Sv. Faustína o pekle, očistci a nebi - Christianitas

Sv. Faustína o pekle, očistci a nebi

Matej Gavlák
5. októbra 2022
  Cirkev

Život svätej Faustíny Kowalskej je pomerne známym príbehom. Narodila sa v Poľsku v meste Lodž v roku 1905 do mnohopočetnej chudobnej, no zbožnej rodiny. Rodičia jej dali meno Helena. Pôvodne vôbec neplánovala stať sa mníškou, avšak v 19 rokoch mala víziu trpiaceho Ježiša, ktorý sa jej spýtal, ako dlho ho ešte mladé dievča bude klásť nabok? Po modlitbe v katedrále odišla do Varšavy, kde vstúpila do Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva, aby 30. apríla 1926 bola vo veku 20 rokov oblečená do habitu a prijala rehoľné meno Faustína.

Keďže nepatrila medzi vzdelané ženy – do školy chodila len tri roky – v kláštore vykonávala skôr tie nižšie práce, ako práca v kuchyni, či v záhrade. Dostala však dar mimoriadnych zjavení a posolstiev od Pána Ježiša. Ježiš požiadal sestru Faustínu, aby tieto nadprirodzené stretnutia zaznamenala do zošitov. Tieto zápisníky sú dnes známe ako Denníček svätej Márie Faustíny Kowalskej a slová v nich obsiahnuté sú Božím láskavým posolstvom o Božom milosrdenstve.

Zdroj: theorangeblogger.com

Peklo

Zápisky sv. Faustíny, ktoré sú pre dnešných ľudí azda najdôležitejšie, sú zrejme tie, ktoré sa týkajú jej vízií pekla, očistca a neba. Majú poučovať ľudí o tom, že posmrtný život je absolútnou realitou, ktorej čelí každý jeden človek po svojej smrti a nikto z nás nebude výnimkou. Každý sa pre nebo či peklo rozhoduje osobitne, sám. Preto je dobré vedieť, pre čo konkrétne sa to vlastne rozhodujeme.

Dnes som bola anjelom zavedená do pekelnej rokliny. Je to miesto veľkého mučenia; ako neuveriteľne veľké a rozľahlé je!“, píše sv. Faustína v jednom zo svojich zápiskov. Ďalej opisuje sedem veľkých trestov, ktorými každá duša v zatratení trpí. Podľa vizionárky to sú:

1) Strata Boha.

2) Večné výčitky svedomia.

3) Stav takéhoto človeka sa nikdy nezmení.

4) Oheň, ktorý prenikne do duše bez toho, aby ju zničil. Strašné utrpenie, pretože je to čisto duchovný oheň, zapálený Božím hnevom.

5) Neustála tma a strašný dusivý zápach a napriek tme diabli a duše zatratených vidia jeden druhého a všetko zlé, aj cudzie, aj svoje.

6) Neustála spoločnosť satana.

7) Strašné zúfalstvo, nenávisť k Bohu, ohavné slová, kliatby a rúhania.

Toto sú Mučenia, ktoré trpeli všetci zatratení spolu, ale to nie je koniec utrpenia,“ upozorňuje ďalej sv. Faustína Kowalská. Každá jedna duša totiž ešte osobitne trpí podľa toho, akých hriechov sa na zemi dopúšťala. „Existujú jaskyne a jamy mučenia, kde sa jedna forma agónie líši od druhej,“ uvádza vo svojom denníčku, čo videla. Podľa jej vlastných pozorovaní, väčšina duší, ktoré sa vo večnom zatratení nachádzajú, v peklo na zemi nikdy neverila.

Na záver tejto svojej poznámky dodáva:

Toto píšem na príkaz Boha, aby žiadna duša nenašla výhovorku hovoriac, že peklo neexistuje, alebo že tam nikto nikdy nebol a tak nikto nemôže hovoriť, aké je… Ako strašne tam duše trpia!

Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov. Neustále prosím o Božie milosrdenstvo pre nich. Ó, Ježišu môj, radšej by som bola v agónii až do skončenia sveta, uprostred najväčšieho utrpenia, ako ťa uraziť najmenším hriechom.

