Stvorenie sveta a raja (vízia A. K. Emmerichovej) - Christianitas

Stvorenie sveta a raja (vízia A. K. Emmerichovej)

Anna Katarína Emmerichová
22. marca 2019
  Cirkev  

Pád anjelov

Najprv som uvidela, ako predo mnou vystupuje priestor bez hraníc, plný svetla, a vysoko v ňom určitú svetlejšiu guľu, podobnú slnku, a v nej – ako som cítila – je jednota v Trojici. Sama pre seba som to nazvala Súzvukom (Harmóniou) a uvidela som, ako z nej vychádza akási činnosť. Tu povstali pod touto guľou sústredené, v sebe spočívajúce kruhy plné žiary, okruhy, chóry duchov, nekonečne žiariace, mocné a krásne. Tento svet slnka stál ako slnko pod oným vyšším slnkom. Najprv sa všetky tieto kruhy pohybovali akoby v láske z vyššieho slnka.

Zrazu som uvidela, že určitá časť zo všetkých kruhov sa v sebe zastavila, zahľadená do vlastnej krásy. Pociťovali vlastnú rozkoš, videli všetku krásu iba v sebe. Zo začiatku boli všetci bez sebaobdivu vo vyššom pohybe, teraz sa však časť zastavila, ponorená do seba, a v tom istom okamžiku som uvidela, ako sa táto časť žiariacich kruhov chórov rúti dolu a zatemňuje sa, a tie ostatné proti nim povstávajú a zaujímajú ich miesta, ktoré sú teraz menšie, ale nevidela som , že by ich prenasledovali. Časť kruhov ktorá začala obdivovať iba svoju krásu, zostala stáť ticho ponorená do seba a zrútila sa, a tí, ktorí nezostali stáť, nastúpili na ich miesta. Toto všetko sa dialo súčasne. Keď sa táto jedna časť zrútila, uvidela som, ako sa dole tvorí kotúč tieňov, ako by to bolo miestom ich pobytu, a videla som, že upadli do akého stavu netrpezlivosti. Ale priestor, ktorý teraz dole zaujali, bol menší ako ten, ktorý mali najprv hore, takto sa mi zdalo, že sú omnoho viac stiesnení.

A.K. Emmerichová
Zdroj: wikipedia.sk

 Od doby, keď som ako malé dieťa videla ich pád, bála som sa vo dne v noci ich pôsobenia, myslela som si, že Zemi asi veľmi škodia. Sú stále okolo Zeme, našťastie nemajú telá, inak by zatieňovali slnko a my by sme ich stále videli ako tiene, vznášajúce sa pred slnečným kotúčom. Hneď po ich páde som uvidela, že duchovia žiariacich kruhov sa pokorili pred Božským majestátom, dávali najavo svoju poddanosť a úpenlivo prosili, aby bola obnovená tá časť, ktorá sa zrútila. Nato som uvidela akýsi pohyb a dianie vo vnútri Božieho svetelného kruhu, ktorý až doteraz stál v kľude, a ako som cítila, na túto prosbu čakal.

Po tomto pôsobení chórov duchov som poznala, že teraz zostanú ustálení v dobrom a že sa viackrát nemôžu rozpadnúť. Bola som si však vedomá, že takýto je Boží úrad a večný rozsudok proti padnutým kruhom: tak dlho bude trvať svár, pokiaľ tieto padnuté chóry nebudú obnovené. A uvidela som túto dobu pre moju dušu nekonečne dlhú, áno, akoby nehmotnú. Ale tento boj sa má odohrávať na Zemi a tam hore už by nemalo byť miesto pre boj, tak to potvrdil Boh. Po tomto poznaní som už nemohla mať súcit so Satanom, lebo som uvidela, že sa zrútil zo slobodnej zlej vôle vlastnou silou. Na Adama som sa nemohla hnevať, veď som s ním mala veľký súcit, lebo som si vtedy myslela, že je to predurčené.

Stvorenie Zeme

Hneď po úpenlivej prosbe chórov duchov, ktoré nepadli, a po onom vnútornom pohybe vo vnútri Božstva som uvidela vedľa kotúča tieňov, ktorý vznikol dole, vpravo neďaleko od neho vznikať temnú guľu. Teraz som upierala zrak viac na onú temnú guľu a uvidela som v nej akýsi pohyb, ako by sa stávala väčšou a väčšou. Videla som, ako z hmoty vystupujú svetlejšie body a že ju obopínajú ako svetlé pásy a tu a tam sa rozširujú v žiariace plochy. Zároveň som videla podobu vystupujúcej pevniny, ako sa ohraničuje a oddeľuje od vody. Potom som pozorovala vo svetlých miestach akýsi pohyb, akoby v nich niečo ožilo. Na pevnej zemi som videla, ako sa hore derie rastlinstvo a ako sa medzi rastlinami hemží čosi živého. Ešte ako dieťa som si myslela, že sa rastliny pohybujú.

