Slovensko: Pandemický stav priniesol namiesto babyboomu ešte väčší pokles pôrodnosti


26. februára 2021
  Krátke správy - Spoločnosť

Na svojvoľné a veľmi optimistické používanie anglického slovného spojenia „babyboom“, ktoré označuje prudký nárast pôrodnosti, používané bulvárnymi a liberálnymi médiami, ako aj politikmi, si už racionálnejší znalci štatistík zvykli, ako na bežnú súčasť obecného tárania. Pochopili, že kontinuálny pokles natality sa nezastaví len preto, že v jednom roku si niekoľko starších herečiek, manažérok či političiek, splní konečne túžbu mať doma potomka, ktorého predtým celé roky odmietali, a všetky médiá o tom budú informovať.

Po zavedení núdzového stavu a vyhlásení pandémie, sa medzi niektorými politikmi snívalo o novom babyboome, pravdepodobne spôsobenom dlhodobým uzavretím párov odlišného pohlavia (v minulosti manželov) v spoločnej domácnosti. Kalkulácia sa zrejme upínala k porovnaniu so situáciou v ČSSR 70. rokov, počas tzv. Husákovej éry, keď mierne (ale oproti začiatku 20. storočia skutočne len mierne) stúpla pôrodnosť. Následok bol vnímaný ako „babyboom“. Situácia sa však nezopakovala a pôrodnice spolu so štatistikmi hlásia nepríjemnú realitu – pôrodnosť ešte viac poklesla alebo stagnuje. A pripomeňme, že už predtým bola na Slovensku biedna.

Najväčší pokles pôrodov hlási Univerzitná nemocnica v Bratislave. Minulý rok v januári mali 716 detí, teraz 582. V Košiciach (Univerzitná nemocnica) bol pokles menší, z 262 na 228, avšak je zrejmé, že pokles to je a teda žiaden babyboom sa nechystá. V ďalšej košickej nemocnici klesol počet o 20 detí. Iné nemocnice, ako napr. v Ružomberku, Žiline alebo vo Zvolene hlásia stabilnú situáciu alebo len mierny nárast a hovorkyňa siete nemocníc Jana Fedáková hovorí, že nezaznamenali výrazné výkyvy. Netreba však zabúdať na trend rušenia menších pôrodníc, ktorý prebieha už od 90. rokov. Pôrody sa neustále centralizujú do krajských miest alebo väčších nemocníc, ktoré potom vykazujú „nárast“. Podobne, ako keď zvážanie pacientov s inými ochoreniami do jednej nemocnice (a dlhoročné rušenie iných) vyvolá následne kolaps.

Je teda zrejmé, že súčasný systém nedisponuje ani takým potenciálom pôrodnosti ako reálny socializmus za Husáka. Ten sa vo svojej pragmatickej ohavnosti mohol spoľahnúť na dve veci, ktoré dočasný babyboom zapríčinili: morálnu úroveň obyvateľstva, ešte stále ukotveného v kresťanských stereotypoch uvažovania a pohodlný sociálny systém, ktorý síce vykazoval určité nedostatky, ale zato bol svojím reálnym zaopatrovateľstvom, pre konformných ľudí veľmi pohodlný. Navyše neotravoval ľudí šialenými transformáciami prirodzenosti, ale chcel len aby, ľudovo povedané, držali hubu. A množili sa.

Súčasný systém pracuje s deštruovanou novopohanskou spoločnosťou, zameranou na hedonizmus a neustále ľudí enervuje svojimi šialenými LGBT-gendrovo-ekologickými inováciami. Výsledok: ešte väčší pokles pôrodnosti. A nepomohlo ani to, že premiér Matovič v máji minulého roka posielal na Facebook obrázky s tehotnými ženami a šúchal si ruky, ako nám po pandémii stúpne natalita.

Nemocnice však žiadny nárast nehlásia a demograf Branislav Šprocha, podľa liberálneho Denníka N, hlási, že prichádza demografická kríza. Čo tiež nie je pravda, pretože tá tu už dávno je. Z Poľska už napríklad hlásia výrazný pokles pôrodov. V januári sa tam narodilo o 5000 detí menej ako pred rokom.

Podľa Šprochu situácia pripomína skôr vojnový stav: ľudia odkladajú sobáše aj pôrody. Počet sobášov klesol na Slovensku asi o štvrtinu, teda o 6700 sobášov. Podľa neho je pôrodnosť na Slovensku ešte stále previazaná so sobášnosťou a približne 60% detí sa ešte rodí v manželstvách. Odklad manželstva teda vníma aj ako odklad pôrodu.

Primár trenčianskej nemocnice na gynekologickom oddelení, Peter Kaščák, ktorý už v minulom roku spochybňoval predpoklady väčšej pôrodnosti, uvádza: „Ľudia mali strach a nevedeli, čo bude. Aj tí, čo plánovali dieťa, si povedali, počkajme mesiac, dva, tri a uvidíme. Keď sa ľudia boja, tak nemajú chuť plánovať dieťa ani sa milovať, mali úplne iné problémy.“

Tieto úvahy však vyvracajú štatistiky z obdobia I. svetovej vojny, keď bola na území dnešného Slovenska najvyššia natalita. Zaiste nikto nechce tvrdiť, že vtedy mali ženy väčšiu istotu ako dnes. To čo sa zmenilo, je predovšetkým morálne nastavenie obyvateľstva.

BM

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!