Sv. Klement Ján Mária Hofbauer

Plinio de Oliveira
28. marca 2021   Svätec týždňa

Životopisné údaje:

Apoštol Viedne, narodený v rakúskom Taßwitzi (dnes Tasovice v okrese Znojmo na Morave, pozn.prekl.) 26. decembra 1751, zomrel 15. marca 1821. Po absolvovaní teologického štúdia nastúpil Klement na viedenskú univerzitu do seminára. Netrvalo dlho a uvedomil si, že niektorí z jeho učiteľov neodmietali racionalizmus 18. storočia, ale hľadali podivné zmierenie medzi katolíckou doktrínou a osvietenským myslením. Už od útleho detstva mal Klement výborný katolícky inštinkt, ktorý mu umožňoval s istotou rozlišovať pravú katolícku náuku. Preto ho trápilo, keď počúval tieto falošné doktríny. Deň po vyučovaní zašiel za učiteľom, aby predložil námietky proti upravenému osvietenstvu, ktoré profesor vo svojej prednáške vykladal. Učiteľ sa mu snažil vysvetliť, že v atmosfére doby bude veľmi ťažké riadiť sa tradičnou náukou o Cirkvi, pretože všetci počúvajú iba racionalistické doktríny, či z kazateľnice alebo z univerzitnej katedry. Na záver dodal: „Ak nechceme zostať pozadu, musíme plávať s prúdom.“

Syn obyčajného robotníka mu odpovedal: „Plávať s prúdom je v tomto prípade zbabelosť, pretože musíme bojovať a plávať proti prúdu tohto mora. Kto chce tomuto storočiu posvietiť na cestu, musí zapáliť svoju pochodeň vo svetle Zjavenia.“

Profesor odpovedal: „Hofbauer, budeš kázať prázdnym laviciam. Naša doba už takéto reči nepočúva.“ Klement odpovedal takto: „Ak je to, čo hovoríte, pravda, potom sme už na konci čias, ohlasovaných svätým Pavlom, ktorý povedal, že prídu časy, ktoré už nebudú tolerovať zdravé učenie. Čo by povedal svätý Pavol na vaše názory, profesor?“

Pri inej príležitosti profesor na hodine uviedol, že Nepoškvrnené počatie Panny Márie bolo iba zbožnou legendou a už by sa o tom nemalo hovoriť na verejnosti. Klement rozhorčene vstal a povedal: „Pán profesor, neučíte nás katolícku náuku!“ A odišiel z miestnosti.

„Možno jedného dňa vstúpi do mysle tohto roľníka trochu viac svetla!“ zakričal profesor za jeho miznúcou postavou. Ale hodina skončila, lebo miestnosť sa vyprázdnila, všetci študenti nasledovali Hofbauera.

Komentár profesora Plinia:

Na tomto príbehu je zaujímavé, že nám odhaľuje metódy revolúcie. 18. storočie sa nám zdá veľmi vzdialené. Nastal čas pančúch, obručových sukní a trojrohých klobúkov. Aj 19. storočie sa nám dnes zdá byť vzdialené. Pre niekoho možno nie je rozdiel medzi epochou Ramzesa II. a storočím kráľovnej Viktórie. Takmer všetko z minulosti sa zdá byť zahalené oponou minulosti. No v tom čase, ktorý sa nám zdá taký starodávny, ľudia na seba hľadeli ako na veľmi moderných. Obhajovali názor, že človek musí vyjsť revolúcii trocha v ústrety, aby neprišiel o všetko. Vládlo heslo: „Cede to not lose – ustúp, aby si neprehral.“ Ten istý modernistický prúd, aký vidíme dnes, už vtedy poznal rovnaké metódy a predpokladal rovnaký typ zbabelosti.

Napríklad hrozba, ktorú profesor povedal svätému Klementovi: „Budeš kázať prázdnym laviciam.“ To isté nám hovoria dnes: Doktrína, ktorú bránite dnes už nedokáže ľudí pritiahnuť. Ale v skutočnosti, keď sa svätý Klement ozval, nasledovala ho celá trieda. Situácia preto nebola taká stratená, ako ju prezentovali. Je pravda, že osvietenstvo malo veľký vplyv na vládu a aj medzi miestnymi obyvateľmi. Stále však existovali ľudia, pripravení a ochotní nasledovať človeka, ktorý odvážne vystúpi a zaujme katolícke stanovisko. Včera – rovnako ako dnes – to najlepšie, čo môžete urobiť, je povedať celú pravdu.

Je tiež zaujímavé ako kontrarevolučne zmýšľal svätý Klement. Bojoval proti heslu: „Cede to not lose.“ Pred hrozbou, že bude kázať prázdnemu kostolu, neustúpil ani o centimeter. Ak by sa to naozaj stalo, tak by to pre neho bol znak, že prichádza koniec sveta. Jeho profesor nechcel na také niečo ani pomyslieť. Ako všetci dnešní progresivisti, ani vtedajší liberáli nechceli brať do úvahy túto možnosť – pre nich neexistuje žiadny koniec sveta. Naopak, chcú viac času na užívanie si života. Dnes bojujeme s tým istým zlým duchom, aký sa postavil proti svätému Klementovi Hofbauerovi v 18. a 19. storočí.

V detailoch, ktoré vidíme v tejto epizóde zo života svätého Klementa Hofbauera, a v udalostiach v našom každodennom boji pozorujeme jeden z hlavných zákonov dejín. Teda, že existuje kontinuita boja medzi dobrom a zlom, a tento boj sa rovnakými zbraňami vedie v priebehu mnohých storočí.

Preto by sme sa nemali považovať za malú skupinu, ktorá je oddelená od minulosti i budúcnosti, plavák, ktorý osamotený pláva niekde v oceáne. Nie, nie sme sami, sme zjednotení s celým mohutným prúdom katolíkov, s tými, ktorí bojovali pred nami, bojujú vedľa nás a budú bojovať po nás, pokračujú a udržiavajú stav ducha, ktorý existuje od počiatku dejín a bude trvať až do konca. Sme článkom v najveľkolepejšej a najvelebnejšej z reťazí, v reťazi otrokov Panny Márie, ktorí rozdrvia hlavu hada.

Na príklade svätého Klementa Márie Hofbauera vidíme, že nepriatelia, s ktorými bojoval, sú tí istí, s ktorými bojujeme aj my. Náš boj sa nezačal dnes. Je to boj, ktorý sa začal už dávno a bude trvať oveľa dlhšie. Je súčasťou zlatej reťaze, ktorá sa začala v Starom zákone a bude pokračovať až do posledných dní tohto súženia, kedy budú poslední katolíci stále bojovať, aj keď budú považovať všetko za stratené.

V tom okamihu príde Syn človeka, náš Pán Ježiš Kristus, s veľkou slávou a majestátom, aby zvíťazil, súdil a uzavrel Dejiny. A potom bude táto reťaz úplná a všetci jeho články sa spoja pod ochranou Panny Márie.

PDF (formát pre tlač)