Spievať „Tichú noc“ je zakázané -

Spievať „Tichú noc“ je zakázané

William Kilpatrick
26. júla 2019
  Spoločnosť  

Žiaci v škole majú zakázané spievať Tichú noc z obavy, že to môže uraziť ostatné náboženstvá“. Tak znie titulok v novinách Express. Namiesto spievania textu, ktorý by mohol „uraziť iné náboženstvá“, školákom v talianskom Bresciane prikázali, aby si iba hmkali melódiu.

Ak si lámete hlavu a tuho rozmýšľate, pre ktoré náboženstvo by text piesne mohol byť urážlivý, pravdepodobne ste posledných osem rokov života strávili na Galapágoch a študovali tam iba vývoj piniek. Alebo druhá možnosť: určite pracujete na ministerstve zahraničných vecí. Ostatní, ktorí dávali pozor, vedia, že týmto náboženstvom je islam. Nové pravidlo, parafrázujúc Roberta Spencera, znie “V moslimských krajinách sa prispôsobujte moslimom, v nemoslimských krajinách sa prispôsobujte moslimom“.

Preto sa v jednom talianskom meste nemôže spievať “Tichá noc”, kým v inom meste  kňaz z úcty k moslimským hrobom zrušil vianočnú scénku, ktorá sa každý rok tradične hrávala na miestnom cintoríne. Medzitým viaceré mestá vo Švédsku zrušili tradičné slávenie dňa sv. Lucie, aby tým náhodou neurazili iné náboženstvá.

V odpovedi na toto gesto sa švédska moslimská komunita z úcty ku kresťanom rozhodla zrušiť všetky oslavy Eid al-Fitr (ukončenie moslimského pôstneho mesiaca Ramadán).

Zdroj: needpix.com

Moslimovia a multikulturalizmus

Túto poslednú vetu som si, samozrejme, vymyslel. Moslimovia si podľa všetkého nerobia ťažkú hlavu z  urážania iných náboženstiev, ani z urážania sekulárneho pohľadu na svet. Je čoraz zrejmejšie, že multikulturalizmus je jednosmerná ulica. Od kresťanov sa očakáva, že budú iba ustupovať a prenechávať kultúrne územie, zatiaľ čo sekularisti (na jednej strane) a islamisti (na strane druhej) využívajú multikulturalizmus ako zámienku pre získanie dominancie v kultúrnej vojne.

V skutočnosti je multikulturalizmus  jednosmernou ulicou k MONOKULTÚRE. Sekularisti si určite neprajú spoločnosť s bohatou rozmanitosťou ideí a náboženstiev. Na čom tvrdo pracujú – ako najzreteľnejšie vidno na univerzitných kampusoch – je uniformita myslenia. Pokiaľ sa sekularisti zaujímajú o iné kultúry, zaujímajú sa o ne najmä preto, aby ich mohli použiť na podkopanie židovsko-kresťanského, grécko-rímskeho dedičstva. Aj moslimovia túžia po monokultúre – hoci určite nie sekulárnej. Ochotne však využívajú multikultúrnu ortodoxiu, aby cez ňu presadzovali svoj vlastný program.

Islamisti sú ochotní hrať multikultúrnu hru, ale občas ich povýšenecký postoj k iným kultúram vykukne spoza závoja taqiyye. Vezmime si islamskú stránku  Islam Question and Answer:

“Nie je dovolené, aby moslim jedol veci, ktoré Židia a kresťania pripravujú na svoje sviatky, alebo ktoré od nich dostane ako dar pri príležitosti ich sviatkov, pretože to znamená spájanie sa a spoluprácu s nimi v tomto zle …“

Autorov stránky Islam Question and Answer  vôbec netrápi, že by sa príslušníci iných náboženstiev mohli kvôli tomu cítiť urazení a netrápi to ani populárneho indického islamského kazateľa. Dr. Zakira Abdula Karima Naika. 24. decembra na svojom twitterovom účte napísal:

„Zaželať kresťanom ‚Veselé Vianoce‘ je najhoršie zlo, je to horšie zlo ako smilstvo alebo vražda … Vyhýbajte sa tomu, moji drahí moslimskí bratia a sestry… Je to veľký hriech …“

Utláčanie kresťanov

Na Západe sa moslimovia ochotne pripájajú k  oslave diverzity. V krajinách, kde sú vo väčšine, je to však úplne iný príbeh. Pokiaľ sú tolerované iné vierovyznania, sú tolerované len do takej miery, do akej sú ochotné akceptovať status dhimmi. Druhotriedne postavenie kresťanov bolo prvý raz zakotvené okolo roku 640 v tzv. Omarových podmienkach (Podmienkach kalifa Omara). Tieto okrem iného stanovujú, že kresťania:

  • nesmú stavať ani opravovať kostoly
  • nesmú zvoniť na zvonoch, ani mať kríže na kostoloch
  • nesmú sa hlasno modliť, hlasno čítať ani hlasno spievať v kostoloch tam, kde sú v blízkosti moslimovia
  • nesmú vyzdvihovať svoje náboženstvo, ani sa pokúšať získavať nových veriacich
  • pred moslimami sa musia správať pokorne a vždy im uvoľniť miesto na sedenie.

