Sv. Jana de Chantal, rehoľníčka -

Sv. Jana de Chantal, rehoľníčka


20. augusta 2023
  Svätec týždňa

Životopisné údaje

Sv. Jana Františka de Chantal sa narodila 28. januára roku 1572 vo francúzskom meste Dijon vznešeným a cnostným rodičom. Jej otec bol Benignus Frémyot, predsedajúci snemu v Burgundsku, matka Margita di Berbisey.

Jej zbožná matka zomrela zavčasu a v otcovej opatere zanechala tri dietky: Janu, ktorá dostala pri birmovke meno Františka, Margitu a Andreja. Pri smrti milovanej matky odporúčala sa útla, nábožná Jana do opatery Panny Márie, keď si vzdychla: «Ty buď mojou Matkou, keď mi Boh matku z tejto zeme k sebe povolal!»

Starostlivý otec teda sám vychovával svoje deti, najmä vo sv. náboženstve. A Jana sa mu odmeňovala svojou zbožnosťou, nevinnosťou a úslužnosťou. Už ako dieťa horlila za sv. náboženstvo a zahanbila nejedného heretika. V tom čase nakazilo bludné učenie Jána Kalvína, ktorý okrem iného zapieral prítomnosť Ježiša Krista vo Sviatosti oltárnej, mnohých vlažných kresťanov. Jana mala len dvanásť rokov, keď jej otca jedného dňa navštívil istý šľachtic, zhováral sa s ním o viere a popieral prítomnosť Spasiteľa vo Sviatosti oltárnej. Johanna bola práve vtedy v izbe s vychovávateľkou a ostatnými deťmi. Pribehla k heretikovi a zvolala: «Pane, Vy musíte veriť, že Ježiš Kristus je prítomný vo Sviatosti oltárnej, pretože to On povedal! Keď v to neveríte, považujete Ho za klamára.»

Sv. František Saleský a sv. Jana Františka de Chantal dávajú svoje srdcia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
zdroj: NCRegister Files – Public Domain

Cudzinec sa začudoval slovám dieťaťa, a položil Jane viacej otázok, na ktoré však ona rozhodne a otvorene odpovedala. Aby si ju udobril, nasypal jej do zásterky cukríky. Ona však bežala ku kozubu, tam všetky cukríky vysypala do ohňa a vážne povedala: «Pozrite, pane, takto budú horieť kacíri v pekle, lebo neveria, čo Pán Kristus povedal. Keby ste boli povedali, že je kráľ luhárom, nuž by Vás môj otec ako predseda snemu na smrť odsúdil. Keďže ste povedali, že Spasiteľ luhal, odsúdia Vás na smrť tamto tí dvaja predsedajúci!» A ukázala na obraz svätých apoštolov Petra a Pavla. Táto udalosť nám ukazuje výnimočne zbožnú povahu svätej Jany už v jej mladistvom veku.

Roku 1592 ju otec povolal do Dijonu. Sotva prišla domov, mala dvadsaťročná Jana mnoho vznešených pytačov. Ona však dala na otcovu vôľu, koho jej on vyberie za manžela, a on rozhodol sa pre vzorného katolíka, baróna de Chantal. Na tento vážny krok sa pripravovala svätá panna modlitbou, dobrými skutkami a častým prijímaním sv. sviatostí.

Keď sa vydala, vynikala na svojom zámku v Bourbille všetkými cnosťami kresťanskej manželky. Vznešený manžel jej zveril celý dom, keďže ako štátnik musel byť veľmi často na cestách. Prvá jej starosť bola, aby každý, kto býval v zámku, slúžil Bohu. Len nábožných sluhov držala, s ktorými sa modlievala. Tí, ktorí išli do poľa pracovať, boli predtým pri sv. omši. V nedeľu a vo sviatok museli všetci sluhovia ísť do farského chrámu a doma ich vyučovala vo sv. náboženstve. Vstávala včasráno, a až do večera pracovala v domácnosti neúnavne. Bola tak šporovlivá, že zakrátko manželov majetok, predtým pre nedostatok dozoru nízky, zase sa rozmohol a všetky dlžoby boli vyplatené. Keď manžel nebol doma, odložila všetky ozdoby a obliekala sa celkom jednoducho.

