Sv. Ján a Pavol, mučeníci - Christianitas

Sv. Ján a Pavol, mučeníci


26. júna 2022
  Svätec týždňa

Životopisné údaje

Constantia, dcéra cisára Konštantína Veľkého, bola na orodovanie sv. Agnesy zbavená nebezpečnej choroby a učinila sľub večného panenstva. Od toho času žila utiahnuto v Ríme. Na svojom dvore mala ako správcov dvoch vznešených Rimanov, Jána a Pavla, ktorí už od mladosti boli horlivými kresťanmi. Títo zbožní bratia vyznačovali sa láskou k blížnym, navštevovali nemocných a chudobných a rozdávali zo svojich bohatých majetkov hojné almužny, pričom Constantia ich štedro podporovala.

Do Trákie vtrhli bojovní Skýti a ohrozovali Carihrad. Cisár Konštantín poslal proti ním slávneho vojvodcu Constantia Galla, ktorý bol predtým konzulom v Ríme a krátko predtým dosiahol skvelé víťazstvo nad Peržanmi. Constantius Gallus tiahol na Dunaj a sľúbil cisárovi, že nad nepriateľmi zvíťazí, ak ho opäť vymenuje za rímskeho konzula, a keď mu dá za manželku dcéru Constantiu.

Zdroj: wikimedia commons

Cisár vedel o sľube, ktorý učinila jeho dcéra a preto bol v rozpakoch. Keď to počula Constantia, prosila otca, aby smela Gallove dcéry, Attiku a Arthemiu, pri sebe vychovávať, kým ich otec bude bojovať bude a aby Ján a Pavol s ním šli do vojny. Jej vôľa bola vyplnená.

Constatiovi Gallovi sa nedarilo poraziť Skýtov, Ján a Pavol mu radili, aby dal sľub, podľa ktorého by sa dal pokrstiť, keď mu Boh dopraje víťazstvo nad Skýtmi. Pohan Gallus sľub učinil, Skýti boli porazení a vojvodca sa so slávou vydal na cestu späť do Ríma.

Medzitým Constantia vychovávala Gallove dcéry vo sv. náboženstve. Mladé pohanky spočiatku vzdorovali, napokon sa však nechali poučiť, a keď sa ich otec do Ríma vracal, boli v kresťanskej viere dokonale oboznámené. Rím zostal v úžase, keď Gallus odstúpil od svojej pôvodnej žiadosti, aby sa Constantia stala jeho manželkou, a dal sa svojimi dcérami pokrstiť. Prevzal úrad konzula, ktorý mu cisár nanútil; no po rok sa ho vzdal, prepustil na slobodu päťtisíc otrokov, odišiel so sv. Hilariom do mesta Ostia, a vystaval tam nemocnicu, ktorú aj sám riadil. Zakrátko zomrel cisár Konštantín Veľký, za ním nasledovali Konstans a Konstantius II. Po ich smrti zaujal roku 361 cisársky trón Julianus Apostata (odpadlík). Tento bezbožný pokrytec chcel zase pohanstvo uviesť do Rímskej ríše. Gallus bol prvý, ktorého začal prenasledovať; ušiel síce do Alexandrie, ale tam ho chytili a sťali.

Ján a Pavol, ktorí predtým zastávali vysoké úrady na cisárskom dvore pod tromi cisármi, opustili dvor Juliana Apostatu, lebo sa necítili istí svojimi životmi. Julianus Apostata k nim vyslal poslov so žiadosťou, aby sa vrátili a svoje bývalé hodnosti prijali. Pri dvore ich chcel prinútiť, aby sa zriekli svojej viery. Svätí bratia však odpovedali, že chcú radšej v súkromnosti žiť. A keď ich neskôr na svoj dvor privábil a osobne ich nahováral, aby mu pomáhali pri správe ríše, sv. bratia mu odpovedali:

«Tvoji kresťanskí predchodcovia Konštantín, Constans a Constantius ako cisári radi slúžili Kristovi, a keď vstúpili do chrámu, odložili svoju korunu a klaňali sa Bohu s hlavou sklonenou k zemi. Keď však svet nebol hoden takýchto cisárov, vzalo ich nebo do spoločnosti anjelov, a od tých čias, ako si ty po Konstantiovi prevzal cisárskytrón, zanechal si náboženstvo plné cností a nasleduješ veci, o ktorých dobre vieš, že nie sú božské. Pre toto sme ťa nepozdravili ako cisára a nechcem e sa zúčastňovať na tvojej vláde, pretože sme opravdiví kresťania.»

