dacian hrozil jej mukami, keď nezaprie svoju vieru a nebude obetovať modlám. Sv. panna neohrozene odpovedala: «Pokladám sa za veľmi šťastlivú, že poznala som a že sa klaniam pravému Bohu a jednorodenému Synovi Jeho, ktorý zomrel na kríži pre našu spásu. A nič neprinúti mňa, aby som sa stala nevernou službe Pána svojho a Spasiteľa a zvedená bola ku modlárstvu. Radostne pretrpím každú hanbu a potupu za vieru svoju, ktorú potupuješ v nevedomosti svojej, a rada pôjdem na smrť: lebo vtedy vloží mi na hlavu nebeský Ženích môj nevädnúcu korunu v kráľovstve Svojom, vo večnej radosti.»

Tieto slová rozhnevali takou mierou miestodržiteľa, že dal vyzliecť nevinnú pannu, priviazať ku stĺpu a ako otrokyňu nemilosrdne bičovať. Sv. vyznávačka zvelebovala milosť Božiu počas krvavého korunovania. Na to dal ju ukrutný Dacian zaviesť do smradľavého žalára. S radosťou poberala sa utrýznená kresťanská panna so strážou do žalára. A keď odprevádzali ju známi kresťania a plakali nad jej utrpením, riekla s nebeským úsmevom: «Bojovníci Kristovi, neplačte nad utrpením mojím, ale radujte sa so mnou pre milosť, ktorou som odôstojnená za vyznávanie božstva Ježišovho!»

Na druhý deň dal miestodržiteľ znovu predviesť pred svoj súd horlivú vyznávačku Kristovu, aby ju donútil zaprieť pravú vieru. Márne boli všetky možné trýznenia, ktoré upotrebil krvavý tyran. A keď prítomní pokrvní žalostne plakali nad jej mukami, riekla sv. Leokádia: «Čo to má byť? Nemáte príčiny k nariekaniu; radšej plesajte so mnou, že môžem trochu trpieť pre večnú blaženosť.»

Dacian odsúdil domučenú kresťanskú pannu na smrť a rozkázal katom, aby ju zavliekli do žalára a tam ju trýznili, kým nebude vyvedená na popravisko.

Keď počula v žalári od uväznených kresťanov, že sv. Eulália ukrutne zavraždená bola pohanami v meste Merida, priala si vrúcne, aby i ona čím skôr zomrela a túžila po najukrutnejšej smrti.

Milostivý Boh uspokojil sa s dobrou vôľou horlivej svojej vyznávačky. Keď poznačila svoje čelo znamením svätého kríža, povolal čistú dušu jej k Sebe tichúčkou a ľahkou smrťou v žalári dňa 9. decembra roku 305. V Tolede vystavené boli tri chrámy k úcte sv. panny a mučenice Leokádie; v jednom z nich prechovávajú sa sv. jej ostatky. Sv. Leokádia vyobrazuje sa ako útla panna s rozpustenými vlasmi a s vencom na hlave; v pravej ruke drží palmovú ratolesť, v ľavej putá.

Poučenie

Sv. panna a mučenica Leokádia dôverovala silne Spasiteľovi svojmu, Pánu Ježišovi, a nesklamala sa, nebola zahanbená: po krátkom utrpení dosiahla korunu večnej slávy v kráľovstve nebeského Ženícha. Sv. Augustín hovorí: «Nádej moja je Kristus, Boh môj! Ty ľúbezný Milovník ľudí! Ty si svetlo, cesta, život a okrasa i jedinká dôstojnosť Tvojich ctiteľov.»

Kresťan, nasleduj sv. Leokádiu vo viere a láske, v dôvere a v nádeji oproti Spasiteľovi svojmu, kedykoľvek prichodí ti znášať utrpenie pre spravodlivosť kresťanskú: a nebudeš zahanbený na veky!

Modlitba

Ó Pane Ježišu Kriste, Ty základ nádeje spravodlivých, popraj nám, na príhovor sv. služobnice Svojej Leokádie, milosť Svoju, aby sme silne dúfali v Teba a v dôvere v dobrotu Tvoju a lásku ničím neboli sme pomýlení. Amen

PDF (formát pre tlač)