Keď raz v nedeľu, ako zvyčajne, zberala sa so svojimi sluhami a slúžkami do farského chrámu, povedal jej manžel, že sv. omša v zámockej kaplnke je rovnako dobrá, ako vo farskom chráme, ktorý je tri hodiny cesty vzdialený. Nábožná barónka mu odpovedala: «Sú milosti, ktoré súvisia so zhromaždením v chráme. A nič tak nepresvedčuje ako príklad. Ako môže biedny ľud veriť, čo sa mu ohlasuje o povinnostiach voči Bohu, keď my sami tieto povinnosti zanedbávame a v tom slávu nehľadáme, aby sme takému veľkému a dobrému Pánovi slúžili.»

Pri svojom sporení dávala hojné almužny chudobným. Následkom vojny bola veľká bieda. Sv. Jana rozdávala štedré almužny, hoci ona sama biedu trpela. Chudobní chodievali každodenne jednou bránou do zámku a druhou vychádzali von, aby nebol neporiadok. Tak to chcela mať. Často sa však stávalo, že mnohí chudobní aj dva razy, tri razy almužnu dostali, ktorú ona sama na dvore rozdávala. Keď ju na to domáci upozornili, povedala: «To je vaša povinnosť, aby ste mi to povedali; ale moja povinnosť je, aby som týmto biednym ľuďom toľkokrát almužnu dala, koľkokrát ma o ňu poprosia.» A vzdychla si: «Bože môj, ja žobrem neprestajne u dverí Tvojho milosrdenstva; či by som si priala, žeby moje prosby na druhý a tretí raz neboli vyslyšané? Ty si trpel tisíc ráz moju dotieravosť, prečo by som ju netrpela ja u Tvojich tvorov?»

Svojho manžela milovala nežnou láskou a usilovala sa všemožne, aby mu nevinnou radosťou život osladzovala, ba častokrát skracovala svoju pobožnosť, aby mu svojou veselou mysľou v ich samote čas krátila. V chorobe ho ošetrovala starostlivo a vytrvalo ona sama. Osem rokov žila v šťastnom manželstve, keď ju Boh navštívil, aby ju utrpením k vyššej dokonalosti priviedol. Jedného dňa vyšiel jej manžel na poľovačku so svojím pokrvným a priateľom. Postavil sa do húštiny. Jeho bratranec zatiaľ prenasledoval srnu z druhej strany. Keď prišiel k húštine, niečo sa pohlo. Pomyslel si, že je to srna a vystrelil… barón de Chantal ležal vo svojej krvi.

Barón ťažko ranený zvolal: «Zomieram. Priateľ môj, odpúšťam ti, lebo toto nešťastie sa stalo z nepozornosti.» Ihneď poslal štyroch sluhov na rozličné fary, aby k nemu čím skôr kňaz prišiel a sviatosťami zomierajúceho zaopatril. Piateho sluhu poslal k svojej manželke so slovami: «Nepovedz jej, že som smrteľne ranený, ale len, že som postrelený.» Sluha oznámil barónke, ako mu pán kázal. Svätá si povzdychla: «Ach, oni mi chcú tú horkú pilulku pozlátiť!» A hneď bežala na miesto nešťastia.

Keď ju ranený manžel uzrel, riekol: «Priateľka moja, Boží súd je spravodlivý.» Keď sa vyspovedal a utešil bratranca, ktorý ho postrelil, bol žiaľ úbohej manželky tak veľký, že k nebu volala: «Pane, vezmi mi všetko, čo mám na zemi: pokrvných, majetky aj dietky, len mi ponechaj tohto dobrého manžela, ktorého si mi poprial!» Všetko však márne. Jej milovaný cnostný manžel zomrel o deväť dní a sv. Jana ostala vdovou. Oplakávala jeho predčasnú smrť s troma dcérkami a jedným synom.

