Sv. Barbora, panna a mučenica -

Sv. Barbora, panna a mučenica


3. decembra 2023
  Svätec týždňa

Životopisné údaje

Svätá Barbora sa narodila okolo roku 273 (alebo 286) v Nikomédii, meste nachádzajúcom sa maloázijskej Bitýnii. Bola jedinou dcérou bohatých a urodzených rodičov – pohanov. Jej otec sa volal Dioskuros a bol známy ako veľký nepriateľ kresťanov.

Dcérka bola krásnym dieťaťom, od útlej mladosti s úprimnou zvedavosťou objavovala veľké duševné dary, ktorými bola obdarená. Jej bohatý otec ju náruživo miloval a dal ju vychovávať primerane vysokému pôvodu. Keď podrástla a predčasne prišla o mamičku, vynaložil otec, horlivý pohan, nemalé úsilie, aby nespoznala nenávidené kresťanské náboženstvo a tiež aby sa nestretávala s inými ľuďmi, najmä s kresťanmi. Dal preto postaviť pri svojom dome vežu, v nej zabezpečil všetko pohodlie pre život a zavrel tam svoju krásnu a učenú dcérku Barboru – držal nad ňou stráž ako nad drahocenným pokladom. Nikto k nej nemal prístup, iba domáci sluhovia a učitelia, ktorí ju mali učiť vedám a krásnym umeniam.

Barbora si s ľahkosťou osvojovala všetky vedy, zvlášť sa jej veľká zručnosť prejavovala v umeniach. Jej myseľ bola náchylná k všetkému dobrému a šľachetnému a jej citlivé srdce ostalo čisté. V čase noci zvykla pozorovať hviezdy na nebeskej oblohe, vo dne zas obdivovala čarokrásnu Božiu prírodu, úrodné polia a nivy, ktoré sa rozprestierali okolo jej väzenia. A takýmto pohrúžením a premýšľaním spoznávala ničotu modlárstva a povzniesla sa k poznaniu pravého Boha, Stvoriteľa sveta. Veď ako aj Kniha múdrosti hovorí: «Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ» (Múd 13,5). Učená a cnostná panna túžila po úplnom poznaní pravého Boha. A milostivý Boh, ktorý vedel o jej horúcej túžbe, poprial jej, aby mohla poznať učenie Pána Ježiša Krista a stala sa kresťankou – ako sa to stalo, o tom sa jej otec nedozvedel. Hovorí sa, že slávny Origenes bol jej učiteľom. A možné je aj to, že niektorý z otcových sluhov alebo jej učiteľ bol kresťanom a ten ju tajne zoznámil so sv. náboženstvom a pokrstil.

Jej otec, Dioskuros, nebol doma, keď sa v duši Barbory udiala táto zmena. Po návrate z ciest našiel svoju dcéru ako vymenenú. Zbadal, že sa vyhýba prejavom pocty pohanským modlám v jeho dome. Spočiatku to považoval za ľahkomyseľnosť jej mladého veku, keď však videl, že jej opovrhovanie domácimi bôžikmi stále viac narastá, počal premýšľať o príčine toho všetkého.

Zdroj: wikimedia commons

Mnohí mladí pohania zo vznešených rodov sa uchádzali o ruku krásnej, cnostnej panny. A Dioskuros sa vo svojej starostlivosti rozhodol, že z nich sám vyberie za ženícha z toho najvznešenejšieho rodu a že tiež nakloní svoju dcéru späť k úcte starodávnych bohov. Oznámil preto dcérke svoje rozhodnutie, že sa vydá za bohatého, urodzeného pohanského mladíka podľa jeho výberu. Barbara sa bránila, že je ešte mladá, že ani len nepomyslela na vydaj. Otec si pomyslel, že dôvodom jej nesúhlasu a nechuti k manželskému zväzku je jej odlúčenosť od sveta a samota, v akej dovtedy žila. A pretože mal práve pred sebou ďalšiu cestu, odložil celú záležitosť do svojho návratu – nechcel dcéru nútiť k nemilému zväzku.