Julianus Apostata riekol: «I ja som v Cirkvi posviacku prijal a keby som bol chcel, bol by som najvyššiu hodnosť v Cirkvi dosiahol. Keď som však poznal, akou je bláznivosťou všetko potrebné a užitočné opustiť, v hnilej lenivosti a nečinnosti žiť, venoval som sa radšej vojenskému umeniu, obetoval som bohom a vystúpil na vrchol pozemskej moci. Aj vy musíte uznať, že ste boli na cisárskom dvore vychovaní; preto sa nesmiete odo mňa vzďaľovať, budete prvými v mojom paláci. Ak opovrhnete mojou ponukou, budem nútený tak konať, aby som nebol nikomu na posmech.»

Zdroj: wikimedia commons

«Hanbu ti neurobíme,» odpovedali sv. bratia, «žeby sme niekoho nad teba vyvyšovali, ale Boha, ktorý nebo a zem a všetko, čo je na nich, stvoril, viac než teba poslúchame. Ľudia, ktorí sú svetu oddaní, nech sa boja tvojho nepriateľstva; my sa len bojíme, aby sme neprepadli Božiemu nepriateľstvu. Buď si istý, že nikdy neprídeme na tvoj dvor a do tvojho paláca.»

Nahnevaný cisár Julianus Apostata povedal: «Dávam vám desať dní na rozmyslenie, aby ste násilím nemuseli ku mne prísť.»

Ján a Pavol odpovedali: «Považuj to, ako by sa nám daný čas minul a to čím sa vyhrážaš, že o desať dní vykonáš, urob dnes.» – «Vy si myslíte,» usmial sa bohapustý Julianus, «že vás kresťania vyhlásia za mučeníkov.» A vstal, trasúc sa od zlosti na celom tele a zvolal: «Keď prídete ku mne o desať dní, prijmem vás ako priateľov, ak neprídete, potrestám vás ako nepriateľov vlasti!»

Ján a Pavol povolali k sebe kresťanov, medzi nimi kňaza Krispa, diakona Krispiniana a velebnú pannu Benediktu, i porozprávali im, čo sa prihodilo, modlili sa, prijali sv. sviatosti a rozdávali svoj majetok chudobným. O desať dní prišli vojaci a zviazali ich. Keď to počul Krispus, išiel do ich domu, ale nevpustili ho dnu. Na obed prišiel Tercián s cisárskou strážou a povedal Jánovi a Pavlovi:

«Cisár vám posiela zlatú sochu Jupitera, aby ste sa jej poklonili a kadidlo zapálili. Keď nie, mám vás tu dať sťať, lebo zvyk požaduje, aby tí, ktorí boli v cisárskom dome vychovaní, neboli verejne zabití.» – «Keď je Julianus tvoj pán,» odpovedali Ján a Pavol bez strachu, «ži s týmto svojím pánom v pokoji a buď s ním šťastný; my však nemáme žiadneho pána okrem jediného Boha: Otca, Syna a Ducha Svätého, ktorého ten vo svojom bláznovstve zaprel, a pretože pred tvárou Božou je zavrhnutý, nuž chce aj nás do večného zatratenia uvrhnúť.»

Vojvodca Tercián im hrozil, že ich dá usmrtiť a rozkázal vykopať v dome hlbokú jamu. Vyznávači Boží sa nebránili. Tercián im dal zoťať hlavy a ich telá v tej jame pochoval. To sa stalo 26. júna roku 362. Na druhý deň rozhlásil cisár Julianus Odpadlík, že tvrdohlavých bratov poslal do vyhnanstva.

V noci Boh zjavil kňazom Krispovi a Krispinianovi a panne Benedikte v snoch, že sv. Ján a Pavol boli tajne usmrtení boli a kde sa ich telá nachádzajú. Nariekali nad tou ohavnosťou a vinili cisára z vraždy. Neľudský cisár ich dal pochytať zato, že oplakávajú Jána a Pavla a bohom sa rúhajú. Keď svoju žalobu nechceli odvolať a modlám obetovať, boli mučení a zabití. Ich mŕtve telá vzali zbožní kňazi a pochovali ich v dome pri hrobe sv. Jána a Pavla.

Terciánov jediný syn tajne navštívil dom sv. Jána a Pavla a zbláznil sa. Behal ulicami Ríma a vykrikoval, že cisár Julianus dal sv. Jána a Pavla zavraždiť. Tercián poznal príčinu tohto nešťastia, oľutoval svoj skutok, dal sa pokrstiť a keď sa na hrobe sv. mučeníkov Jána a Pavla modlil, uzdravil sa aj jeho syn. Rozhnevaný cisár dal aj týchto dvoch usmrtiť. Ich telá boli tiež pochované v dome sv. Jána a Pavla. Zlostný odpadlík cisár Julianus zahynul zakrátko v bitke; keď umieral, ešte zvolal: «Zvíťazil si Galilejský!» Mal len 23 rokov, keď Ježiš Kristus, kráľ všetkých kráľov, učinil jeho zúreniu koniec.

