Štyri hlavné faktory prečo byť katolíkom

Branislav Krasnovský
2. mája 2020
  Cirkev  

Žijeme v dobe morálneho relativizmu a úpadku kresťanských hodnôt. V záplave sekularizácie a rafinovaných útokov voči kresťanstvu je úpadok kresťanstva najviac badateľný najmä v radoch mladej generácie. Počet katolíkov na Slovensku, ale i vo svete neustále klesá a nevyzerá to tak, že by sa mal v najbližšom období tento negatívny trend zmeniť.

Rafinované útoky voči kresťanstvu zasiahli bolestivo aj katolicizmus, ten však má spoločne s pravoslávím oproti iným denomináciám stále o niečo lepšiu pozíciu. Ale aj tak je odliv katolíkov zo spoločenstva Cirkvi enormný, a znepokojivý je aj úpadok katolíckej Cirkvi. Za každého nového obráteného katolíka, ktorý sa stal členom katolíckej Cirkvi, pripadá 6 katolíkov z Európy a Severnej Ameriky, ktorí rady katolíckej Cirkvi opustia. Niektorí opúšťajú rady katolíckej Cirkvi prirodzene, pretože ľudský život je časovo obmedzený, iní sa počas svojho života od viery odklonia a stanú sa minimálne nábožensky indiferentnými.

Existujú štyri základné faktory, ktoré pomáhali a pomáhajú nielen formovať katolíckych veriacich, ale predstavovali a predstavujú aj dôležitý aspekt pri formovaní katolíckej komunity.

1. Prvým faktorom je prepojenie katolicizmu s určitou kultúrnou oblasťou. Ešte tridsať rokov dozadu platilo, že pre tradičné katolícke krajiny (Španielsko, Mexiko, Argentína, Uruguaj Portugalsko, Taliansko, Írsko, Poľsko, Francúzsko, Rakúsko, Chorvátsko, Maďarsko či Slovensko a i.) bol katolicizmus z veľkej časti súčasťou národnej identity, rovnako ako iné národné zvyky či národná kuchyňa.

Katolicizmus v minulosti vo zvýšenej miere ako dnes formoval rodinu, bol súčasťou historického vývoja, kultúrneho bohatstva, a odtrhnúť sa od katolicizmu znamenalo de facto odmietať vlastnú históriu, kultúru a spoločnosť. Tento aspekt v globálnom svete však postupne stratil na svojom význame a stal sa atavizmom. Súbežne s tým, ako sa čoraz agresívnejšie začal propagovať globalizmus, oslabovalo sa u mnohých aj prepojenie katolicizmu s tradičnými kultúrnymi oblasťami a ich hodnotami.

2. Druhým faktorom, ktorý pomáhal formovať katolícke spoločenstvo, je existencia prepojenej a previazanej katolíckej komunity. Rodina, svätá omša, dobrovoľníctvo, skauting, sviatosti, odpor proti komunizmu a pod., pomáhali formovať katolícke spoločenstvo ľudí žijúcich v spoločenstvách. Význam komunity však takisto v globálnom svete postupne upadal.

Dnes sú katolícke komunitné spoločenstvá (aj keď možno žijú intenzívnejšie) v globálnom svete podstatne menšie ako tomu bolo v minulosti. Mnohí ľudia už necítia potrebu stretávať sa v komunitných spoločenstvách, organizujú sa podľa iných záujmov a priorít (hobby, spôsob života, profesijné záujmy a i.), ich záujem o komunitný život v rámci Cirkvi sa postupne oslabuje a stráca. Svoju negatívnu úlohu zohrávajú aj pracovné povinnosti, únava, rýchle životné tempo a nedostatok času.

3. Tretím dôležitým faktorom, ktorý má stále pozitívny dopad na katolícke spoločenstvo, je skutočnosť, že katolicizmus ponúka istoty v dnešnom relatívnom a hektickom svete. Ľudia, ktorí vnímajú svoju katolícku vieru vážne, ľahšie znášajú životné ťažkosti a necítia sa tak osamelí ako ľudia, ktorí pevnú vieru nemajú a od Boha sa vzdialili. Kto chodí cieľavedome na svätú spoveď a žije v súlade so Svätým písmom, nepotrebuje vo väčšine prípadov dnes tak moderné a odporúčané návštevy psychológa alebo psychiatra, pretože sa spolieha na Božiu pomoc a vie, že mu Boh pomôže – presne v intenciách Evanjelia (Mt 7, 7 – 11): 7 Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 8 Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 9 Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? 10 Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada? 11 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.

