Sú USA a Čína odsúdené na spoluprácu? Globalizácia tvárou v tvár pandémii

Agnieszka Stelmachová
1. apríla 2020
  Politika  

Americkí analytici predpovedajú, že ak sa USA urýchlenie neprebudia, hrozí im strata svetového líderstva v prospech Číny. Či globálna kríza zapríčinená koronavírusom prehĺbi spoluprácu medzi oboma veľmocami, alebo prehĺbi ich antagonizmus, ostáva otázne.

Čínsky vodca Xi JinPing počas nedávneho telefonického rozhovoru s talianskym premiérom Giuseppe Contem navrhol spustenie “Novej hodvábnej cesty”. Peking využíva skúsenosti, získané v boji proti pandémii koronavírusu COVID-19, a ponúka pomoc iným krajinám. To znepokojuje časť Američanov, ktorí sa obávajú straty hegemónneho postavenia USA vo svete. Na druhej strane sa objavuje čoraz viac Američanov, ktorí v súčasnej kríze vidia šance na urýchlenie realizácie projektu globálneho riadenia.

Dňa 28. 2. 2020 New York Times ocenil prínos Číny a WHO v boji proti pandémii vírusu. Podľa amerického portálu Čína i WHO získali pre svet čas v účinnom boji proti pandémii koronavírusu, ktorá sa rozšírila v čínskej provincii Wuhan, no venovali takisto pozornosť ekonomickým problémom, ktoré epidémia koronavírusu pre svetovú ekonomiku prinesie.

Čínski lídri uvádzajú, že v Číne sa život postupne vracia do normálu. Epidémia z dlhodobého hľadiska nezastaví čínsky rast, ale nakoniec vytvorí nový impulz pre globálnu ekonomiku. Peking má podľa čínskych analytikov množstvo nástrojov, ktorými môže zavádzať zmeny v makroekonomickej politike. Čína očakáva návrat k normálu už v druhom štvrťroku 2020, samozrejme za predpokladu, že sa budú uplatňovať avizované politické nástroje.

Číňania sú pripravení rozvíjať vo svojej krajine nové formy a modely biznisu.  Vysoká úroveň zdravotnej starostlivosti, vznik inovatívnych zdravotníckych zariadení, biofarmaceutiká, online vzdelávanie, virtuálne pracoviská, rozvinutá sieť elektronických obchodov, technológie 5G, budovanie nových “inteligentných miest” s rozsiahlym systémom kontroly nad občanmi pomocou kamier či dronov sú samozrejmosťou. Čína je hlavným motorom globálneho rastu ekonomiky a ochrana ich dodávateľských subjektov pomáha udržiavať ekonomický rast na celom svete.

Podľa čínskych odborníkov epidémie sa nestarajú o hranice a Čína sa s hrozbou koronavírusu stretla ako prvá. Čínsky postup proti koronavírusu sa ukázal byť účinný a Čína i naďalej úspešne proti epidémii bojuje a pomáha aj iným krajinám, pretože Číňania sú pripravení zdieľať svoje skúsenosti a chápu, že postihnuté krajiny, najmä tie, ktoré majú slabšie systémy zdravotníctva pomoc vyžadujú. V dnešnej dobe je potrebné, aby sa zachovali princípy existujúceho svetového obchodu za každú cenu. Je však dôležité odmietať ideologické predsudky a mentalitu studenej vojny.

Očierňovanie čínskeho systému a jeho občanov považujú čínski analytici za kontraproduktívne, šíriť politické vírusy je nebezpečné. Epidémia koronavírusu Covid-19 nie je ani prvou a ani poslednou výzvou, ktorej musí ľudstvo čeliť, nemožno však týmto problémom čeliť pomocou unilateralizmu, protekcionizmu a populizmu. Svet je v dnešnej dobe oveľa viac zraniteľnejší, ohrozujú ho  nekontrolovateľné preteky v zbrojení, terorizmus, globálne zmeny podnebia či hackerské útoky. V takto náročnej dobej je potrebné prekonať existujúce rozdiely a chrániť svet spoločnými silami, vybudovať komunitu, ktorá by priviedla svet lepšej budúcnosti.