Očistec

V inej časti svojich zápiskov sv. Faustína referuje, ako ju raz prišla navštíviť sestra, ktorá „zomrela pred dvoma mesiacmi“. Faustína si poznačila:

Videla som ju v hroznom stave, celú v plameňoch, jej tvár bola skrivená bolesťou. Toto trvalo len krátku chvíľu, potom zmizla.“

Faustína sa veľmi zľakla, nielen týchto výjavov, ale aj toho, že nevedela, či jej známa trpela v pekle, alebo v očistci. V každom prípade pre ňu znásobila svoje modlitby. O nejaký čas sa výjav zopakoval a zosnulá sestra bola stále v bolestiach obklopená plameňmi. Na otázku, či jej Faustínine modlitby nepomohli odpovedala, že nie. Zápisky pokračujú:

A modlitby celej komunity, ktoré za teba boli obetované, ani nie ti nepomohli?“ Povedala, že nie, že tieto modlitby pomohli iným dušiam.“

Faustína teda dušu požiadala, aby k nej už viac nechodievala, keď jej jej modlitby nepomáhajú. Vo svojom denníčku si však poznamenala, že sa za ňu aj naďalej modlila. A táto jej vytrvalosť sa zjavne vyplatila, keďže sa v zošite napokon dočítame:

Po nejakom čase prišla ku mne opäť v noci, jej zjav sa však zmenil. Už nebolo viac vidieť plamene, ako tomu bolo predtým, a jej tvár bola žiarivá, jej oči svietili šťastím.

Zosnulá sestra povedala Faustíne, že má „skutočnú lásku k blížnemu“ a že jej modlitby boli na úžitok mnohým dušiam v očistci. „Poprosila ma, aby som sa neprestávala modliť za duše v očistci,“ uvádza sa ďalej v denníčku.

Nebo

Sestra Faustína bola vzatá aj do neba. „Videla som jeho nepredstaviteľné krásy a šťastie, ktoré nás čaká po smrti,“ zapísala si do zošita 27. novembra 1936. Videla stvorenia vzdávajúce Bohu slávu a česť. Videla nesmiernu radosť vychádzajúcu od Boha a uchvacujúcu všetkých nebeských obyvateľov. A táto radosť sa navracala späť k Bohu.

A Boh mi umožnil, aby som pochopila, že je len jedna vec, ktorá má v Jeho očiach nekonečnú hodnotu, a to je láska k Bohu; láska, láska a ešte raz láska; a nič sa nemôže porovnávať s jediným skutkom čistej lásky k Bohu.

Ó, akými nepredstaviteľnými láskavosťami Boh obdarúva dušu, ktorá Ho úprimne miluje!,“ uvádza svätá Faustína a dodáva: „Ó, aká šťastná je duša, ktorá sa už tu na zemi teší z Jeho zvláštnej priazne! A také sú malé a pokorné duše.

Faustínu pri jej pohľade ohúrila majestátnosť Boha, ktorú duše v nebi chápu ďaleko lepšie ako ľudia na zemi. Duše sú v nebi taktiež rozdelené podľa stupňov – podľa čností, ktorými na zemi oplývali. Faustína tiež na tomto podivnom mieste necítila žiadnu hrôzu či strach, len vnímala nesmiernu radosť jeho obyvateľov. Uvádza:

Moja duša bola naplnená pokojom a láskou a čím viac som poznala Božiu veľkosť, tým som mala väčšiu radosť, že je taký, aký je. A nesmierne sa radujem z Jeho veľkosti a som potešená, že som taká malá, pretože keďže som malá, nosí ma na rukách a drží si ma blízko svojho Srdca.“

Ó, môj Bože, akí poľutovaniahodní sú ľudia, ktorí neveria vo večný život!“ – zvoláva autorka vo svojich zápiskoch s tým, že sa za nich bude modliť, aby „aj ich zahalil lúč milosrdenstva a aby aj ich Boh privinul do svojho otcovského lona“.

Tak, obyvateľ Zeme, už si sa rozhodol, kde chceš stráviť svoj večný život? Nuž, konaj podľa toho!


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Byzantský mystik Gregor Palama vo svetle katolíckej viery (Druhá časť)

Nominalizmus a jeho důsledky – VI

Slovenský konzervativizmus už nepotrebuje diskusie, potrebuje kontrarevolúciu

Katolícky ateizmus – najnebezpečnejšia forma modernizmu?