Slovensko má viac podporiť menšinové jazyky
26. júna 2020
Krátke správy
Slovenské ministerstvo zahraničných vecí informovalo, že bolo ukončené posledné kolo kontroly expertov Výboru ministrov Rady Európy, ktorí mali preverovať ako Slovensko zavádza do praxe odporúčania (direktívy?), ktoré boli schválené 5. novembra 2019 v Bruseli.
Slovensko odporúčania prijalo, pretože ho k tomu zaväzuje prijatie Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo v roku 2002. Prečo sa však tieto pokyny nazývajú „odporúčaniami“, keď si ich zavádzanie do praxe EÚ potom kontroluje a vymáha, to zostáva záhadou.
Experti po ukončení kontroly „odporučili“, aby Slovensko zavádzalo viac menšinových jazykov aj do administratívy, tým že odstráni bariéry, ktoré tomu bránia. V praxi by to pravdepodobne malo znamenať, že na každý jazyk, ktorý je uvedený ako záväzný pre Slovensko: bulharčina, chorvátčina, čeština, nemčina, maďarčina, poľština, rómčina, ruština, rusínčina, srbčina, ukrajinčina a jidiš, by mal byť k dispozícii úradník, ktorý v ňom môže s klientom komunikovať. Znamená to zrejme aj nárast všetkých tlačív v týchto jazykoch.
Pokiaľ by sa realizoval tento pokyn do dôsledkov, tak by to znamenalo ďalší nárast byrokracie v radoch štátnej správy, ktorá je už aj tak neuveriteľne prebujnená.
Kontrola kladne hodnotila Akčný plán slovenskej vlády, na ochranu práv osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na roky 2016 – 2020, zriadenie Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny či Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. To však nestačí, pretože podľa kontroly: „skutočná situácia a používanie jazykov menšín nezodpovedajú v plnej miere záväzkom SR vyplývajúcim z charty.“ Bráni tomu právny rámec a percentuálne obmedzenia.
Čo v preklade znamená: treba zmeniť slovenské zákony, aby zodpovedali tým európskym a treba znížiť percentuálny strop pre uznanie ďalších menšinových jazykov. To by znamenalo rozšíriť počet jazykov možno aj o jazyky niektorých prisťahovalcov, ktorých na Slovensku zatiaľ našťastie nie je veľa, ale v úradnom styku by potom mohli požadovať komunikáciu a tlačivá vo svojom jazyku. Čiže ďalší úradníci a ďalšie tlačivá.
Tento trend eurobyrokratizácie neustále narastá a zrejme bude narastať s prísunom nových „Európanov“, pretože účelom Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov je: „podpora jazykovej a kultúrnej rôznorodosti“. A tu má čo Slovensko ešte doháňať.
BM