Keď odchádzal, prosila ho vznešená panna, aby dal spraviť pri veži kúpeľ, pretože počas jeho neprítomnosti mala aj naďalej vo veži bývať. Otec, netušiac za tým nič, privolil a rozkázal, aby na kúpeli boli urobené dve okná. Po otcovom odchode svätá panna naliehala na robotníkov, aby stavba bola čím skôr dokončená a k dvom oknám dala prirobiť ešte tretie okno, aby tak bola upozorňovaná na tajomstvo najsvätejšej Božej Trojice a na hlavný stĺp stavby kázala pridať kríž, aby si tak pripomínala veľkú milosť Božieho vykúpenia. Od toho času žila výlučne pre Boha. Dni svojho života venovala modlitbe, pôstu, nábožnému rozjímaniu, slovom – duševnému spaseniu. Milostivému Bohu zložila slávny sľub, že až do smrti bude živá v neporušenom panenstve.

Keď sa otec Dioskuros vrátil z cesty, navštívil zbožnú dcéru, zaviedol ju do svojho obydlia a zaobchádzal s ňou veľmi láskavo. Spýtal sa jej, ako sa rozhodla počas jeho neprítomnosti, či sa vydá za vyvoleného vznešeného mládenca. Dcéra prosila otca, aby jej dovolil ostať u neho až do smrti a opatrovať ho ako slobodná. Otec sa zdal byť uspokojený a láskavo sa spýtal, čo majú znamenať tie tri okná na kúpeli a to znamenie kríža. A šľachetná dcéra otvorene odpovedala: «Dala som to zhotoviť na znak viery v trojjediného Boha, ktorú som prijala a vyznávam, a na poďakovanie za naše vykúpenie na dreve kríža.» A začala otcovi s veľkým oduševnením vysvetľovať články Kristovho učenia a poukazovať na bláznovstvo pohanského učenia, ktoré káže klaňať sa modlám, ľudskou rukou zhotoveným. Pohanský otec, keď to všetko počul, schytil od zúrivosti ostrý meč a zahnal sa na dcéru a bol by ju aj usmrtil, keby nebola utiekla. Zbožná kresťanská panna sa vyhla istej smrti nie zo strachu pred ňou, ale aby zachránila svojho rozhnevaného otca pred hanbou a pokutou. Utiekla do hôr a ukryla sa v jaskyni pod vysokým bralom.

Rozhnevaný pohanský otec prenasledoval dcéru až do tmavej hory, a bol by ju tam rozsekal, keby nad ňou nedržal stráž milostivý Boh. Veľký balvan sa odtrhol z vysokého brala a s veľkým rachotom sa zrútil na cestu, ktorou práve utekal Dioskuros s vytaseným mečom za svätou pannou a zatarasil mu ďalšiu cestu. Sv. Barbora ďakovala milostivému Bohu za zázračné vyslobodenie z istej smrti a z jaskyne si spravila obydlie. Lesné ovocie a voda z čistého prameňa jej poskytovali obživu.

V jaskyni však bývala len krátky čas. Zúrivý otec nemal pokoja a ako hladný vlk, keď vetrí ovcu, pobehoval deň po dni po lesoch a márne sliedil, kde je jeho dcéra. Napokon jeden pastier, pohan, vyzradil nahnevanému otcovi Dioskurosovi, miesto, kde prebývala sv. panna. Vbehol do jaskyne práve vo chvíli, keď sa sv. panna vrúcne modlila. Zrazil ju k zemi, bil päsťami, kopal nohami, schytil za vlasy a vláčil po tŕňoch, všemožne ju mučil. A keď nasýtil svoj zverský hnev, prikázal sluhom odviesť ju domov, kde ju ďalej trýznil. Márne sa však pohan namáhal, aby naklonil zbožnú kresťanskú dcéru k modlárstvu. Ona bola vo svojom v presvedčení vytrvalá. Trýznenie nič nepomohlo. Keby sa neobával svetskej hanby, bol by ju vo svojej zúrivosti i zabil. A čím väčšmi zúril, tým bola sv. panna stálejšia vo svojej sv. viere. Nakoniec sa rozhodol, že ju predvedie pred pohanského sudcu Marciana, pred ktorým ju obvinil z neúcty k bohom a požadoval od sudcu, aby ju podľa zákonov mučil, kým sa nezriekne kresťanskej viery a neobetuje modlám.

Sťatie sv. Barbory
zdroj: wikimedia commons

Marcian sa spočiatku javil, že mu je ľúto vznešenej kresťanskej panny, ktorú vlastný otec ukrutne trýznil. Dohováral jej milými slovami, aby si sama nestrpčovala život, aby neuvaľovala potupu a hanbu na svoj vznešený rod, aby sa nezbavovala skvelej budúcnosti, ktorá je určená jej cnostiam a kráse, a to aj s ohľadom na vážnosť a bohatstvo jej otca. Opisoval jej potom rozkoše manželského stavu s urodzeným a bohatým pohanským ženíchom. Nahováral ju, aby ctila starodávnych bohov a zriekla sa kresťanskej viery, ktorú vyznávajú iba pospolití, chudobní ľudia. Áno, pohrozil jej aj mučením, ak sa nezriekne kresťanstva.

