Slovensko: Prvé výsledky Konferencie o budúcnosti EÚ. Schizofrénia alebo manipulácia?

28. januára 2022   Krátke správy

Podľa správy portálu Euractiv z 26. januára Slovensko už pozná prvé výsledky projektov z Konferencie o budúcnosti EÚ. Slováci majú podľa nich podozrivo zhodnú tendenciu ako Brusel – túžia rozširovať kompetencie únie. Na druhej strane údajne ešte stále vnímajú, že im nariadenia „diktuje Brusel“. Paradoxne, za týmto „vnímaním“, nemusí nasledovať negatívna reakcia. Diktát z Bruselu v Slovákoch, podľa tvrdenia Kataríny Cséfalvayovej, riaditeľky Inštitútu pre centrálnu Európu, ktorá vykonáva prieskum s názvom Naša Európa, nevzbudzuje snahu zbaviť sa tohto diktátu, ale naopak, ešte ho posilniť.

Toto pozoruhodné zistenie uviedla práve na konferenčnom diskusnom fóre o budúcnosti EÚ, takže ako vidno, na diskusiu boli vybraní tí najpovolanejší predstavitelia národa a bežného ľudu. Toto schizofrenické uznanie diktátu a zároveň dožadovanie sa zvýšenia jeho intenzity, vidí ako proces:

„Ak by sme sa ľudí na začiatku opýtali, či by chceli viac Únie, tak by povedali nie. Mnohí ale časom prišli myšlienkovým procesom na to, že veľa dôležitých oblastí sa nachádza vo výlučných kompetenciách štátov a napokon by bolo dobré mať viac Únie.“

Správne, chce to len adekvátne školenie, v pravý čas, a hlavne na správnych ľuďoch a výsledok sa dostaví. Podotknime len, že Katarína Cséfalvayová je slovenskou veteránkou globalizmu a už ako 16-ročná absolvovala letnú školu v Olomouci, ktorá sa koná pod gesciou Sorosovej nadácie Open Society Institute. Na univerzite bola spoluriešiteľkou projektu s názvom Postavenie migrantov v SR, neskôr poslankyňou za strany Sieť a Most-Híd, a predsedníčkou Zahraničného výboru NR SR.

K podobným záverom ako ona, dospel aj ďalší prosystémový projekt (kým asi zaplatený?) s názvom Občianska vízia budúcnosti Európy – jednodenná online verzia občianskych panelov, aké sa organizujú na európskej úrovni. Slovenská mutácia tejto akcie podľa portálu Euractiv „ukázala, že ľudia by chceli, aby Únia v roku 2050 konala najmä v oblastiach, kde dnes nemá plnú právomoc a musí spolupracovať s členskými štátmi. Napríklad chceli, aby EÚ dozerala aj nad sociálnymi alebo zdravotníckymi štandardmi.“

Tomáš Michalek, vedúci tohto výskumného projektu Slovenskej akadémie vied (tak už vieme, kto to zaplatil) upozornil, zaiste k radosti všetkých uvedomelých euroobčanov, na nasledovné: „Objavili sa aj radikálnejšie názory v podobe federalizácie Únie.“ Bolo by dobré zistiť, koľko percent obyvateľov asi podporuje tieto „radikálnejšie názory“, ktoré znamenajú definitívnu stratu štátnej suverenity, keď ich potrebuje vedecký pracovník SAV zdôrazňovať ako niečo hodné vzatia do úvahy? Nestáva sa tým táto diskusia až príliš jednostranná?

V žiadnom prípade. Veď akúkoľvek možnosť eliminácie euroskeptikov z diskusie, Tomáš Michalek vopred ošetril, aby sa každý dostal ku slovu. Údajne hľadal potenciálnych euroskeptických diskutérov, dokonca na Facebooku, aby zaistil objektívnosť diskusie, avšak ich názory ho prekvapili:

„Mali sme aj dvoch účastníkov, ktorých by som označil za protisystémových. Ale akonáhle sme hovorili o konkrétnych témach, tak nevystupovali radikálne a mali sme konštruktívny dialóg.“

Tak to je skutočný zázrak polepšenia a obrátenia. Ešteže týchto „protisystémových“ hľadali vedeckí pracovníci. Kde sa však podeli všetci tí nenávistníci, hoaxeri, odmietači EÚ, slovenskí agenti Kremľa, ktorými nás straší pani prezidentka, minister obrany, aj minister zahraničných vecí? Ako to, že práve takých nevybrali v SAV, keď sa nimi sociálne siete len hemžia?

Ktovie, možno neboli dostatočne euroskeptickí. Alebo skôr neboli dostatočne konštruktívni? Každopádne, aká krásna forma diskusie sa nám tu črtá aj do budúcnosti. Ako uvádza Euroactiv, výhodou konferencie je podľa Tomáša Michaleka práve fakt, že „dáva ľuďom priestor na skutočnú diskusiu, ktorá sa s tými na sociálnych sieťach nedá porovnať“. A skutočne, na sociálnych sieťach sa nedá diskusia predsa natoľko kreatívne formovať, aby sa názory ukázali nakoniec ako dostatočne konštruktívne voči nárokom Bruselu.

Aj v tejto pokrokovej a pokročilej forme diskusie je však čo doháňať: ženy síce boli zastúpené, dokonca v nadštandardnom počte (možno preto boli výsledky diskusie také progresívne), avšak absentovalo zastúpenie marginalizovaných menšín a menšinových národností. Aspoňže sa zapojili dvaja hendikepovaní, ako potvrdili riaditelia projektov.

A na záver slová Tomáša Michaleka zo SAV, ktoré môžu predstavovať akúsi paralelu k socialistickým sloganom v 50. rokoch:

„Konferencia nemusí byť zbytočnou akciou, aj keď nebudeme schopní zmerať jej výsledky či dopady. Dôležitým aspektom má byť, či budujeme lepšiu spoločnosť.“

BM

Zdroj: Euractiv, titulný obrázok – pixabay.com

PDF (formát pre tlač)