Sv. Innocent I.
Plinio de Oliveira
28. júla 2019
Svätec týždňa
Svätec na júl
Životopisné dáta:
Sv. Innocent I, rodák z Albana vládol medzi rokmi 401 a 417. Tento energický pápež je známy pre svoju horlivosť za dobro celej Cirkvi. Jeho dekréty sa stali zákonmi v Španielsku, Galii a Itálii. Požadoval od východných biskupov, aby reinštalovali sv. Jána Zlatoústeho na konštantínopolský stolec, z ktorého ho neoprávnene zosadili. Potrestal jeruzalemského biskupa za jeho nedbalosť. Schválil odsúdenie pelagiánskych biskupov z Afriky, ktorí popierali potrebu milosti pre spásu.
Za jeho pontifikátu, v roku 410, Alarich vydrancoval Rím. Innocent sa podujal na vybudovanie mesta a preukazoval obetiam veľké milosrdenstvo.
Komentár prof. Plinia:
Sv. Innocent je jeden z najväčších pápežov 5. storočia. Je nádherné, ako si uprostred bojov tejto tragickej epochy zachoval absolútnu vernosť.
Žil v čase, keď sa zrútila západorímska ríša, keď sa zdalo, že všetky, dlho odkladané Božie tresty dopadli teraz na impérium naraz. Dejepisci nezdôrazňujú dostatočne súčasný vývoj oboch veľkých problémov. Prvým problémom bola invázia barbarov, ktorá zasiahla svetský poriadok a nepriamo otriasla aj Cirkvou, pretože títo barbari boli alebo pohania, alebo kacíri. Druhým problémom bol výbuch heretických hnutí, ktorý je zaznamenaný prakticky všade, od chvíle, čo sa Cirkev vynorila z katakomb. Cirkev preto čelila útoku rovnakému, ba možno horšiemu, než bol ten čo postihol štát.
Tieto dve inštitúcie, Cirkev a štát, mali ale odlišné osudy. Rozkladajúci sa rímsky štát zanikol, ale Cirkev, ktorá produkovala veľkých pápežov, nie. Nie ekumenických pápežov dneška, ale bojovníkov, ktorí neúnavne bojovali proti bludom, exkomunikovali a zraňovali nepriateľov Cirkvi všade a toľko, ako len mohli. Rímski cisári prijali pacifizmus a dovoľovali barbarom, aby prekračovali vojenské hranice ríše, vybudované na prirodzených hraniciach Dunaja a Rýna. Barbarom povolili usadiť sa a obrábať pôdu na území ríše. Keď si légie zvykli na ich prítomnosť a prestali byť na stráži, barbari odštartovali inváziu z vnútra.
Veľkí pápeži tých čias však zaujali bojovný postoj. Energicky útočili na nepriateľov Cirkvi a mocne bránili náuku Pána Ježiša Krista.
Výsledkom týchto dvoch opačných prístupov bolo, že Západorímska ríša zanikla a Cirkev – vedená mužmi ako sv. Innocent – vyrástla do ešte slávnejšej budúcnosti. Títo pápeži boli tými prvými velikánmi, ktorí položili základy stredoveku. Tieto úvahy nám ukazujú, že energická politika pápežov je ten správny prístup k vyriešeniu problémov Cirkvi a k obrane Pravdy.
Modlime sa k sv. Innocentovi I., aby nám dal silu, akú mal on sám, aby sme bojovali za vec katolíckej Cirkvi aj v dnešnom čase ohavnosti, v ktorom žijeme, napriek príkladu, ktorý dostávame z najvyšších miest Cirkvi.
