Sv. Alfonz Liguori – Láska je pokorná, láska sa nevystatuje -

Sv. Alfonz Liguori – Láska je pokorná, láska sa nevystatuje

Sv. Alfonz Liguori
20. novembra 2019
  Spoločnosť

Láska sa nevystatuje. Kto miluje Ježiša Krista, nie je pyšný na svoje dobré vlastnosti. Naopak, ponižuje sa a je rád, že ho aj druhí ponižujú.

Foto: zakladateľ redemptoristov

1. Pyšný sa podobá nafúkanému balóniku. V jeho očiach sa zdá veľký, ale tá veľkosť sa v podstate obmedzuje na trochu vzduchu. Balónik praskne a v okamihu všetko zmizne. Kto miluje Ježiša Krista, je naozaj ponížený. Ak v sebe objaví niečo dobré, nenadúva sa pýchou, lebo dobre vie, že všetko, čo má, je Boží dar. Sám od seba nemá nič, iba ničotu a hriech. Keď vidí, že ho Boh zahŕňa milosťami , ešte viac sa ponižuje, lebo si uvedomuje, aký je nehodný a aký je Boh štedrý!           

2. Svätá Terézia hovorila o zvláštnych milostiach, ktoré jej Boh udelil: ,,Boh robí so mnou, čo ľudia robievajú s domom, ktorý je na spadnutie: spevňujú ho podperami.“ Ak dušu navštívi Božia láska, ktorá sa prejavuje tým, že duša cíti mimoriadnu vrúcnosť, sprevádzanú slzami alebo veľkou útechou srdca, duša si nesmie pripustiť myšlienku, že ju Boh odmeňuje za nejaký dobrý skutok. Naopak, musí sa ešte viac ponížiť a pomyslieť si, že ju Boh zahŕňa nežnosťou len preto, aby ho neopustila. Ak sa pre tieto dary oddá márnivosti a bude sa domnievať, že jej Boh prejavuje zvláštnu priazeň preto, že vernejšie slúži Bohu ako iné duše, Boh ju potresce a odníme jej svoje dary. Aby bol dom pevný, musí mať dve veci: základ a strechu. Základom našej duchovnej budovy má byť pokora, hlboké presvedčenie, že nič nie sme a nič nemôžeme. Strechou je Božia ochrana, na ktorú sa bezvýhradne spoliehame.

3. Čím viac nás Boh zahŕňa milosťami, tým máme byť pokornejší. Keď svätá Terézia dostala nejakú milosť, hneď si predstavila všetky svoje spáchané hriechy. A keďže poníženosť volá po novom dôkaze priazne, Boh ju stále pevnejšie k sebe pripútaval. Čím viac duša uznáva, že si nezasluhuje milosti, tým viac ju Boh obohacuje milosťami. Thais, najprv hriešnica potom svätica, sa ponižovala pred Bohom natoľko, že sa pokladala za nehodnú vysloviť meno Božie. Vo svojich modlitbách sa neodvážila povedať: Môj Bože! Ale hovorievala: ,,Môj Stvoriteľ, zmiluj sa nado mnou!“ Svätý Hieronym píše, že jej Boh pre túto poníženosť pripravil vyvýšený trón v nebesiach.  

S rovnakou pokorou sa blížila k Bohu svätá Margita z Cortony. Keď ju Pán zahrnul väčším prejavom lásky, vykríkla s úžasom: ,,Ako, Pane, už si zabudol na to, čím som bola prv? Takto sa mi odplácaš za veľké urážky, ktoré som ti spôsobila?“ A Boh jej odpovedal, že zabúda na všetky urážky, len keď ho duša miluje a úprimne ľutuje, že ho urazila. Veď povedal ústami Ezechiela: ,,Ak sa hriešnik odvráti od všetkých svojich hriechov, …nepripomenie sa mu ani jeden z hriechov, ktoré popáchal.“ (Ez 18, 21n). Na dôkaz pravdivosti týchto slov ukázal Margite jej trón, ktorý pre ňu pripravil v nebi medzi serafínmi. Ó, kiežby sme konečne poznali cenu pokory! Jediný úkon poníženosti má väčšiu cenu ako všetky bohatstvá sveta.                                                                                                                                   

4. Svätá Terézia hovorievala: ,,Nemysli si, že si pokročil v dokonalosti, ak sa nepovažuješ za najhoršieho zo všetkých a ak netúžiš byť podnožkou všetkým.“ To neboli prázdne slová, tak sa svätica správala. A tak si počínali všetci svätí. Svätý František Assiský, svätá Mária Magdaléna de Pazzi a ostatní svätí sa pokladali za najväčších hriešnikov na svete. Divili sa, ako ich zem môže nosiť, prečo sa neotvára pod ich nohami. A hovorili veľmi presvedčivo. Ctihodný Ján z Avilly od mladosti viedol svätý život. Keď ležal na smrteľnej posteli, prišiel ho zaopatriť kňaz. Rozprával sa s ním vznešeným tónom a správal sa k nemu ako k veľkému Božiemu služobníkovi a veľkému učencovi. Ale svätý Ján ho upozornil: ,,Otče prosím vás, povzbudzujte moju dušu tak, ako povzbudzujete zločinca idúceho na smrť. Veď ja som jedným z nich.“ Takto zmýšľajú svätí o sebe v živote i po smrti.

5. Tak musíme zmýšľať aj my, ak sa chceme spasiť, zachovať sa v Božej milosti až do smrti. Všetku svoju nádej musíme upriamiť jedine na Boha. Pyšný verí v svoje sily, a preto padá. Pokorný dúfa iba v Božiu silu, preto stojí pevne, nech sú útoky pokušení akékoľvek prudké. Stále si opakuje: ,,Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje. (Flp 4, 13). Diabol nás niekedy pokúša k namyslenosti, inokedy k zúfalstvu. Keď nám našepkáva, že sa nemusíme báť pádu, vtedy sa najväčšmi obávajme, lebo ak nám Boh v okamihu nepríde na pomoc svojou milosťou, sme stratení. Keď nás pokúša k malomyseľnosti, obráťme sa k Bohu a povedzme mu s veľkou dôverou: ,,Pane, v teba dúfam nech nie som zahanbený naveky.“ (Ž 31, 2) Bože môj, len v tebe je moja nádej, dúfam, že nebudem zahanbený a pozbavený tvojej milosti! Podobné úkony nedôvery v seba a úplnej dôvery v Boha musíme vzbudzovať až do posledného okamihu života. Vždy musíme prosiť Pána, aby nám udelil svätú pokoru.                 

6. Keď o sebe nízko zmýšľame, keď sa pokladáme za bedárov, to ešte nie je pokora. Naozaj pokorný pohŕda sebou a túži, aby aj druhí ním pohŕdali. Ježiš Kristus nám odporúča, aby sme nasledovali jeho príklad: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom“ (Mt 11, 29).

Kto sa považuje za najväčšieho hriešnika na svete, ale sa hnevá, keď iní ním pohŕdajú, je pokorný ústami, nie však srdcom. Svätý Tomáš Aquinský vraví, že ten, kto je smutný, keď ním pohŕdajú, je veľmi ďaleko od dokonalosti, aj keby robil zázraky. Matka Božia rozkázala svätému Ignácovi z Loyoly, aby naučil svätú Máriu Magdalénu de Pazzi poníženosti.

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT