Slovensko – kolónia nemeckej podnikateľskej „hanzy“? Premiér Heger na nemeckom koberci

Branislav Michalka
17. novembra 2021   Politika

Miera hospodárskej, politickej a v neposlednom rade aj kultúrnej závislosti (viď majiteľov mienkotvorných denníkov a časopisov) Slovenska na Nemecku vzrástla do tej miery, že začína pripomínať vojnové obdobie. Vtedy bol nemeckou ideológiou národný socializmus, dnes je to kozmopolitný liberalizmus, ktorého je Nemecko garantom v regióne.

Nejde len o to, že Slovensko je potravinovo nesebestačné a jeho hlavnými „živiteľmi“ a teda aj regulátormi toho, čo bude jesť, sa stali spoločnosti s rezko nemecky znejúcimi menami Kaufland, Lidl či Billa. Na Nemecku je závislý náš priemysel, naše stavebníctvo a predovšetkým naša politika.

Nemecko je tým policajtom, určeným globálnymi elitami, ktorý dostal na starosť šírenie liberalizmu v tomto kúte Európy. V prípade Slovenska, ktoré je evidentne najslabším článkom V4, sa už prepracoval k natoľko patriarchálnemu vzťahu, že vystupovanie premiéra Eduarda Hegera voči „berlínskej spojke“ pripomína posolstvá podriadených kalvínskych veľmožov zo Sedmohradska tureckému sultánovi. Tí sa v Carihrade pred sultánom svižne hodili na koberec, doplazili sa k nemu a referovali mu o tom, ako plnia jeho príkazy.

Ako prebieha takéto lízanie koberca dnes? V dobe techniky samozrejme elektronicky. Zvolá sa taká operatívna a kontrolná „kobercová“ videokonferencia, na ktorej správca bruselsko-berlínskeho „pašalíka“ vydáva počet zo svojich skutkov. Naposledy v pondelok tohto týždňa. Slovenský premiér Eduard Heger, sa dostavil na video-koberec pred nemeckých podnikateľov (príznačne, aby sme vedeli, kto v skutočnosti vládne) a skraja uviedol, vydajúc tak zrejme povinné rituálne svedectvo o lojalite:

„Od začiatku existencie Slovenskej republiky nás s Nemeckou spolkovou republikou spájajú silné hospodárske väzby. Nemecké firmy sú pre našu ekonomiku životne dôležité.“

Po odrecitovaní týchto povinných veršov vazalského zasnúbenia, začal premiér referovať nemeckým podnikateľom o vnútroštátnych veciach takým spôsobom, že to pripomínalo návštevu pána inšpektora na škole. Pritom všetky kroky slovenskej vlády vyznievali v tejto prezentácii ako účinný spôsob, ktorým sa má uľahčiť nemeckým podnikateľom v ich podnikaní, hospodárení a spravovaní Slovenska. Ako malý školák referoval o všetkých vládnych „reformách“, s čím sa pochválil aj médiám:

„Nemeckým partnerom som predstavil našu reformu zdravotníctva, ktorá bola minulý týždeň schválená v prvom čítaní v parlamente, reformu súdnictva, ale aj reformu vysokých škôl a vzdelávania.“

Nemeckí podnikatelia teda skontrolovali, či sa všetko na Slovensku odohráva podľa plánu a tak, aby nič nebrzdilo úspešné nemecké hospodárenie v regióne. Potom sa diskutovalo. O čom?

Nemeckých podnikateľov nezaujímali problémy Slovákov, dopady tzv. pandemickej krízy, vynútených uzamknutí spoločnosti, kolosálna zadlženosť Slovenska, ale témou diskusie, ako píše agentúra TASR, boli „kroky, ktoré vláda prijíma na odstraňovanie zbytočnej byrokracie a na zjednodušenie podnikania na Slovensku“. Nemeckým podnikateľom, za dosiahnutím úspešného podnikania, zrejme nemá nič stáť v ceste.

Pán premiér ďalej Slovákom povedal, že pre podnikateľov je dôležité „stabilné a predvídateľné prostredie, ale aj úrady, ktoré poskytujú kvalitné služby“.

Musíme sa teda zrejme viac snažiť, aby potenciálne rozbroje v národe, alebo nepredvídateľné kroky rôznych „populistických“ politikov, či liknavosť úradníkov nevyrušovali nemeckých podnikateľov zo spravovania slovenského hospodárstva. Referent išiel dokonca tak ďaleko, že vo vládnom vyhlásení, ktoré vydal Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR, uviedol, že: „Musíme počúvať firmy, ale aj s nimi komunikovať.“ Vetička, ktorá v správe TASR akosi vypadla. Pod spätnou komunikáciou si premiér zrejme predstavuje to, že okrem počúvania firiem bude na ich sťažnosti a príkazy promptne a uvedomelo reagovať.

Samozrejme, dalo by sa povedať, že pokiaľ Slováci nemeckých podnikateľov nechcú, pokiaľ ich takáto miera závislosti a podriadenosti unavuje, tak nech si poradia bez nich. Keď sú takí vyberaví, citliví a vzťahovační. Všade predsa vládne sladká sloboda v rozhodovaní, ktorú nám garantuje EÚ. Avšak po 30 rokoch rozpredávania štátneho majetku a aktívneho zasúvania sa do určitého druhu potrubia, keď na Slovensku už nie je slovenská pomaly ani žinčica, je táto rada platná toľko, ako chromému bicykel.

A v tom je krása finty, ktorá na nás bola aplikovaná: slovenská myš verila v 90. rokoch, že si na planetárnej tržnici otvorí stánok vedľa nemeckého kocúra a francúzskeho kohúta, s ktorými bude na vlnách voľného globálneho trhu podnikať, ako rovný s rovným. Teraz, keď už sa s ňou (polopridusenou) kocúr hrá, je posmešné nabádanie liberálov, aby niečo dosiahla bez kocúra, keď sa jej nepáči a je zakomplexovaná, len trápnym potvrdením toho, kto sú ich zamestnávatelia a prečo im lezú spoza uší kocúrove chlpy.

Čo sa dá teda robiť? Nič. Len čakať, ako to Slováci vždy vedeli, sto, dvesto, tristo rokov, až to všetko trafí šľak. A dovtedy sa snažiť ako pán premiér Heger, ktorému od aktívnej servilnosti a nadšenia pre EÚ, Brusel a Berlín myšací chvost len tak plieska. A je čo naprávať, a čo doháňať, ako hovorievali súdruhovia…

Slovenský vazal napríklad vytvára málo zaškolených pracovníkov pre nemecké firmy a preto pán premiér sľúbil, že „ambíciou Slovenska je aj investovať do vzdelávania, ktoré je bližšie k praxi a vytvára zamestnancov pre trh práce a spĺňa aj očakávania firiem.“

A bolo načase, pretože nemeckí podnikatelia sa sťažovali „na problémy pri získavaní nových kvalifikovaných pracovníkov“. Premiér ich ubezpečil, že vláda „problematiku nedostatku pracovnej sily rieši“. Odporúčali by sme riešiť ju „blitzschnell“.

Na záver sa pán premiér vrhol na anatómiu, ktorej znalosti sú pri vtieraní sa do priazne zaiste veľmi dôležité a popísal, kde má „naša“ ekonomika chrbticu: „Automobilový priemysel je chrbticou našej ekonomiky. Výskum, vývoj a elektromobilita je budúcnosť a my musíme udržať krok s ostatnými krajinami.“

No a od chrbtice je len kúsok k tej oblasti, ktorá je pre určitý druh vzťahov rovnako dôležitá.

PDF (formát pre tlač)