Dvadsaťosemročná vdova znášala svoj trpký osud s odovzdanosťou do vôle Božej a opakovala slová: «Boh všetko činí vo svojom milosrdenstve!» A rozdala svoje sviatočné šaty, obliekla sa do smútočných a chcela ich nosiť až do svojej smrti. Rozhodla sa, že sa celkom zasvätí Božej službe. Svoj čas venovala výchove dietok, domácim prácam, chudobným a nemocným.

Na žiadosť svokra išla bývať k nemu do Mouthelonu aj so svojimi deťmi. Bývala tam sedem a pol roka a počas tohto obdobia musela znášať ústrky a prepych hrdej dievky, ktorá jej staručkého svokra baróna de Chantal celkom opantala. Svätá vdova trpezlivo všetko znášala a premohla prácou a modlitbou. Často sa modlievala, aby jej Boh poslal vodcu, ktorý by ju naviedol na cestu dokonalosti. A milostivý Boh vyslyšal jej vrúcnu prosbu.

Sv. Jana sa stretáva so sv. Františkom Saleským, vitráž okna v katedrále v Annecy
zdroj: wikimedia commons

Roku 1604 ju otec povolal do Dijonu. V tom čase tam držal pôstne kázne sv. František Saleský. Sotva ho uvidela na kazateľnici, hneď si pomyslela: «Toto je ten Bohom a ľuďmi milovaný muž, ktorého rukám máš zveriť svoje svedomie.» Sv. Jana sa mu zverila, že sa chce zriecť sveta a jedine Bohu slúžiť. Sv. biskup František Saleský ju napomenul, že jej terajšou povinnosťou je, aby svoje dietky vychovávala a pokúšanie znášala. Ona uposlúchla a svätý pokoj sa vrátil do jej srdca.

Vo všetkom sa riadila podľa pravidiel, ktoré zostavil František Saleský. Keď zbadal, že sa svetsky šatí, čo ona podľa svojho rodu mohla, pýtal sa jej, či sa chce vydať? Ona odpovedala: «Oj nie, to mi ani na um nezišlo.» A svätý riekol: «Tak musíte výkladnú tabuľu zložiť.» Od tých čias sa odievala jednoducho. Jej pobožnosť bola taká milostná, že ľudia o nej hovorievali: «Pani barónka de Chantal sa vždy modlieva a nikomu tým nebýva na obtiaž.» Veľká bola tiež jej láska k chorým. Často si dala na zámok doviesť chorých, o ktorých sa okrem nej nikto starať nechcel pre veľký smrad. A čím viac sa pod vedením sv. Františka Saleského zdokonaľovala, tým viac sa v nej vzmáhala túžba po kláštornom živote. Poradil jej, aby založila rád, do ktorého by mohli byť prijaté tie ženy, ktoré kvôli chorľavosti, vyššiemu veku, alebo kvôli svojmu stavu do druhých kláštorov prijímané neboli. Rozhodla sa, že s jeho pomocou založí rád pod menom «Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie».

Sv. František sa jej pýtal, keď chcela slávnostný sľub zložiť: «Teda naozaj chcete Ježišovi Kristovi slúžiť?» Ona odpovedala: «Áno, skutočne chcem.» On sa pýtal: «Posväcujete sa teda čistej láske?» Ona riekla: «Celkom sa jej posväcujem, aby ma strávila a premenila.» On sa ďalej pýtal: «A či sa jej obetujete bezvýhradne?» Ona odhodlane odpovedala: «Áno, bezvýhradne.» On sa pýtal: «Či opovrhujete svetom ako blatom na ceste, aby ste dosiahli Krista a Jeho úľubu?» Ona riekla:

«Opovrhujem svetom z celej duše a nenávidím ho.» A svätý sa pýtal: «Dcéra moja, či teda netúžite po inom, jedine po Bohu?» A ona riekla: «Áno, len Jeho chcem po všetky časy!» A pripravovala sa na založenie nového «Rádu Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie».