Omarove podmienky sa v poslednom storočí prestali aplikovať, ale ako zdôrazňuje islamológ  Raymond Ibrahim, dnes dochádza k ich oživeniu:

“Toto gniavenie a ponižovanie, ktorému boli kresťania v minulosti v islamskom svete vystavení, dnes opäť zažívajú ako prirodzený dôsledok návratu moslimov k autentickému učeniu islamu. Toto učenie … je v zásade nepriateľské voči nemoslimom a voči ich náboženským prejavom.“

Dnes je naozaj možné hovoriť o genocíde kresťanov na Blízkom východe. Veľký podiel na nej má ISIS a iné teroristické skupiny, ale tieto organizácie samé osebe sú len výrazom rozšírenej animozity voči kresťanom. Podľa Fr. Benedicta Kielyho, zakladateľa Nasarean.org:

„…toto nie je len ISIS… je to islamský fundamentalizmus – extrémizmus – útočiaci na kresťanov. Jednoducho nechcú mať pri sebe kresťanov ani na relatívne pokojných miestach, ako je Dubaj … Naozaj nechcú, aby kresťania žili vedľa nich.“

Tento extrémistický postoj sa prehlboval a stupňoval dávno pred vznikom ISIS. V dôsledku toho od polovice dvadsiateho storočia počet kresťanov na  Blízkom východe prudko klesal. Napríklad v roku 1950 kresťania v Palestíne predstavovali 15 percent; dnes je ich 1,3 percenta. 86 percent obyvateľov Betlehema v päťdesiatych rokoch boli kresťania, kým dnes ich je iba 12 percent.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Obohatenie alebo zánik?

Európski kresťania a sekularisti, ktorí si myslia, že otvorenie hraníc miliónom migrantov, stúpencom šarie (islamského zákona), bude pre nás obohatením vďaka zvýšeniu diverzity, by sa mali poučiť zo skúseností kresťanov na Blízkom východe. Ak moslimská kolonizácia Západu bude pokračovať, nebudú ohrozené len vianočné piesne a slávenie Vianoc, ale samotné kresťanstvo.

Multikultúrna vízia harmonického spájania rôznych kultúr a tradícií vychádza z naivného predpokladu, že pod „povrchnými“ rozdielmi všetky kultúry vyznávajú rovnaké rozumné a humánne hodnoty, ktoré sú na Západe  považované za samozrejmosť. Je však čoraz zrejmejšie, že ide o nebezpečný predpoklad. Skupiny ako ISIS a Boko Haram považujú sexuálne otroctvo a popravy za legitímne vyjadrenie ich viery a kultúry. A mnohí z utečencov, ktorí prúdia do Európy, sa s týmito myšlienkami stotožňujú. Ako ich počet bude narastať, môžeme očakávať aj nárast útokov na kafírov (neveriacich),  viac sexuálne motivovaných útokov na nezahalené ženy, viac útokov na kostoly a synagógy, ako aj na nákupné centrá a vianočné trhy. Cesta do multikultúrnej zasľúbenej krajiny je už dláždená mnohými lebkami.

Talianski školáci, ktorí nesmeli spievať texty Tichej noci, sa však zúčastnili “Zimnej besiedky”. Kedysi mala názov “Vianočný koncert”. Podobné zmeny názvov v Spojených štátoch a v Európe boli obetované na oltár bôžika multikultúrnej diverzity. Napríklad v belgických školských kalendároch  namiesto Veľkonočných prázdnin majú žiaci Jarné prázdniny, namiesto Vianočných prázdnin Zimné prázdniny, sviatok Všetkých svätých je pomenovaný ako Jesenná dovolenka, atď.

Jesenná dovolenka? Ako znie tá pieseň? “Padajúce lístie unášané k oknu/ Jesenné lístie červené a zlaté.” Lístie ústupkov padá k našim oknám už dosť dlhý čas. Farba jesenného lístia sa však rýchlo mení  z červenej a zlatej na  monotónnu hneď. Ústupky, ktoré belgické a talianske školy spolu so švédskymi komunitami robia, nie sú predzvesťou jasnej, viacfarebnej, ale šedej jednofarebnej budúcnosti.

Slovenský preklad zverejnený so súhlasom autora.

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT

Alarmujúce výsledky prieskumu medzi Slovákmi: Väčšina potraty akceptuje, polovica aj registrované partnerstvá, rovnako eutanáziu! Aj tzv. konzervatívci!!!