Brzezinski: „USA sú odsúdené na spoluprácu s Čínou“

Zosnulý americký analytik Brzezinski vo svojich dielach zdôrazňoval, že USA sú odsúdené na spoluprácu s Čínou. Peking je už dlho kľúčovým hráčom v koncepciách globalistov. Brzezinski svoju predstavu americkej spolupráce s Čínou zdôraznil poslednýkrát v roku 2014. Podľa Brzezinskeho len Američania a Číňania sú schopní kontrolovať globálny vývoj vo svete. Brzezinski sa presadil ako bývalý poradca pre Národnú bezpečnosť v USA už za dôb prezidenta Jimmiho Cartera a bol jedným z tých stratégov, u ktorých pravidelne hľadal Washington radu.

Brzeziznski sa neznepokojoval kvôli úpadku USA na medzinárodnej scéne, obával sa v prvom rade nedostatkom širšej vízie medzinárodného poriadku a existencie amerického strategického plánu. Podľa Brzezinského by sa Američania pri riešení globálnych problémov nemali spoliehať len na svojich súčasných spojencov, vzhľadom na vývoj udalostí a neschopnosť USA podporovať konštruktívne riešenia by mal podľa Brzezinskeho Biely dom uzavrieť tichú dohodu s Pekingom a Moskvou a vybudovať “červené linky” medzi Washingtonom, Pekingom a Moskvou, aby mohli okamžite riešiť vzniknuté problémy na Blízkom východe a v Afrike. Brzezinski považoval Rusko za najslabší prvok v systéme a takisto kvôli udalostiam na Ukrajine odporúčal prehlbovať spoluprácu s Číňanmi.

Brzezinski bol presvedčený, že vzťahy medzi Čínou a USA nepoznačila až taká ideologická kríza, aká existovala svojho času medzi ZSSR a nacistickým Nemeckom. Podľa Brzezinského sú Washington a Peking odsúdení na spoluprácu, Brzezinski sa na sklonku svojho života obával, že súčasné americké elity nedokážu zaujať pragmatické stanovisko, takže nakoniec sa môže kvôli nešikovným krokom amerických politikov prehĺbiť strategické spojenectvo medzi Ruskom a Čínou, čo môže mať pre USA fatálne následky.

Skupina “amerických filantropov a nadnárodných spoločností” si v posledných rokoch vybudovala pevné vzťahy s Pekingom. Šéf Microsoftu Bill Gates a 9 ďalších amerických medzinárodných expertov v oblastí výpočtovej techniky, technológii a strojárstva sa stali členmi prestížnej profesnej Čínskej akadémie inžinierstva. Táto prestížna čínska inštitúcia združuje osoby, ktoré sa zaslúžili o rozvoj Číny.

Bill Gates ako majiteľ energetickej spoločnosti Terra Power (jadrová energia obnoviteľná energia) obdivuje Čínu za jej boj proti chudobe, v podobnom duchu sa vyjadrujú aj ďalší americkí experti. Čína podľa Gatesa ponúka program pomoci rozvojovým krajinám, ktorý je v konečnom dôsledku dôležitý pre svet. Gates sa ani netajil tým, že vníma Čínu ako dôležitého hráča, ktorý môže pomôcť riešiť najnaliehavejšie problémy sveta. Tieto slová vyslovil Gates v novembri 2017 pre čínsky portál chinadaily.

Bill Gates uviedol, že svet potrebuje čínske investície, inovácie a odhodlanie bojovať proti zmenám klímy, odstrániť extrémnu chudobu a čínsku pomoc v boji proti najnebezpečnejším epidémiám vo svete. Podľa Gatesa “svet sa vydal na cestu trvalo udržateľného rozvoja, do roku 2030 a Čína musí zohrať kľúčovú úlohu pri rozvíjaní pokroku, ktorý iniciovala predchádzajúca generácia. Gates si pochvaľoval aj spoluprácu s čínskymi medicínskymi odborníkmi. Táto spolupráca zabezpečuje špičkový výskum a vývoj v oblasti výroba liečiv a vakcín. Gates takisto vyslovil nádej, že spolupráca s Čínou sa na politickom, vedeckom i ekonomickom poli bude rozvíjať aj v ďalších rokoch.