Sv. Barbora si pokojne vypočula sudcove slová a vážne odvetila: «Žiadna moc ma nedonúti, aby som obetovala večné blahoslavenstvo časným veciam. Mojou útechou a dedičstvom je Pán Ježiš Kristus. Treba sa vždy viac báť Boha, než ľudí. Som pripravená obetovať živému Bohu, ktorý stvoril nebo, zem, a všetko, čo je na nebi i na zemi. Vašich bôžikov, ktorých veľmi dobre a správne opísal prorok Boží, nenávidím. Majú ústa, ale nehovoria, majú oči a nevidia, majú uši, ale nepočujú, nie sú schopné ani dýchať ústami. Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria» (Ž 135,16–18).

Marcian neočakával takúto odpoveď od útlej vznešenej panny. Chcel ju preto vystrašiť a hrozbou vynútiť to, čo nemohol získať milými slovami. Rozkázal katom, aby priniesli rôzne nástroje k mučeniu a ukázali ich svätej panne. Sv. Barbora sa však nezľakla krvavých nástrojov, ktoré už nejedného odvážneho muža spravili povoľným – ona túžila po tom, aby mohla svoj život obetovať za Pána Ježiša a za sv. vieru.

Pohanský sudca sa rozhneval a rozkázal katom, aby sv. pannu vyzliekli donaha, do krvi zbičovali až mala bolestivé opuchliny na celom tele. Takto utrýznenú ju dal pohanský sudca odvliecť do tmavého žalára. Svätá Barbara sa radovala a zvelebovala Boha zato, že sa jej dostalo možnosti trpieť potupu a cediť krv za sv. vieru. Prosila Boha, aby jej poprial stálosť v utrpení. Milostivý Boh, Pán Ježiš, sa jej zjavil v žalári; nadpozemská jasnosť osvietila žalár, posilnil ju pred budúcim utrpením, potešil a zázračne uzdravil jej skrvavené telo.

Juliana, cnostná pohanská žena, keď videla tento zázrak, obdivovala milosrdenstvo pravého Boha, a velebila Ho, že zjavil Svoju moc takýmto zázračným spôsobom pri slabej kresťanskej panne. Predstúpila pred ukrutného sudcu a naplnená nadpozemským oduševnením vyznávala slávne učenie Ježiša Krista ako božské, neohrozene karhala jeho zverské pokračovanie a vyhrážala sa spravodlivým Božím trestom. Marcian dal uväzniť Julianu, a neskôr ju prikázal mučiť spolu so svätou Barborou a usmrtiť.

Na druhý deň ráno dal Marcian opäť predvolať sv. Barboru pred súdnu stolicu. Veľmi sa začudoval, keď uvidel, že je uzdravená. Potom velebil bôžikov a hovoril, že sa tak stalo skrze ich pomoc a napomínal sv. pannu, aby na znak vďaky obetovala modlám. Kresťanská panna s opovrhnutím odmietla jeho smiešnu žiadosť a povedala: «Vaši mŕtvi bôžikovia ma neuzdravili. To Ježiš Kristus, Syn živého Boha, zjavil Svoju moc, ktorého vy vo svojej slepote nechcete poznať a ktorý vás odsúdi k večnému zatrateniu. Boh, Stvoriteľ sveta, urobil tento zázrak.»

Zdroj: wikimedia commons

Na tieto smelé slová sa zaslepený pohanský pyšný sudca ešte viac rozhneval. Rozkázal katom, aby železnými driapadlami driapali telo svätej panny, aby pálili horiacimi smolnicami jej boky a potom jej odrezali prsia. Počas zverského mučenia sa sv. Barbara takto modlila: «Ó Pane, vezmi si odo mňa všetko, len nie Ducha Svätého!» Ukrutný pohan potom rozkázal katom, aby ju na väčšiu potupu vodili nahú po meste a ustavične bičovali, a napokon sťali. Jej zverský otec, Dioskuros, díval sa na toto krvavé divadlo a preklínal svoju dcéru. Keď sv. Barbora počula výrok smrti, hlasne sa modlila: «Ty, ó Pane Bože, poznáš srdcia a vieš, že netúžim po ničom inom, iba po Tebe; vieš, že milujem Tvoje zákony a že zasvätila som sa Tebe celá. Neopúšťaj ma, ó Pane, ale prijmi ma podľa Svojho milosrdenstva!» A ticho prosila milostivého Boha, aby prišiel jej hanblivosti na pomoc. A hľa, keď kati vyviedli obnaženú sv. pannu na ulicu, dobrotivý Boh obkolesil celé jej telo takou nadpozemskou žiarou, že zverskí, nehanební modlári nemohli ani len pozrieť na prečistú pannu. Spolu so sv. Barborou kráčala na miesto popravy aj zbožná Juliana.

