Sv. Kazimír

Plinio de Oliveira
8. marca 2019
  Svätec týždňa  

Životopisné dáta

Sv. Kazimír, poľský princ, sa narodil v kráľovskom paláci v Krakove 3. októbra 1458. Keď kráľ odišiel usporiadať záležitosti v Litve, Kazimír dostal moc nad Poľskom a medzi rokmi 1481 a 1483 spravoval štát s veľkou rozvážnosťou a spravodlivosťou. Jeho otec sa vtedy pokúšal zorganizovať sobáš svojho syna s dcérou Fridricha III, ale Kazimír chcel radšej zostať slobodný. Onedlho ochorel a 3. marca 1484 na hrade Grodno zomrel. Je svätým patrónom Poľska a Litvy.

Komentár prof. Plinia: 

Rád by som zdôraznil, že sv. Kazimír žil na dvore svojich rodičov, Kazimíra IV. Veľkého a Alžbety Habsburgskej a tým chcem ukázať, že žil na kráľovskom dvore a zostal tam svätý.

Občas, pod vplyvom istých nesprávnych predstáv o svätosti, si ľudia myslia, že iba ľudia žijúci rehoľným životom, kňazi, mnísi a sestry, sa môžu stať svätými.  Podľa tohoto zmýšľania sa laik stane svätým tak zriedkavo, že je to výnimka z pravidla, ba takmer zázrak. Ale svätý laik nie je výnimka, je to normálny cieľ a plán, ktorý má Božia prozreteľnosť s laikmi. 

Skutočnosť, že sv. Kazimír sa stal svätým na kráľovskom dvore dokazuje, že aj dvor je miesto, kde sa dá žiť a byť svätý. V tom zmysle to predstavuje istý druh dobrozdania pre prostredie, v ktorom žil. Vyvracia to revolučnú propagandu, podľa ktorej sú šľachtické dvory nutne skazené. Ak pozrieme do nášho kalendára, často vidíme svätcov, ktorí boli kráľmi a kráľovnami, svätcov, ktorí boli princami a princeznami, svätcov, ktorí boli aristokratmi. Šľachtické dvory neraz prenikala vôňa svätosti. Takže tieto dvory neboli pelechmi neresti a morálnej skazenosti, ale miestami, kde prekvitala svätosť a mala na prítomných veľký vplyv.

V tomto zmysle prostredie na dvore mnohorako uskutočňovalo ideál kresťanskej civilizácie. Ako vyzerá ideálny šľachtický kresťanský dvor? Kráľ je pozemský obraz Boha a jeho dvor musí byť pozemský obraz nebeského dvora. V ideálnom katolíckom dvore teda bude svätý kráľ obklopený dvoranmi, ktorí budú obrazmi anjelov a svätých pred Trojsvätým Bohom. Fakt, že tento ideál bol niekoľkokrát v dejinách aspoň čiastočne uskutočnený, je niečo, čo nás má napĺňať radosťou. Tieto príklady dokazujú, že katolícke dvory boli dobré a dokazujú, že revolučná propaganda o nich klame.

Niekto namietne, že v tisíc rokoch dejín sa dá nájsť hocičo, čo by potvrdilo akúkoľvek tézu. A pretože je veľa svätcov, čo žilo na dvoroch, to neznamená že mám pravdu. Na túto námietku viem odpovedať. Najskôr, tento argument nie je pravdivý. Ak by bol pravdivý, mali by sme rovnaký pomer svätcov vo vládach a parlamentoch liberálnych republikánskych systémov. Tieto sú ustanovené od Americkej a Francúzskej revolúcie takmer všade, je to už viac ako 200 rokov. V tomto politickom prostredí svätcov práve nenachádzame, ba naopak.A po druhé, podľa zákonov dejín, veľká cnosť a veľká neresť sa nezjavujú osamotene. Zdá sa, ak môžem použiť metaforu, že je to akoby obrovská hora týčiaca sa v horskom masíve. Teda okolo jedného svätca je istý počet veľmi dobrých katolíkov, hoci nie svätých, väčší počet poctivých a spravodlivých ľudí a množstvo priemerných, slušných ľudí. Svätosť je najvzácnejší plod celej sociálnej skupiny, ktorá sa usiluje nasledovať Ježiša Krista, Nášho Pána. A tak, veľký počet svätcov na katolíckych šľachtických dvoroch znamená, že tieto prostredia boli kompatibilné so svätosťou a dobrom na mnohých úrovniach. Takže svätci, ktorí žili na dvoroch neboli výnimočné úkazy, ale reflektovali celok.

Myslím, že sv. Kazimíra teší, že si na jeho prípade toto pripomíname. Dúfam a modlím sa, aby nás zo svojho nebeského trónu ochraňoval v našom protirevolučnom boji.