Snažia sa moslimovia o osobnú svätosť? V aké nebo veria?

William Kilpatrick
19. decembra 2020
  Spoločnosť  

V islame chýba povinnosť snažiť sa o osobnú svätosť. Na rozdiel od kresťanstva, ktoré kladie dôraz na vnútorné očisťovanie, islam zdôrazňuje vonkajšie plnenie. Kristus prikázal svojim nasledovníkom nevraždiť, ale ani sa nedať uniesť hnevom; nespáchať cudzoložstvo, ale ani sa nepoddať zmyselnosti. V islame neexistuje nič podobné ako je očistenie nádoby zvnútra. Podľa islamského zákona je moslim čistý, keď splní svoje vonkajšie povinnosti predpísané šaríou, ako je modlitba päťkrát denne, postenie sa, keď je to predpísané, odmietanie bravčoviny a pod.

Hoci šaría požaduje od moslimov, aby konali špecifikované dobré skutky, nepozýva ich k duchovnej premene. Naproti tomu Biblia zdôrazňuje premenu a posväcovanie. Kresťania sa musia znova narodiť pre nový život v Kristovi, majú odložiť „starého človeka“ a stať sa „novým stvorením“; majú byť svätí, pretože Boh je svätý. (1 Peter 1,15-16)

Podľa kresťanskej viery je náš vzťah s Bohom vzťahom spoločenstva s osobou, ktorá z lásky k nám vtláča na nás jeho vlastnú pečať svätosti.

Najprv nás stvoril na svoj obraz a potom nás skrze krst robí svojimi deťmi tým, že nás zjednocuje s Jeho synom. Preto

(Efezanom 5:1) Napodobňujte Boha ako milované deti

(1. Ján 3:2) Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

Je jeden hadit, v ktorom Mohamed hovorí, že Adam bol stvorený na Alahov obraz, ale vo väčšine islamské písmo zdôrazňuje veľkú vzdialenosť medzi človekom a Bohom. Alah je neprirovnateľný a úplne transcendentný. Akékoľvek spoločenstvo s ním je vylúčené. Predstava, že by ľudia mali byť ako Alah alebo žeby sa mali snažiť stať sa ako on, je považovaná za rúhanie. Preto nie je ťažké pochopiť, prečo sa moslimovia neusilujú bližšie sa primkýnať k svojmu Stvoriteľovi, aby boli viac ako on. Namiesto toho sa snažia napodobňovať Mohameda.

zdroj: Pxfuel

Nebeské odmeny

Priepasť medzi Alahom a islamom existuje aj v moslimskej predstave neba. V kresťanskej teológii nebo je stav bytia v dokonalom spoločenstve (jednote) s Bohom. Podľa niektorých citátov sa zdá, že hoci je Alah prítomný v raji (aj keď aj tam je vzdialený), zďaleka nie je tou hlavnou atrakciou. Rajské odmeny sú však zväčša vysoko materiálne: jedlo, pitie, sex. Skrátka v raji nebudete transformovaní, ale odmenení. Neexistuje nijaká potreba transformácie, pretože nebo je jednoducho lepšia verzia zeme. Môžete skončiť v raji a zostať pritom rovnakou osobou ako predtým s výnimkou toho, že v raji budete žiť naveky, a budete mať dostatok žien a jedla. Korán však nepodáva jasné vysvetlenie, aký posmrtný život očakáva ženy.

(To vypovedá o tom, že Mohamed na ženy lákal svojich bojovníkov, aby ochotnejšie riskovali svoje životy za neho.)

Neexistuje ani pojem konečného zjednotenia s Bohom, ako je tomu v kresťanstve, pretože Alah je priveľmi odlišný od nás. Neexistuje možnosť, ako s ním vstúpiť do spoločenstva.

Na druhej strane kresťanská prax je o stretávaní sa s Kristom tu, na zemi, aby sme boli pripravení na konečné stretnutie so Všemohúcim. Kresťanský dôraz na duchovné zlepšovanie sa vyplýva z tohto presvedčenia. Prečo? Pretože z kresťanskej perspektívy spoločenstvo s Bohom si vyžaduje úžasný vývoj. Transformácia v Kristovi je nutný predpoklad jednoty s Bohom. Preto píše sv. Pavol:

(2. Korinťanom 3:18) A my všetci s odhalenou tvárou hľadíme ako v zrkadle na Pánovu slávu a Pánov Duch nás premieňa na taký istý, čoraz slávnejší obraz.

(2. Korinťanom 4:16) Preto neochabujeme; a hoci náš vonkajší človek chradne, náš vnútorný sa zo dňa na deň obnovuje.

(2. Korinťanom 4:17) Veď naše terajšie ľahké súženie prinesie nám nesmierne veľkú váhu večnej slávy.

Skrze Krista človeku je ponúkaný nielen raj, ale aj radikálna premena, ktorá nás robí súcimi pre raj.