Ešte však musela podstúpiť veľký boj so svojou rodinou. Najstaršiu dcéru Marie Aymée vydala za Bernarda, najmladšieho brata Františka Saleského; mladšie dcéry chcela vziať sebou do kláštora, aby ich ďalej vychovávala; pätnásťročného syna a riadenie svojich majetkov zverila svojmu otcovi. Osemdesiatšesťročný starec smútil, aby napokon zvolal: «Ó Bože, nemôžem sa vzpierať Tvojej vôli, obetujem Ti teda toto svoje milované dieťa: prijmi ho milostivo a buď mojou jedinou útechou!» Keď odchádzala zo zámku, nariekal jej syn a žiaľom premožený hodil sa jej k nohám na prahu a zvolal: «Ó, milá moja matka, som prislabý, aby som Vás mohol zadržať. Ale neodídete, kým moje telo neprekročíte!» Biedna matka zastala na chvíľu, zdvihla oči k nebu, zaplakala a so slzami v očiach prekročila syna, aby išla do kláštora slúžiť Bohu a blížnym.

Roku 1610 založila v meste Annecy v Savojsku svoj kláštor. Sv. František Saleský predpísal pravidlá nového rádu. Povedal: «My musíme zomrieť, aby Boh mohol žiť v nás. Pýtate sa ma, čo si prajem, aby sa vo vašich srdciach ujalo? Ach, čo vám mám iného povedať, milé dcéry, ako tieto dve slová: «Nič žiadať – nič odoprieť.» Pozrite božské Dieťa v jasličkách. Neuteká pred zimou, chudobou, nahotou, spoločnosťou zvierat, príkrosťou počasia, ani žiadnym utrpením, ktoré Otec dopustil. Tak aj my máme všetko radi prijímať, čo nám podľa vôle Prozreteľnosti nadelené býva.»

Sv. František odovzdáva sv. Jane de Chantal regulu «Rádu Navštívenia Preblahoslavenej Panny Márie»
zdroj: wikimedia commons

Zakrátko sa k nej pridružili viaceré panie, rád sa vzmáhal a ešte za jej života mal sedemdesiatpäť kláštorov (podľa niektorých prameňov dokonca až osemdesiatšesť kláštorov). A sv. Jana stala sa sestrám príkladom všetkých cností. Často hovorievala: «Čiň dobre a dôveruj v Boha. Pán chce, aby naša bieda bola trónom Jeho milosrdenstva.» Jej pokora bola veľká, ako aj jej odovzdanosť do vôle Božej. Roku 1622 zomrel sv. František Saleský, jej duševný vodca a zakrátko potom bol aj jej milovaný syn zavraždený kalvínmi. Od žiaľu zvolala: «Pane, znivoč, odrež a spáľ všetko, čo sa protiví Tvojej svätej vôli!»

Roku 1641 prišla sv. Janu na žiadosť kráľovnej Anny Rakúskej do Paríža, aby sa kráľovná mohla jej príkladom vzdelať a zdokonaliť. Tu tiež spoznala sv. Vincenta de Paul a rozhovor s ním roznietil jej dušu ešte väčším zápalom. Pri návrate domov navštívila kláštory svojho rádu. V Moulins ochorela na zápal pľúc. Keď cítila, že sa blíži jej hodinka smrti, lúčila sa so sestrami, zložila úrad predstavenej rádu a povedala: «Odporúčam vám lásku, milé dcéry! Iné nepoznám.» A zronená prijala sv. sviatosti zomierajúcich.

Spovedný otec jej povedal: «Milá matka, blíži sa nebeský Ženích, chcete Mu ísť oproti?» Ona radostne: «Ó áno, už idem, Ježišu!» A 13. decembra roku 1641 vo veku 69 rokov tíško usnula v Pánu. Keď sa sv. Vincent de Paul dozvedel o jej smrti, padol na kolená a modlil sa za ňu. Jej mŕtve telo bolo prenesené do kláštora v Annecy a tam, 31. decembra 1641 bolo v chráme slávnostne pochované.

Na jej príhovor sa stali mnohé zázraky. Roku 1751 bola vyhlásená za blahoslavenú a roku 1767 ju pápež Klement XIII. zaradil medzi svätých. Sviatok bol stanovený na 21. augusta, pri revízii kalendára v roku 1969 bol jej sviatok presunutý na 12. decembra, aby sa napokon ustálilo jeho slávenie 12. augusta. Sv. Jana sa vyobrazuje v čiernom rehoľnom rúchu, vedľa nej kôš s chlebom.