Cisár Jovianus povolal k sebe radcu Vicentia a povedal mu: «Zavolal som ťa, lebo som počul, že svätí kňazi Krispus, Krispinian a svätá Benedikta, ktorých dal Julianus zabiť, v dome sv. Jána a Pavla pochovaní. Prosím ťa, nájdi telá bratov Jána a Pavla.» A Vicentius našiel aj so svojím synom ostatky svätých, ďakoval za to Bohu z celého srdca a oznámil to hneď cisárovi Jovianovi, ktorý zvolal: «Všemohúci Boh nás obdaroval veľkým milostivým darom; poraď sa so znalcami, zachráň ostatky svätých v úcte a vybuduj na mieste domu svätých bratov chrám Pána.»

Roku 380, za pontifikátu pápeža Damasa sa diali na hrobe sv. Jána a Pavla mnohé divy. Vystavaný chrám dostal meno sv. Pamachia, lebo on, priateľ sv. Hieronyma, ho k cti sv. mučeníkov Jána a Pavla rozšíril a okrášlil. Roku 1667, za pontifikátu pápeža Alexandra VII. bola časť ostatkov sv. Jána a Pavla prenesená do chrámu v meste Avignon vo Francúzsku, do Benátok, Ravenny a do Fuldy. Jednu časť dostal i arciknieža Rudolf IV. Rakúsky a daroval ju roku 1360 chrámu sv. Štefana vo Viedni. Ľud si ctí sv. bratov ako patrónov proti búrke. Sv. Ján a Pavol sa vyobrazujú v rímskom rúchu, s mečom v ruke.

Poučenie

Pokrytectvo je ohavný hriech. Čoho je schopný pokrytec, keď dosiahne svoj cieľ, vidíme na kresťanskom odpadlíkovi, cisárovi Julianovi. Vychovávaný v kresťanstve, tváril sa ako horlivý kresťanský mladík. Pre svoju domnelú nábožnosť obdržal od biskupa aj prvú nižšiu posviacku kňazstva. Keď sa stal cisárom, zložil masku domnelého kresťanstva a stal sa zúrivým pohanom.

Áno, pokrytectvo je nebezpečný hriech. Ním sa šírili všetky bludárske sekty. Arius ukazoval sa tak ponížený a tak umŕtvoval svoje telo, že ho všetky ženy v Alexandrii považovali za svätého. Nestor a Eutyches svojou zdanlivou zbožnosťou pobláznili celý Východ; Pelagia považoval svet za zbožného kňaza. Luther a Kalvín hlásali neprestajne o reforme v Cirkvi, o náprave a znovuzavedení viery a mravného života. A čo boli ciele ich námahy?! Ježiš Kristus preto prísno karhá pokrytcov – farizejov a zákonníkov:

«Beda vám pokrytci, vy ste ako obielené hroby, zvonku krásni, vnútri plní hniloby a červov. Beda vám, vy zatvárate pred ľuďmi nebo, sami doň nejdete, ktorí však dnu chcú, tých tam nepustíte. Beda vám pokrytci, vy odbavujete dlhé modlitby, zožierate však domy vdov; jedávate zeleniny a čmeľov, prestupujete však hlavné články zákona. Umývate starostlivo pohár a misu zvonka, vnútri ste však plní krádeže a nečistoty, vy hadi a pokolenie jašteričie!» (Mt, kap. 23).

Preto sa obávali aj svätí bratia Ján a Pavol pokrytca Juliana Apostatu a opustili cisársky dvor, na ktorom vysoké úrady pod troma cisármi zastávali. Julianus ako cisár odhodil pravú vieru. Keď odoberal kresťanom majetky, posmieval sa: «Váš Kristus hovorí v evanjeliu: kto sa nevzdá všetkého, čím vládne, nemôže byť mojím učeníkom.» Kresťanov menoval potupne «Galilejskými,» dal ich mučiť a zabíjať. Svätí Ján a Pavol sa teda báli, aby pri dvore takého vladára neboli pozbavení sv. viery a radšej umreli mučeníckou smrťou. Julianus zahynul v zúfalstve, sv. Ján a Pavol žijú na nebesiach.

Modlitba

Ó Bože, popraj nám milosti na príhovor svätých svojich mučeníkov Jána a Pavla, aby sme sa ničím nedali odviesť od povinnej vernosti k Ježišovi a Jeho Cirkvi, aby sme aj my podiel mať smeli na sláve nebeskej. Skrze Ježiša Krista, Syna Tvojho, Pána nášho. Amen


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!