Dôvera v Boha a Božiu pomoc skutočne veriacemu človeku v súženiach nielenže prináša pocit bezpečia, ale aj skutočne pomáha. Mnohí ľudia, ktorí tvrdia, že stratili vieru a ktorí ju aj skutočne stratili, zažili vo svojom živote hrozný čas temnoty, súženia a skúšky, kvôli ktorému sa vzdialili od Boha. V žiadnom prípade netreba ich pocity a súženie minimalizovať, to, čím si prešli, je naozaj hrozné. Ale mali by si položiť otázku: Naozaj to stálo za to, vzdať sa viery a Boha a hľadať inšpiráciu a pomoc inde, napríklad v alkohole, drogách, sexe, jedle, moci, hedonizme či bohatstve? Uškodili svojím vzdialením sa od Boha alebo svojím odmietaním Božích zákonov skutočne Bohu, alebo skôr sebe?

Diabol ponúka rôzne rafinované sľuby, aby nás odvrátil od Boha a nakoniec nás navždy získal do svojej moci, pretože chce, aby sme definitívne stratili možnosť žiť navždy v Božej blízkosti. Diabol nám ponúka svetské výhody, no my sme neboli stvorení pre svetské výhody, ale pre veľkosť a radosť v Božom náruči. Okrem toho je všeobecne známe, že diabol je otcom lží, nasľubuje toho veľa, no splní len minimum.

4. Štvrtým a najdôležitejším faktorom, prečo byť katolíkom a ostať ním aj v budúcnosti, je samotný Kristus, ktorý si katolícku Cirkev vyvolil. Jasne túto pravdu formuluje Katechizmus katolíckej Cirkvi: 796 Jednota Krista a Cirkvi, Hlavy a údov tela, zahŕňa v sebe aj rozlíšenie oboch v ich osobnom vzťahu. Tento aspekt sa často vyjadruje obrazom ženícha a nevesty. Tému o Kristovi ženíchovi Cirkvi pripravili už proroci a ohlásil ju Ján Krstiteľ. Sám Pán sa označil za „ženícha“ (Mk 2, 19). Apoštol Pavol predstavuje Cirkev a každého veriaceho, úd jeho tela, ako nevestu „zasnúbenú“ Kristovi, aby s ním bola jeden Duch. Cirkev je nepoškvrnená nevesta nepoškvrneného Baránka, ktorú Kristus miloval „a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“ (Ef 5, 25-26), spojil ju so sebou večnou zmluvou a neprestáva sa o ňu starať.

Kto aspoň trochu venoval pozornosť základom katolíckej viery, venoval hlbšiu pozornosť katolíckym sviatostiam, svätcom, liturgii, umeniu, teológii, filozofii, histórii, ten ostane uchvátený širokou vnútornou bohatosťou katolíckej viery. Túžba spoznať Krista a priblížiť sa ku Kristovi cez učenie Cirkvi človeka vtiahne, formuje ho a nakoniec posiela do sveta, aby v Kristovom mene ohlasoval Evanjelium. A to aj uprostred dnešnej doby, ktorú právom vnímame ako ťažké a temné obdobie v živote Cirkvi.

Cirkev je mystickým Kristovým telom a my ako veriaci katolíci sme priamou súčasťou tohto mystického Kristovho tela. Za naše hriechy a za nás sa Kristus obetoval, aby sme neostali odlúčení od Boha, kvôli nám podstúpil Kristus smrť na kríži a smrť premohol. Kto sa sústredí na to najdôležitejšie – na Krista a jeho Cirkev – získa darom aj živú vieru, stane sa súčasťou láskavej a priateľskej komunity, ktorá sa mu stane oporou a získa Božiu pomoc a istoty. Ľudia, ktorí s dôverou odovzdajú svoj život do Božích rúk, žijú nielen v intenciách Evanjelia, ale najmä budujú živé spoločenstvo v hlbokej Božej pravde a milosti, vyživované nehasnúcim ohňom Božej lásky a radosti.