Sv. Antoninus
Plinio de Oliveira
10. mája 2020
Svätec týždňa
Svätec na máj
Životopisné údaje:
Antonio sa narodil vo Florencii v roku 1389 rodičom s vysokým postavením. Meno Antoninus, malý Antonio, je milá prezývka, ktorú dostal od spoluobčanov pre svoju nízku postavu.
Od útleho detstva sa venoval štúdiu a bol známy svojou horlivou inteligenciou a zbožnosťou. Antoninus, ovplyvnený kázňami blahoslaveného Jána Dominika, veľkého talianskeho náboženského reformátora tohto obdobia, požiadal o prijatie do dominikánskeho rádu už keď mal 15 rokov a bol prijatý o rok neskôr. S Fra Angelicom a Fra Bartolomeom, prvý sa stal slávny ako maliar, druhý ako miniaturista, bol poslaný do Cortony do noviciátu u blahoslaveného Vavrinca z Ripafratta.
Neskôr bol zvolený za dominikánskeho predstaveného Toskánska a Neapola, kde horlivo aplikoval reformy svojho učiteľa. V roku 1445, keď pápež Eugen IV. hľadal arcibiskupa do Florencie, navrhol Fra Angelico, ktorý bol pápežovým priateľom, sv. Antonina. Pápež ho menoval arcibiskupom z Florencie a on vstúpil do mesta s veľkými poctami a slávou, ako to bolo vtedy zvykom.
Energicky sa snažil vyhladiť verejné škandály a napraviť mnohé neporiadky vo svojej diecéze. Vojvoda Cosimo de Medici hovoril, že všetko dobré, čo mesto dostalo, bolo vďaka modlitbám jeho svätého arcibiskupa. Eugen IV. ho zavolal, aby mu robil spoločnosť v jeho poslednej hodine. Pápež Mikuláš V. s ním často konzultoval otázky Cirkvi a štátu.
Komentár prof. Plinia:
Florencia bola vtedy v zlomovom bode svojich dejín, to znamená v čase, keď sa vydala novým smerom a menila kurz. Dôvodom bolo, že hoci vplyv renesancie bol vo Florencii mocný, niektorí obyvatelia mesta začali odmietať renesančného ducha a znovu hľadeli na stredovekú minulosť Talianska. Florencia, domov veľkých umelcov, ktorí v meste uskutočnili diela mimoriadnej krásy, bola strediskom šírenia renesancie.
Florencia nebola nevýznamné mesto, ako je tomu dnes, ale bola mestom Toskánskych veľkovojvodov, ktorých dynastia – Medici – bola spojená s najlepšími európskymi panovníckymi rodmi, medzi nimi aj s francúzskym dvorom. Mária a Katarína Medici boli neskôr francúzskymi kráľovnami. Mesto malo silný vplyv aj na Cirkev a z tejto rodiny vzišiel viac ako jeden pápež.
Medicejskí boli jednou z najmocnejších a najdôležitejších rodín Európy.
A tak sa stalo, že Božská prozreteľnosť poslala svätca do tohto mesta. Svätý, ktorého za preláta odporúčal Fra Angelico (Blahoslavený Giovanni de Fiesoli). Nevinný a údajne naivný Fra Angelico bol ten, kto mal rozum a rozhodnosť navrhnúť sv. Antonina za arcibiskupa vo Florencii. A tak v tom čase žili v blízkosti Florencie reformátor, blahoslavený Ján Dominik, učiteľ nášho svätca, blahoslavený Vavrinec z Ripafratty, ktorý bol jeho novicmajstrom, blahoslavený Fra Angelico a nakoniec sám svätý Antoninus.
Vidíme, že Florencia bola samotným centrom revolučného ducha renesancie, ale zároveň aj miestom, kam Boh poslal svojich svätých, aby uskutočnili protiútok proti tej istej renesancii. V tomto scenári nájdeme sv. Antonina, ktorý s veľkou okázalosťou prevzal úrad arcibiskupa vo Florencii.
V životopisnom výbere nespomínam to, že sv. Antoninus vykonal ohromné dielo v boji proti renesancii a za nastolenie prísnosti vo zvykoch svojej diecézy. Dobrí historici často uznávajú, že pôsobením sv. Antonina renesančné hnutie stratilo časť sily a dynamiky najprv vo Florencii a následne v celom Taliansku.
Význam jeho činov nepriamo uznával významný i zavrhnutiahodný Cosimo de Medici, keď uznal veľkú hodnotu modlitieb a diela sv. Antonina. Preto svätý Antoninus urobil veľa pre slávu Božiu a robil všetko, čo mohol, aby zastavil renesanciu.
Niekto by mohol namietať: Nerozumiem tomu, ako tu fungovala Prozreteľnosť. Život sv. Antonina bol ako meteor, ktorý keď prelieta chvíľu svieti jasne, ale zhasne a niet po ňom pamiatky. Podarilo sa mu nakrátko zbrzdiť priebeh udalostí, ale nepodarilo sa mu zastaviť pohromu. Preto to bolo zlyhanie a neprospelo to sláve Božej.
Odpoveď nie je zložitá. Po prvé, zadržať renesančný vývoj vo Florencii bolo samo osebe veľkým dielom pre Božiu slávu. Svätý Ignác z Loyoly hovoril, že keby strávil celý svoj život, aby zabránil čo i len jedinému smrteľnému hriechu osoby i tak odsúdenej do pekla, bol by spokojný, pretože to bude obrovská sláva daná Bohu. Ak použijete ten istý princíp na život sv. Antonina, môžete si uvedomiť, akú veľkú slávu vzdal Bohu svojím dielom, ktoré istým spôsobom prelomilo tlak renesancie.