Globálne riadenie zdravotnej starostlivosti na čele s Čínou?

Suerie Moon, riaditeľ Graduate Institute of International and Development Studies v Ženeve, nedávno vyhlásil, že „svet potrebuje silnejšiu a odolnejšiu globálnu správu, ktorá by sa dokázala vysporiadať s epidémiami“. Čínu vníma ako hlavného globálneho hráča, s veľkým potenciálom a schopnosťami zohrať v  procesoch globálneho riadenia dôležitú úlohu. Podobne aj generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, v súvislosti so súčasnou pandémiou koronavírusu opakovane zdôraznil potrebu vytvoriť globálny systém riadenia zdravia, v ktorom by bola Čína lídrom.

Svetová zdravotnícka organizácia tiež vyzýva štáty, aby venovali viac finančných prostriedkov a viac právomoci WHO.

Čínske portály China Daily, People’s Daily, Xinhua News a ďalšie oficiálne čínske médiá píšu o význame čínskeho lídra Xi Jinpinga v boji proti ekonomickej kríze a epidémiám a takisto ubezpečujú, že Peking má široké skúsenosti a možnosti, ktoré môže ponúknuť svetu. Globalisti v USA sa takisto pridávajú ku kritike Trumpa a obviňujú Trumpa zo straty iniciatívy v medicínskej oblasti. Trumpa kritizujú aj z toho, že zadržal prostriedky určené pre WHO, dôvodom bola agenda WHO podporujúca potraty. Trump v posledných týždňoch však prisľúbil, že zadržané prostriedky WHO opätovne poskytne.

Čínska pomoc Európe a dilemy Američanov

Číňania šikovne využívajú príležitosť rozšírenia pandémie koronavírusu na zvýšenie svojho vplyvu v krajinách južnej Európy. Do Ríma poslali Číňania viac ako 30 ton zdravotníckych potrieb s cieľom zvýšiť svoj vplyv v krajinách južnej Európy. Taliansky minister zahraničných vecí Luigi Di Maio uverejnil na Facebooku video, v ktorom zaznamenal príchod nákladných lietadiel. Bol to triumf pekinskej propagandy. ČĽR bola predstavená ako záchranca Talianska.

V skutočnosti boli dodávky zasielané na základe dohody medzi pobočkami Červeného kríža z oboch krajín. Číňania poslali Talianom pomoc, pretože Taliani takisto poslali 18 ton zdravotníckeho materiálu do Wu-chanu.

Di Maio hovoril aj o spolupráci s čínskou spoločnosťou Wang Yi o kúpe veľkého počtu respirátorov. Čínska spoločnosť ZTE okrem toho odovzdala 2 000 masiek do mesta L’Aquila v strednom Taliansku, kde spolu s miestnou univerzitou prevádzkuje inovačné a technologické centrum 5G. Spoločnosť Huawei okrem toho ponúkla vedeckú pomoc talianskym lekárom – čínski odborníci majú v boji proti koronavírusu značné skúsenosti. Zároveň Číňania ponúkli pomoc Srbom, Filipíncom, Španielom a iným národom.

Americký analytik a odborník na Čínu Bill Bishop sa obáva propagandistickej vojny medzi USA a Čínou, ktorej sme svedkami. Ide podľa neho o najnebezpečnejší moment vo vývoji oboch krajín za posledných 40 rokov. Iniciátorom týchto krokov sú americkí politici, ktorí sa na adresu Číny kriticky vyjadrujú z dôvodov existujúcej obchodnej vojny medzi Čínou a USA. Číňania v rámci propagandistickej vojny vykázali z Číny žurnalistov New York Times, The Wall Street Journal a The Washington Post. Dôvodom boli podľa Číňanov tendenčné informácie, ktoré americkí novinári o šírení koronavírusu v Číne publikovali. Američania takisto siahli k podobným krokom voči čínskym žurnalistom.

