Štyri naozaj neuveriteľné fakty o zázračnom obraze (tilme) Panny Márie v Guadalupe
pch24.pl
26. decembra 2019
Cirkev
Dnešné médiá často do titulkov dávajú slovo „neuveriteľné“. Týmto spôsobom chcú vydavatelia upútať pozornosť divákov – a často sa im to aj darí. To, čo je vyzdvihované ako neuveriteľné, sa však nakoniec neraz ukáže ako lacná senzácia alebo niečo, čo nestálo za pozornosť. Obraz Panny Márie z Guadalupe na kuse mexického odevu – tilmy – je skutočne neuveriteľný. Naozaj neuveriteľný! Pozrime sa prečo.
1. Je nemožné, aby toto mohol vytvoriť človek!
Tilma – vyrobená hlavne z kaktusových vlákien, mala zvyčajne veľmi nízku kvalitu a drsný povrch, ktorý sťažoval jej nosenie a ešte ťažšie bolo na ňu niečo namaľovať, čo by vydržalo dlhšiu dobu.
Avšak obraz Matky Božej vznikol a do dnešného dňa pretrváva a vedci, ktorí ho skúmali, hovoria, že v čase, keď bol vytvorený, technika povrchovej úpravy nebola vôbec známa. Povrch, na ktorom sa nachádza obraz, je podobný hodvábu, zatiaľ čo nevyužitá časť tilmy zostáva hrubá a drsná.
Ba čo viac, odborníci v oblasti infračervenej fotografie, ktorí študujú tilmu od konca 70-tych rokov, uviedli, že na nej nevidno nijaké ťahy štetcom, takže obraz vyzerá ako keby bol „nanesený“ na povrch naraz.
Phillip Callahan, biofyzik z Floridskej univerzity, zistil, že rozdiely v textúre a farbe, ktoré spôsobujú, že pokožka Panny Márie vyzerá inak zblízka a inak zďaleka, je nemožné reprodukovať! Ľudia by takúto techniku neboli schopní realizovať. Tento jav sa často vyskytuje v prírode, vo farbe vtáčieho peria a motýľov alebo pestrofarebných chrobákov. Presnejšie povedané, ide o to, že keď pomaly vzďaľujeme naše oči od obrazu vo vzdialenosti meranej v milimetroch, kde pigment i rezba povrchu sa navzájom miešajú, vyzerá to, akoby sa vrstva farby vznášala nad materiálom.
Toto, spolu s mierne sa meniacimi farbami v závislosti od uhla, pod ktorým sa dívame na obrázok, i skutočnosť, že farby použité na vytvorenie obrázka neobsahujú živočíšne ani minerálne prvky (syntetické farbivá v roku 1531 neexistovali), nám poskytujú veľa dôvodov na úžas!
Je to jednoducho neuveriteľné!
2. Ľudia hovoria, že je to len obraz, ale tilma ich všetky prežila bez straty kvality.
Jedným z najčastejšie opakovaných argumentov zo strany skeptikov je tvrdenie, že obraz musí byť nejaký falzifikát. Avšak po každom pokuse o jeho reprodukciu sa kvalita duplikátov za krátky čas zhoršila, zatiaľ čo originál nevyzerá na to, žeby bledol.
Miguel Cabrera, umelec z polovice osemnásteho storočia, vyhotovil tri najslávnejšie kópie – jednu pre arcibiskupa, jednu pre pápeža, jednu pre seba. Raz písal o problémoch súvisiacich s reprodukciou obrazu vyskytujúcich sa dokonca aj na tých najlepších povrchoch: „Myslím, že ak by aj ten najtalentovanejší a najopatrnejší maliar chcel urobiť kópiu tohto svätého obrazu na plátne tak nízkej kvality, nakoniec by po veľkom trápení musel uznať, že sa mu to nepodarilo. Toto je možné si overiť na početných kópiách, ktoré boli vyrobené za použitia laku na starostlivo pripravených plátnach, s použitím jediného média, oleja, ktoré ponúka najlepšie možnosti.“
Adolfo Orozco, fyzik z Národnej univerzity v Mexiku, hovoril v roku 2009 o nezvyčajnej ochrannej vrstve tilmy, ktorá je najočividnejšia pri porovnávaní s jej početnými kópiami.
Jedna z kópií, vyrobená v roku 1789, bola namaľovaná na podobnom povrchu za použitia v danej dobe najlepších dostupných techník, a potom uzamknutá za sklo a uložená vedľa tilmy. Kópia po namaľovaní vyzerala nádherne, ale po necelých ôsmich rokoch teplé a vlhké podnebie v Mexiku spôsobilo, že kópia vybledla a rozpadla sa. Onedlho bola vyhodená.
Ako však uviedol Orozco, na to nejestvuje žiadne vedecké vysvetlenie, pretože „originálna tilma bola vystavená pôsobeniu infračerveného a ultrafialového žiarenia približne 116 rokov, pričom bez akejkoľvek ochrany dostávala všetko infračervené a ultrafialové žiarenie od desiatok tisíc sviečok v jej blízkosti a bola vystavená vlhkému a slanému vzduchu okolo chrámu.“
To je neuveriteľné!
3. Tilma vykazuje prekvapivo podobné vlastnosti ako ľudské telo
V roku 1979, keď Callahan, biofyzik na Floride, analyzoval tilmu pomocou infračerveného svetla, zistil taktiež, že tilma udržuje konštantnú teplotu okolo 37 stupňov Celzia, rovnako ako teplota živého ľudského tela.
Keď mexický gynekológ Carlos Fernandez del Castillo skúmal tilmu, po prvý raz si na ňom všimol, ako je nad lonom Panny Márie namaľovaná kvetina so štyrmi lupienkami. Kvetina Aztékmi nazývaná Nahui Ollinom, bola symbolom slnka a symbolom plnosti.
Po ďalšom výskume dospel Castillo k záveru, že telesné rozmery Matky Božej na obrázku sú rozmermi matky tesne pred pôrodom. 9. december, deň odhalenia, to sú len dva týždne pred Vianocami.
Jedným z najčastejších atribútov a najčastejšie študovaných fragmentov obrazu sú oči Panny.
Keď to peruánsky oftalmológ Jose Aste Tonsmann skúmal, jeden z jeho testov bol zameraný na oči nakreslené na tilme pri 2500 násobnom zväčšení. Vďaka obrázkom zväčšených očí vedec identifikoval obraz až trinástich osôb v oboch očiach.
Žeby to bola fotografia momentky v okamihu, keď Juan Diego rozvinul svoju tilmu pred arcibiskupom?
To je neuveriteľné!
4. Zdá sa, že tilma je prakticky nezničiteľná
V priebehu storočí dve udalosti mohli tilmu poškodiť: jedna v roku 1785 a druhá v roku 1921.
V roku 1785 pracovník čistil sklenené puzdro obrazu a náhodou rozlial silné rozpúšťadlo – kyselinu dusičnú – na veľkú časť maľby.
Obraz a zvyšok tilmy, ktorý sa mal spontánne rozpustiť takmer okamžite po rozliatí, sa obnovil v priebehu nasledujúcich tridsiatich dní a s výnimkou malých škvŕn je nenarušený až dodnes.
V roku 1921 šialený antiklerikál schoval bombu s 29 tyčinkami dynamitu do kvetináča s ružami, ktorý umiestnil pred obraz v bazilike v Guadalupe. Keď bomba vybuchla, rozbila mramorové oltárne zábradlie a okná. Zničený bol aj silný mosadzný kríž. Tilma a jej sklenené puzdro však zostali nedotknuté.
To je naozaj neuveriteľné!
