„Strážcovia mravnosti“ a spolužiačka v minisukni
Patrik Žolko
17. júna 2020
Spoločnosť
Maroš Kramár, do mája 2020 milovník žien, šibal a obľúbenec médií, sa dostal do nemilosti. Verejne sa dotkol zadnej časti tela maskérky. A možno aj srdca. Keď nie jej, tak určite „strážcov mravnosti“ Slovenska. Dotkol sa aj našej spolužiačky Minnie, ktorá si vyslúžila svoju prezývku nosením skrátených verzií sukní.
Minnie mala u mužov úspech. Od puberty jej lichotil záujem mužov, bola to jediná možnosť, ako sa cítiť zaujímavo a užitočne. Uverila, že správna cesta životom je tá široká. Užiť si. Protestovala iba keď si dovolil niekto nehodný, ani fešák ani pracháč. Minnie sa tiež prihlásila k žalobe „strážcov mravnosti“. Veď aj jej skúsenosti zo života dosvedčujú, že užívať si nemôže hocikto a hocikde. Rozlišuje – záleží na tom kto, kedy a kde si dovolí.. Kramár má šarm a peniaze. On by mohol. Ale nie v televízii, iba v anonymite diskotékového dymu…
Bola tak vychovaná. Nie rodinou. Vo videoklipoch najpreferovanejších interpretov videla podobné odchýlky a úchylky mravnosti bežne, je to štandard a trend posledných desaťročí. O sebaúcte nepočula, pretože „strážcovia mravnosti“ sa ozývajú až vtedy, keď je mravnosť zničená. Keď je národ na kolenách a skonzumuje aj zhnité jedlo. A keď sa dá vytĺcť nejaký politicko – spoločenský kapitál… Keď jej obľúbený slávik vyspevoval o všetkých ženách, ktoré prešli jeho posteľou, nikoho to netrápilo. Neozývali sa hlasy o kazení mládeže a spoločnosti, o úcte k ženám. Keď sa jej obľúbená diva predvádzala skoronahá v hlavnom vysielacom čase, nikoho to netrápilo. Veď je pekná, nech sa ukáže. „Strážcovia mravnosti“ bedlili nad slobodou byť nemravní.
Keď sa Minnie vybrala v pätnástich prvýkrát na diskotéku, mala dostať poučenie. Nedostala. Otec odišiel od rodiny keď mala štyri roky, zamiloval si mladší model. Tak mu to umožňovala spoločnosť. A rozvod je sväté právo občana, za túto hranicu slobody „strážcovia mravnosti“ nepôjdu. Minnie menila mužov pravidelne. Nikto sa neozval, a ak aj áno, „strážcovia mravnosti“ s rukou na biblii ľudských práv prisahali na sväté právo ženy robiť si so svojim telom čo len chce. V mene slobody bolo na programe dňa popierať nejakú objektívnu mravnosť.
Suvisiaci článok
7 inšpirácií ako naštvať mainstream
Maroš bol tiež jemne prepieraný kvôli rozvodu. Lenže to bol ešte údel milovníka žien. Stále to bol dobrý človek, pravý muž a MILOVNÍK žien. Milovník „ženskosti“, milovník nahoty. Nie ŽENSKOSTI so všetkými pozitívami a negatívami. To „strážcovia mravnosti“ neriešili. Oni riešili ochranu ľudského práva na rozvod, na odkopnutie ženy, právo na výmenu za mladší model. Teraz idú chrániť česť ženy. Nezmenili sa, iba si vymenili baterky a s novou porciou energie idú chrániť ženy a hájiť ženskú počestnosť. Oni, ktorí vytvorili túto spoločnosť, tí, ktorí chránili túto spoločnosť pred temnými pravidlami mravnosti, tí, ktorí vyhlásili slobodu od pása dolu za prvé prikázanie.
Prvé prikázanie však potrebuje oporu a životný priestor. Tak mu priradili druhé prikázanie: nežiaduce následky prvého prikázania je možné vymazať. Zabudnúť. Potratiť. A tu sa na širokej ceste showbiznisu potkol Oliver Andrásy. Humoristi mali sväté privilégium urážať, dehonestovať, ísť za hranicu slušnosti. „Strážcovia mravnosti“ bedlivo chránili slobodu prejavu a cenzurovali akékoľvek snahy o cenzúru. Buď vtipný a môžeš všetko, teda okrem prestúpenia dvoch hlavných prikázaní slobody. Oliver to vedel a išiel na to chytro. Obrátil druhé prikázanie proti tej panej z Bratstva rodu a rovnosti, ktorá bojuje za právo každej ženy vymazať a vysať svoju vlastnú krv. V teoretickom uvažovaní by teda logicky táto „strážkyňa mravnosti a života“ musela v minulosti obhajovať aj právo na potrat svojej matky. Čo by znamenalo, že by sa vôbec nenarodila.
Andrásy, ako prolifer, by samozrejme nezaplatil žiadny potrat. Práve naopak, ak by mal príležitosť, zaplatil by aby sa dieťa narodilo. „Strážcovia mravnosti“ sa však nechali nachytať a opäť strieľajú. Opäť sami do seba. Druhé prikázanie slobody, ktoré sami stvorili a ktoré vehementne obhajujú, sa zrazu nemôže aplikovať. Dostali lekciu z logiky a keďže najlepšou obranou je útok, volajú po väznení podobných asociálov, ktorých nemajú ako vyargumentovať. Museli by zaprieť druhé prikázanie, ktoré sami vytvorili a za ktoré bojovali, bojujú a budú bojovať. Keby mali totalitnú moc, vyriešili by to naozaj umlčaním – či už v gulagu, alebo lacnejšie guľkou.
Minnie už tiež vymazala jedného svojho potomka. Keby však niekto navrhol možnosť potratu jej samej, jej ješitnosť a pýchu by to urazilo práve tak, ako to dnes uráža „strážcov mravnosti“. Pritom Minnie bola tiež, podľa 2. prikázania, iba zhluk buniek… Vtedy v sedemnástich nerozmýšľala ani sekundu, či sa má narodiť jej dieťa. Bola ešte primladá. „Pokazíš si celý život“, pritakávali súhlasne „strážcovia mravnosti a života“. Niekedy si spomenie a počíta potencionálny vek dieťaťa. Tuší, že to nebol len zhluk buniek, tuší, že by dnes vyzeralo tak, ako vyzerajú ostatné deti. Zapíja Xanax dúškom vodky..
Príbeh Minnie nie je príbeh s dobrým koncom. Minnie nikto nikdy nepomohol tam, kde pomoc potrebovala. Minnie sa ani nikto nepokúšal pomôcť. Nepozná sebaúctu a nechce mať deti. Nevie milovať iných, nevie milovať ani seba. Tí, ktorí vedeli ako jej pomôcť, sa hanbili pozdvihnúť hlas. Hanbili sa, pretože „strážcovia mravnosti“ by ich vysmiali a poslali do stredoveku. Boli aj takí, ktorí vedeli pomôcť a nehanbili sa. Ale Minnie sa im natoľko hnusila, že si o ňu radšej obtreli jazyk. Málo ľudí je schopných jej a tisícom jej podobných pomôcť. Tak málo ľudí má odvahu stratiť svoje dobré meno, stratiť kamarátov, stratiť popularitu. Postaviť sa revolúcii vyžaduje odvahu, pomôcť ľuďom ktorými opovrhujeme vyžaduje lásku. Postaviť sa „strážcom mravnosti“ a pomôcť Minnie začať si vážiť samu seba, to je úloha kontrarevolucionára dneška.