Archanjel Michal
Zdroj: wikimedia.org

Doposiaľ bolo všetko šedivé, ale teraz sa všetko vyjasňovalo a podobalo sa to východu Slnka. Vyzeralo to ako za včasného rána na Zemi, akoby sa všetko prebúdzalo zo spánku. Všetko ostatné z tohto obrazu mi zmizlo. Obloha bola modrá a slnko po nej postupovalo. Videla som časť Zeme ožiarenú a osvetlovanú iba slnkom. Táto časť bola nádherná a radostná, domnievala som sa, že je to raj. Avšak všetko, čo sa to na tejto temnej guli menilo, som videla v podobe akéhosi prúdenia, ktoré vychádzalo z onoho najvyššieho Božieho okruhu. Slnko stúpalo vyššie ako zrána pri prebúdzaní – bolo to prvé ráno. Ako slnko stúpalo, videla som, že aj stromy a kvety sa stávajú väčšími a väčšími. Voda bola jasnejšia a svetlejšia, všetky farby boli čistejšie a žiarivejšie, všetko bolo nevýslovne príjemné, nebolo tu ani stopy po tom, ako teraz vyzerá tvorstvo. Všetky rastliny, kvetiny a stromy mali úplne inú podobu. Teraz všetko vyzerá oproti tomu pusto a znetvorene, všetko je zvrhlé.

Často, keď som v našej záhrade videla rastliny alebo plody, ktoré sú v iných krajinách úplne iné, veľké, ušľachtilé a chutnejšie, ako napríklad marhule, myslela som, že pomer našich plodov k južnému ovociu je asi taký ako pomer južného ovocia a to ešte omnoho horší k plodom raja. Videla som v raji aj ruže, biele a červené, a pri tom som si myslela, že znamenajú Kristovo utrpenie a vykúpenie. Videla som aj palmovníky a veľké stromy, ktoré poskytovali široký tieň ako strecha.

Než som uvidela slnko, všetko na Zemi bolo úplne malé, potom väčšie a nakoniec úplne veľké. Stromy nestáli vedľa seba husto. Videla som od každého druhu rastlín, aspoň u tých väčších, len jediný kus a uvidela som, že stoja oddelene, asi tak ako vysadzujeme na záhradných záhonoch jednotlivé druhy.  Všetko bolo úplne zelené a zvláštne čisté, neporušené a nerozbité spôsobom, ktorý ničím nepripomínal ľudské upratovanie a čistenie. Myslela som si, že je tu všetko krásne, pretože tu ešte neboli ľudia. Ešte tu nebolo hriechu, záhuby, ničenia. Všetko je tu zdravé a sväté, nič nie je uzdravené alebo opravené, všetko je tu pôvodne čisté – nie očistené.

Dante – Božská komédia
Zdroj: wikimedia.org

Územie, ktoré som uvidela, bolo ľúbezné a pahorkaté a všade naokolo pokryté porastom. Uprostred bol prameň, z ktorého sa vylievali na všetky strany rieky, z ktorých niektoré sa opäť spájali. V týchto vodách som najprv pozorovala pohyb a živé tvory, ale potom som uvidela zvieratá aj medzi kríkmi a stromami, ako by sa prebúdzali zo spánku a začali sa rozhliadať. Neboli plaché a úplné iné ako dnes, áno, boli oproti dnešným zvieratám skoro ako ľudia, boli čisté, ušľachtilé, rýchle, veselé a nežné. Nedá sa to ani vysloviť, aké boli. Väčšina zvierat mi boli cudzie. Nevidela som skoro žiadne z dnešných zvierat. Videla som slona, jeleňa, ťavu, obzvlášť jedného jednorožca, ktorého som uvidela aj v arche, kde bol obzvlášť milý a mierny. Bol kratší ako kôň a mal guľatejšiu hlavu. Nevidela som žiadne opice, žiadny hmyz a žiadne úbohé škaredé zvieratá. Vždy som sa domnievala, že takéto zvieratá sú trestom za hriech. Videla som mnoho vtákov a počula som ich prekrásny spev, ako za svitania, ale nepočula som žiadne zviera ručať. Nevidela som žiadnych dravcov.

Raj ešte stále existuje. Je však ľuďom úplne nemožné, aby sa tam dostali. Videla som, že existuje ešte vo svojom lesku vysoko hore, šikmo oddelene od Zeme, podobne ako temný kotúč tieňov je oddelený od neba po páde anjelov.