Americký prezident Trump proti Číne zaviedol v USA prísnu colnú politiku, ktorú čiastočne uvoľnil len s ohľadom na epidémiu koronavírusu. Toto obmedzenie sa týka len zdravotníckych materiálov. Američanom prekáža aj skutočnosť, že sú od Číny extrémne závislí, v USA nedokážu zabezpečiť svoje potreby. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo varoval čínskeho partnera, „že nie je čas šíriť dezinformácie a bizarné zvesti, ale skôr čas, keď by sa všetky krajiny mali spojiť, aby bojovali proti tejto spoločnej hrozbe“.

Číňania sa snažia vyťažiť zo svojich úspechov v boji proti koronavírusu čo najviac. Ponúkajú EÚ rozširovanie humanitárnej pomoci, dodali 2 milióny chirurgických masiek, 200-tisíc respirátorov, 50-tisíc testovacích súprav a vážne ohrozili vedúce postavenie USA v Európe. Číňania vysielajú na pomoc svojich odborníkov (už pribudli aj Rusi), ponúkajú pomoc v súvislosti s výrobou vakcíny a vedeckej kontroly existujúcej mutácie koronavírusu. Zároveň čínska komunistická strana upevňuje moc nad svojimi občani a začína opäť tlačiť na  Honkong a Tchajwan.

Končí sa pomaly americká éra?

Frederick Kempe, známy americký analytik tvrdí, že ak USA neuskutočnia razantné kroky, očakáva ich zrýchlený pád z piedestálu a strata hegemónneho postavenia. Podobne ako v roku 1956 neúspešná intervencia Britov v Sueze odhalila kolaps britskej moci a označila koniec globálnych ambícií britskej vlády, aj dnes sú Američania nebezpečne blízko podobnej krízy, ktorá svetu dokáže, že už nie sú svetovým lídrom.

V dnešnej dobe sa podľa Kempeho stávame svedkami americkej krízy v politickej, morálnej, ekonomickej i vojenskej oblasti. Americké neúspechy podkopávajú dôveru v americké schopnosti a možnosti. Trump si tvrdohlavo kráča vlastnou cestou, čo je podľa Kempa svedectvo, že Washington nie je pripravený viesť reálnu a účinnú globálnu politiku. Podľa Kempeho spravila Trumpova administratíva množstvo vážnych chýb, ktoré podkopali dôveru v USA a ich schopnosti.

Význam USA ako svetového lídra v posledných siedmych desaťročiach bol determinovaný nielen americkým bohatstvom a silou, ale rovnako schopnosťami a pripravenosťou Američanov promptne reagovať na prejavy globálnej krízy. To, čo sa deje s USA v posledných rokoch v politickej sfére i pandémia koronavírusu však ukazuje, že Washington už nedokáže promptne reagovať a Peking z toho ťaží. Číňania rýchlo vypĺňajú vákuum, ktoré po Američanoch zostáva v politickej, propagandistickej i medicínskej oblasti.

V medicínskej oblasti sú dnes Číňania lídrom vo výrobe medicínskeho materiálu, výrobu chirurgických masiek zvýšili počas epidémie koronavírusu viac ako 10x. Takisto vyrábajú viac ako polovicu respirátorov N95 vo svete, sú lídrom vo výrobe antibiotík.

Američania nie sú vo vlastnej réžii schopní uspokojiť ani vlastné potreby, tie dokážu uspokojiť len vo výške približne 10 %, zvyšok musia doplniť dovozom s Číny. Rovnako v prípade antibiotík, 95 % všetkých amerických antibiotík pochádza z Číny.

Aj podľa Kempeho sú Američania jednoducho odsúdení na spoluprácu s Čínou, pretože dnes inú možnosť ani nemajú. Ale Trump by mal poskytnúť značnú podporu americkým spoločnostiam a laboratóriám, aby sa tak znížila závislosť USA od Číny v tak dôležitej oblasti ako je sektor zdravotníctva. Podľa Kempeho Washington a Peking môžu urobiť pre svet veľa, najmä v oblasti globálneho riadenia, zdravotnej starostlivosti alebo riešenia problémov súvisiacich s klimatickými zmenami, musia sa však vzdať konfrontačného tónu a postojov.