Keď prišli na popravisko, pokľakla si sv. Barbora a takto sa modlila: «Ó večný Bože, ktorý si založil zem nad vodami a rozprestrel nad ňou nebo ako klenbu, na ktorého kývnutie oblaky dávajú dážď a ktorý si stvoril hviezdy, aby osvecovali zem, a všetko, čo žije na nej, či nespravodlivých – dobrých aj hriešnych! Vyslyš teraz aj mňa, ó Pane, aby sme my, ja a Juliana, boli dielom Tvojich všemohúcich rúk podľa obrazu a podobenstva Tvojho!» Keď vyriekla tieto slová, počula hlas z neba, ktorý povolával do neba ju a Julianu a sľuboval vyplnenie jej prosby.

Pohanský otec tam stál chladnokrvne, ba napomínal kata, aby mučil jeho svätú dcéru. Áno, dokonca požiadal sudcu, aby smel sťať hlavu svojej dcéry. A napokon vlastný otec sťal hlavu svojej 20-ročnej dcéry, sv. Barbory! To sa stalo roku 306 za panovania rímskeho cisára Maximiana. Nebo sa zatemnilo, v povetrí hrozne hrmeli hromové strely, a jedna z nich zasiahla a zabila aj neľudského otca – hriešnika. Zbožní kresťania potom pochovali telo sv. Barbory. Na jej príhovor diali sa mnohé divy a zázraky.

Sv. Barbora býva ctená ako jedna zo 14. sv. pomocníkov po celom svete; vzývajú ju pravoverní kresťania v nebezpečenstvách búrky aj ohňa; je patrónkou zomierajúcich, ktorí prosia o príhovor, aby mohli byť náležíte zaopatrení Najsvätejšou sviatosťou oltárnou; je patrónkou aj baníkov a delostrelcov a rozličných priemyselných spolkov.

Vyobrazuje sa ako vznešená panna s korunou na hlave; v pravej ruke drží palmovú ratolesť a meč, v ľavej ruke kalich s hostiou; vedľa nej je veža s tromi oknami.

Poučenie

Sv. Barbora nás poučuje, ako máme znášať každú krivdu. Jej vlastný otec ju ukrutne prenasledoval a ona trpela na príklade Pána Ježiša Krista všetko príkorie bez reptania, lebo mala čisté svedomie a poznala Boží zákon – radšej chcela byť nenávidená otcom, než aby ju Boh nenávidel. Sv. Klimakus hovorí: «Lepšie je zarmútiť rodičov, než Ježiša.» Sv. Barboru zabil vlastný otec preto, že verila v najsvätejšiu Božiu Trojicu, avšak spravodlivý Boh ho potrestal, keď ho zabil hromovou strelou (úderom blesku).

Ukrutní rodičia učte sa poznať spravodlivý Boží hnev, keď bránite svojim dietkam v Božej službe! Sv. Barbora sa modlila prv, než zomrela, aby Boh vyslyšal tých, ktorí sa jej odporúčajú. Hlas z neba jej oznámil, že Boh vyslyšal prosbu Svojej služobnice. A jej príhovor u Boha bol vždy mocný.

