Sv. Justus z Canterbury

Plinio de Oliveira
10. novembra 2019
  Svätec týždňa  

Životopisné dáta:

Sv. Justus (+ 627) bol jedným zo spoločníkov sv. Augustína z Canterbury
pri jeho monumentálnom diele obrátenia Anglicka. Raz mu sv. Gregor
Veľký napísal: “Keď budeš so svojím bratom Augustínom, povedz mu, že som dlho a starostlivo rozvažoval anglickú otázku a usúdil som, že netreba
búrať pohanské chrámy, ale len modly, ktoré sú v nich vystavené. Musíš
ich očistiť svätenou vodou, zrúcať modly z oltára a umiestniť tam sväté
relikvie.”

“Tieto chrámy boli vybudované veľmi dobre a tak nech prejdú od
uctievania diabla do služby pravého Boha. Ak ľudia uvidia, že miesta, na
ktoré boli zvyknutí, zostali zachované, budú tam ochotnejšie prichádzať.
A pretože sú zvyknutí obetovať býkov diablovi, nech túto obetu nahradí
oslava mučeníkov, ktorých relikvie budú na tých miestach uchovávané.
Vztýč okolo týchto chrámov zmenených na kostoly stany a urob oslavnú
hostinu. Namiesto obetovania zvierat diablovi ich daj ľudu, aby sa
nasýtil a vzdával za to Bohu vďaku. Bohu, ktorý ich kŕmi a živí. A
takto sa od zmyslových prejavov radosti ľahšie pohnú k duchovným
radostiam (viery). Lebo je nemožné, aby sa zatvrdené srdcia naraz
zbavili všetkých tých zvykov. Pomaly ďalej zájdeš.”

Komentár prof. Plinia:

Tento list je zaujímavý tvrdením, ktoré nachádzame v mnohých listoch a
knihách cirkevných otcov a učiteľov, že bohovia pohanov sú diabli. To
pochádza z Písma: Omnia dii gentium sunt daemonia (Ž 95: 5), čo odkazuje
na bohov pohanských národov. Je to silné tvrdenie a je hlboko
antiekumenické.

Aj tento list je veľmi antiekumenický. Je mierny a poddajný v
nedôležitých veciach, ale nesmierne prísny vo veciach, ktoré sú naozaj
podstatné.

Chrámy vtedajších pohanov neboli vôbec ako moderné umenie a
architektúra. Tie sú násilným a rúhavým popieraním pravdy a dobra.
Úmyselne nastavujú umelecký štýl, ktorý propaguje nezriadenosť a
ohavnosť. Moderné umenie je očividne nevhodné pre katolícku Cirkev. Ale
anglické pohanské chrámy boli vybudované podľa zásad inej umeleckej
školy. Chýbala im gotická vznešenosť, ale napodobňovali isté významné
umelecké štýly, ktoré obsahovali prvky ozajstnej krásy a teda mohli
náležite slúžiť aj katolíckej bohoslužbe.

Ak si zoberiete ušľachtilú a nádhernú čínsku pagodu, napríklad, tak
nájdete nutné prvky, ktoré umožnia poskytnúť domov katolíckej bohoslužbe pre čínsky ľud. Samozrejme, pri stavbe nového kostola by sme nestavali pagodu, lebo človek má povinnosť dať Bohu to najlepšie. Ale ak človek prijíma niečo od iného, musí prijať to, čo je v tom primerané.
Keď hrdinovia reconquisty dobyli mestá, kde Mauri vybudovali nádherné
mešity, napríklad Cordobu či Granadu, očistili ich, odstránili symboly
islamu a nastolili katolícku bohoslužbu. A tá sa tam koná doposiaľ. Keď
armáda katolíckej kráľovnej Izabelly dobyla Granadu, prvé, čo ju
zaujímalo bolo, aby sa tam slúžila katolícka omša. To bol hlavný symbol
víťazstva na islamom.

Tú istú radu dal sv. Gregor Veľký sv. Justovi a Augustínovi. Ak boli
pohanské chrámy postavené adekvátne katolíckej bohoslužbe, prečo to
nevyužiť? Tiež bol poruke psychologický dôvod: ľudia na ne boli
zvyknutí. Zvyk chodiť tam prelomí odpor voči novej viere. V tom je
vidieť zdravý náhľad sv. Gregora na to, čo je naozaj dôležité a
flexibilitu v druhoradých veciach, ktoré nezasahujú do princípov. To
neznamená, že človek musí byť netolerantný ak ide o prvé princípy a
tolerantný ak ide o druhotné zásady. To by bola chyba. Človek nesmie
robiť žiadne ústupky, ak ide o princípy. Ale tá časť skutočnosti, ktorá
nezasahuje do princípov, by mala byť ponímaná veľkorysejšie.

Sv. Gregor tiež poradil, aby okolo týchto kostolov postavili stany a
nechali ľudí, aby sa zabavili spoločným jedlom. A tak by sa mohli naučiť
ďakovať Bohu za všetko dobro, čo im dáva. Bol to spôsob, ako pritiahnuť
jednoduchých ľudí. Ľudia radi jedia. Boh dal jablká a Nemci vymysleli
štrúdľu a radi ju jedia so svojimi priateľmi. Je to dovolená radosť v súlade s katolíckym duchom. Katolícke Anglicko tiež rado jedlo. A zrodilo sa takýmto spôsobom.

Prosme teda sv. Justa i sv. Augustína z Canterbury a sv. Gregora
Veľkého, aby nám vyprosili porozumenie a lásku pre katolícku rovnováhu
medzi prísnosťou a miernosťou, ktoré vo svojom apoštoláte používali. Bez
prísnosti nemožno udržať čistotu princípov. Bez miernosti nemožno
aplikovať princípy tak, aby prospievali apoštolátu. A túto rovnováhu,
toto skvelé ovocie katolíckeho ducha, si musíme osvojiť.