Poučenie

Sv. Jana bola jednou z najvznešenejších zakladateliek rádu v novšej dobe. Bohumilý Rád «Navštívenia Panny Márie» má za úlohu najmä tichý, mravný, kresťanský život a starostlivosť o chorých a starosť o chudobných, výchovu a vyučovanie dietok. Volá sa tiež rádom saleziánok, pretože jeho myšlienka, pravidlá a zriadenie pochádzali od sv. Františka Saleského.

Sv. Jana pri svojej zbožnosti objavovala podivuhodnú múdrosť. Kým žila v manželstve, bola jej láska rozdelená. Keď ovdovela, rozhorela sa jej láska najväčšou silou a čistotou. Zložila sľub, že za každých okolností bude si vždy voliť to, čo je Bohu najmilšie. Ako manželka a matka nehľadala v láske nikdy sladké city a maznanie, ale zachovávanie Božích príkazov. Svietila ako vzorný príklad zbožnosti a zapierania seba. Ľudia o nej preto hovorili: «Ona sa vždy modlieva a nikomu tým nebýva na obtiaž.» Ako predstavená rádu bola svojim sestrám vzorom lásky k Bohu a k blížnym. Riadila sa podľa učenia sv. Františka Saleského, ktorý jej povedal: «Musíme zomrieť, aby Boh mohol žiť v nás.» Preto hovorievala: «Pane, znivoč, odrež a spáľ všetko, čo sa protiví Tvojej svätej vôli!» Tak úzko spojená bola s Bohom.

V jej slovách sa zračí veľká múdrosť a pravá rada pre všetky stavy. Raz sa jej pýtali na mníšku, ktorá bola považovaná za dokonalú, ako o nej zmýšľa? Ona riekla: «Posielate mi v mníške listy stromu, pošlite mi z neho aj nejaké ovocie, aby som mohla posúdiť strom podľa ovocia, lebo z listov nemôžem poznať mnoho. Všetko, čo môžem povedať, je, že je to ovocím dobrého srdca, ktoré Boh svojou milosťou kropí a kŕmi.»

Raz riekla sestrám: «Pokora pozostáva v tom, že keď nás druhí ponižujú, my sami sa ešte viac ponižujeme; keď nás druhí posudzujú, sami seba tým viac posudzujeme; keď nás k nízkym prácam používajú, my úprimne vyznávame, že s nami šetrnejšie nakladajú, než si zaslúžime; keď nami pohŕdajú, my sme spokojní.»

Najistejšou známkou pýchy a nespôsobilosti Bohu posvätenej osoby je, keď sa sama považuje za schopnú k niečomu. To je veľká urážka, ktorej sa dopúšťame voči Duchu Svätému, keď sa povyšujeme. Lepšie by bolo, keby sme z neba na seba oheň privolali, akoby sme sa tejto neprávosti dopustili. Prajem si, aby tieto základné pravdy krvavým písmom zaznamenané boli:

«Rada by som, aby moje peryboli žeravým železom prebodnuté, ak by som tým mohla dosiahnuť, aby z úst Bohu zasvätených žien žiadne slovo, ktoré sa pokore protiví, nevykĺzlo.»

Kresťan, čítaj tieto slová pozorne a vezmi si ich k srdcu! Sv. Jana ťa napomína, kresťan, ku trpezlivej láskavosti voči blížnym. Hovorí: «S kým obcoval Vykupiteľ? On obcoval so zradcom, ktorý Ho zapredal, so zločincom, ktorý Ho na kríži zneuctil, s hriešnikmi, s pyšnými farizejmi. A my by sme mali pri najmenšom odpore prejaviť, že nemáme lásku, ani trpezlivosť?»

Hľa, kresťan, opravdivý vzor lásky k blížnym!

Modlitba

Ó Bože, popraj nám na príhovor Svojej sv. služobnice Jany milosť opravdivej lásky k Bohu a blížnemu, ako i pokory, aby sme ju vždy nasledovať mohli. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen

-mip-


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Bolesti presvätých očí Nášho Pána Ježiša Krista a Jeho presväté umučenie

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024