Ak sa máme tešiť spoločenstvu s Bohom, je rozumné očakávať, že najprv potrebujeme prejsť procesom premeny. Kristov prísľub premeny je však logický aj v inom zmysle – zodpovedá ašpiráciám, ktoré, zdá sa, sú zabudované do ľudskej prirodzenosti – ašpiráciám nekonečného druhu. Ako napísal C. S. Lewis, všetky ľudské pudy a túžby majú v prírode zodpovedajúce naplnenie. Ukazujú na reality, ktoré ich napĺňajú. Je smäd a je voda na jej zahasenie; je sexuálna túžba a je sex. Preto, hovorí C. S. Lewis, „Keď v sebe zistím túžbu, ktorú žiadna skúsenosť v tomto svete nedokáže uspokojiť, najpravdepodobnejším vysvetlením bude, že táto túžba je stvorená pre druhý svet.

Historický a textový dôkaz presvedčivo dokazuje, že kresťanstvo nie je legenda; zdá sa však, že napĺňa nádej, ktorá leží v srdci mnohých mýtov a príbehov.

zdroj: PickPik

Zatiaľ čo islamský pohľad na raj je iba predĺžením pozemských žiadostí, nie je to dobrý spôsob ako nájsť trvalé naplnenie. Zlyháva pri naplnení túžby po nekonečnom naplnení, ktorá je v nás zabudovaná. Okrem otázky, ktoré náboženstvo je pravdivé, sa zdá, že kresťanstvo je pravdivejšie voči ľudskej psychológii a ašpirácii než islam. Nazvime to „dospelou psychológiou“. V istom štádiu adolescencie (a v prípade predĺženej adolescencie) večnosť vyplnená bezmyšlienkovitými a neosobnými kopuláciami sa môže zdať ako vrchol túžob, ale zrelí dospelí túžia po vyššom určení než je toto.

Problémom islamu a jeho pohľadu na určenie človeka je v tom, že ponúka konečné riešenie nekonečného problému. Prvých sto rokov večnosti s oddanými pannami azda môže poskytnúť nejaké rozptýlenie a odpútanie sa od večných otázok, ale čo po tom? Zvolanie sv. Augustína: „Nespokojné sú naše srdcia, kým nespočinú v tebe, Bože“ zodpovedá realite neuhasiteľnej túžby. Ale islamská idea, že „naše srdcia sú nespokojné, kým naše sexuálne túžby nie sú nasýtené“ zodpovedá iba nezrelým pubertálnym fantáziám.

O moslimoch sa hovorí, že si cenia morálny život, avšak islamská idea morálneho života je v mnohých kľúčových aspektoch totálne odlišná od idey kresťanskej. Moslimovia veria v posmrtný život, ale tento posmrtný život je čosi úplne iné než kresťanská nádej. Okrem hľadania spoločných čŕt s islamom by bolo rozumné, aby kresťania venovali pozornosť aj rozdielom – ako aj konkrétnym následkom týchto odlišností. Niektoré z týchto odlišností totiž predstavujú vážnu hrozbu pre kresťanov. Napríklad jedným z dôsledkov islamského pohľadu na raj je to, že u mladých ľudí vytvára veľmi reálne pokušenie, aby sa tam čo najskôr dostali. Väčšina kresťanov si nie je istá, či je už pripravená na zjednotenie s Bohom, ale väčšina mladých mužov – akéhokoľvek náboženstva – si je istá, že je pripravená na odmeny ponúkané islamským rajom. Ak teda žijete v spoločnosti, ktorá neponúka veľké možnosti pre ľudský rozvoj alebo hmotný pokrok, a ktorá, okrem toho, reštrikciami obmedzuje ponuku prístupných žien buď cez polygamiu alebo cez zákony zakazujúce sa stýkať so ženami, môže pociťovať pokušenie dostať sa čo najskôr na druhý svet. Podľa väčšiny interpretácií islamu jediný istý spôsob ako sa dostať do raja, je „mučeníctvo– byť zabitý za vec Alaha, a predovšetkým, pri zabíjaní druhých.

Keď mnoho mužov verí, že ich násilie bude odmenené kŕdľom atraktívnych krások v raji, túto predstavu je potrebné brať vážne – aj keď nie v zmysle, ktorým multikulturalisti preukazujú rešpekt nezápadným ideám. Presvedčenie, že Alah nenávidí nemoslimov do takej miery, že ich zabíjanie odmeňuje 72 pannami nie je iba ďalšia niť v pestrofarebnej palete diverzity. Je to nebezpečná myšlienka, ktorú je potrebné skúmať a diskreditovať. Samozrejme, že nie je nebezpečnejšia než ďalšie islamské články viery: že ženy sú menejcenné ako muži, že nemoslimovia sú menejcenní ako moslimovia. Je najvyšší čas, aby kresťania prehodnotili prístup založený na tom, čo nás (akože) spája. Prichádza doba, kedy je potrebné spochybňovať základné doktríny islamu a nie rešpektovať.

Preložené s miernymi úpravami textu podľa knihy Christianity, Islam and Atheism: The Struggle for the Soul of the West, s aktualizovaním niektorých informácií a zverejnené so súhlasom autora.

1. časť

2. časť

3. časť

4. časť

5. časť

6. časť

7. časť

PODPORTE NÁS! Pomôže nám každé EURO! Spoločnými silami prebuďme svedomie Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať. Ďakujeme!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299