Okolo roku 1448 žil v Nizozemsku muž menom Henrich Kock, ktorý bol od mladosti veľkým ctiteľom sv. Barbory, patrónky zomierajúcich. Vracal sa raz z poľa ako 70-ročný starec po ťažkej práci, unavený si ľahol na lôžko, nechal pri sebe horieť lampáš a zaspal. Slama sa zapálila a hneď začala horieť posteľ a potom aj celý dom. On a jeho syn Andrej sa prebudili a len s ťažkosťami sa im podarilo vyslobodiť z plameňov. Keď utekali oknom, zapálili sa im aj košele a začali horieť – ale ich telo ostalo neporušené. Keď boli v bezpečí, napadlo otcovi, že si zabudol vziať peniaze z izby. Bez rozvahy sa vrátil k horiacej stavbe, prežehnal sa znamením sv. kríža, vbehol do izby a vzal peniaze. Sily ho však opustili a odpadol na dlážku. Vo svojom nešťastí si spomenul na sv. Barboru a prosil ju o mocný príhovor: «Ó sv. Barbora, pomôž mi a pros Boha, aby nedopustil, žeby som zomrel vo svojich hriechoch! Boh nech mi popraje to, čo zasľúbil tebe pri smrti pre Krista Pána, Ženícha tvojho. Tvoj Nebeský Ženích nech pamätá na krv, ktorú si vyliala z lásky k Nemu: nech nezomriem prv, než budem oslobodený od svojich hriechov a posilnený Najsvätejšou sviatosťou oltárnou.» Sotva vyriekol túto modlitbu, stála sv. panna Barbora v nebeskej žiare pred ním, chránila ho proti plameňom, chytila ho za ruku, vyviedla z horiacej stavby a potom povedala: «Pretože si vždy ctil moju pamiatku a teraz si ma žiadal o príhovor, vedz, že Boh predĺžil tvoj život o jeden deň, aby si mohol prijať sv. Sviatosti pokánia, oltárnu a posledného pomazania.» Po týchto slovách sv. Barbora zmizla. Medzitým ďalej zúril požiar. Henrich Kock ležal na zemi ďaleko od ohňa, jeho telo bolo veľmi popálené, že sa podobal na mŕtvolu. Dal zavolať kňaza a skrúšene prijal sv. sviatosti zomierajúcich. Potom povedal spovedníkovi: «Ó velebný otče a vy prítomní priatelia, teraz sa blíži hodina, aby som sa odobral na večnosť; preto ma neopúšťajte, kým nezomriem a modlite sa za mňa.» A vzýval o príhovor preblahoslavenú Pannu Máriu a sv. Barboru a napokon zvolal: «Ó Pane Ježišu! Najmilosrdnejší Bože, ktorý si mňa na dreve kríža Svojou predrahou krvou a prehorkým umučením vykúpil, zmiluj sa nado mnou! Do Tvojich rúk porúčam svoju dušu!» A naposledy vydýchol. Očitý svedok, Theodor Paul, ktorý rozprával o tomto dive, dokladá: «Bol som pri zomierajúcom, vypočul som jeho spoveď, odslúžil som mu sv. sviatosti, obviazal jeho rany, postaral som sa o opatrovníkov nemocného, a on zomrel konečne v mojich rukách. Hľa, tak vyslyšal milostivý Boh na príhovor sv. Barbory nešťastného Henricha, že mu doprial divotvorným spôsobom čas pred smrťou k hodnému prijatiu sv. sviatostí zomierajúcich.»

Sv. Barbora, mučenica
zdroj: wikimedia commons / Burkhard Muecke, CC BY-SA 4.0.jpg

Kresťan, vzývaj o príhovor svätú pannu Barboru v čase búrky a hromobitia, najmä keď sa blíži tvoja posledná hodinka, aby si mohol dosiahnuť odpustenie hriechov a posilniť sa sv. sviatosťami zomierajúcich na ceste k večnému životu. Kedykoľvek pozrieš, zvlášť v hodinku smrti, na obraz sv. Barbory a uzrieš na veži tri okná, spomeň si na trojjediného Boha! Ďakuj Mu za stvorenie, vykúpenie a posvätenie, a modlievaj sa: Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému!

Modlitba

O Pane Bože, prosíme Ťa, popraj milostivo, aby príhovor Tvojej sv. panny a mučenice, Barbory, bol nám na pomoci, žeby sme predo dňom nášho odchodu z tohto sveta skrze opravdivé pokánie a dôstojnú spoveď boli pripravení k hodnému prijatiu Najsvätejšej sviatosti oltárnej. O to Ťa prosíme skrze Ježiša Krista, Pána a Spasiteľa nášho. Amen

-mip-


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Arcibiskup z Kostariky nadviazal dialóg so slobodomurárskou lóžou a tá si pochvaľuje, že v Cirkvi vanie nový vietor

Dobro spravedlnosti, III. část

Ikona ako kladivo na herézy. Rubľovova Svätá Trojica a novozákonná Paternitas

Pápežská akadémia pre život vydala šokujúcu knihu. Pripúšťa v nej eutanáziu, umelé oplodnenie, aj revíziu samotných Božích prikázaní!!!