Slovenské univerzity protestujú proti Grӧhlingovým inováciám a sú v štrajkovej pohotovosti

2. marca 2021   Krátke správy

Dlhodobé podozrenia vysokých škôl, že ich akademické slobody chce súčasný minister školstva Branislav Grӧhling okresať, sa v posledných týždňoch zintenzívňovali, až prerástli do presvedčenia, že za daných okolností je nutné pristúpiť k protestom.

Grӧhling sa totiž sám dosadil do Správnej rady Univerzity Komenského a cez túto a ďalšie správne rady, chce posilniť vládny tlak na univerzity. Tie hovoria o návrate pred rok 1989. Rozhodli sa pre protest, ale pandemické obmedzenia neumožňujú demonštrácie a preto vláda, podobne ako v iných prípadoch, spokojne rozvíja svoju deštruktívnu činnosť, posilnená predlžovaním núdzového stavu a zrejme aj vedomím, že v chaose jej vládnutia sa nejaká tá „inovácia“ stratí.

Univerzita Komenského odštartovala od pondelka protest proti novele vysokoškolského zákona, ktorý označila za politizáciu vysokých škôl. K protestu sa popoludní pridala Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trnavská univerzita je v štrajkovej pohotovosti od piatka. Očakáva sa pripájanie ďalších škôl, pretože viacerí ich predstavitelia kritizovali nové pravidlá ministra školstva.

Podľa nových zákonov by mal minister školstva získať väčší dosah na to, kto sa stane rektorom školy a aj na menovanie dekanov jednotlivých fakúlt. Rozhodovacie právomoci by sa mali sústrediť v správnych radách vysokých škôl, pričom až polovicu členov týchto rád by mal nominovať minister. Ak by so svojím človekom nebol spokojný, tak by ho mohol odvolať a vymeniť za nového.

Predseda Rady vysokých škôl Martin Putala uvádza, že by: „Išlo by o faktické ovládnutie verejných vysokých škôl prostredníctvom personálnych nominácií ministrom školstva, čo vracia vysoké školy do obdobia pred novembrom 1989.“ Všetkých 105 členov rady jednomyseľne odmietlo pripravovanú novelu.

Vlani v júli minister Grӧhling dokonca sám seba nominoval do Správnej rady Univerzity Komenského. Vzhľadom na okolnosti jeho diplomovej práce a následné povolanie vlasového vizážistu, po starom kaderníka, je táto jeho „kariéra“ v akademických sférach, priam pozoruhodná.

Akademické slobody sú jedným z pilierov, o ktorý sa opierajú univerzity už od stredoveku. Nezávislosť stredovekých univerzít, napríklad Parížskej univerzity, išla tak ďaleko, že mohli poskytovať azyl svojim študentom a učiteľom aj pri trestnom stíhaní. Túto slobodu univerzít, si však netreba zamieňať so slobodou študentov. Tá sa často obracala práve proti akademickým slobodám a nútila pedagógov k veciam, ktoré by bez nátlaku neurobili.

Situácia na jar 1968 v Západnej Európe je toho dostatočným dôkazom. Snahu obmedziť, zmanipulovať, či priamo zrušiť nezávislosť pedagógov a samosprávy univerzít sa pokúsili všetky totalitné systémy, pričom v maoistickej Číne dosiahli v tomto smere, za pomoci pokrokových študentov, pozoruhodné výsledky prevýchovou starých „buržoáznych“ profesorov na družstvách.

BM

PDF (formát pre tlač)