Sloboda, rovnosť, bratstvo a ich neoľavicovo-liberálne skreslenie

Branislav Krasnovský
10. decembra 2020
  Revolúcia

Ideologická bitka, ktorá sa odohráva v súčasnej západnej civilizácii je v mnohých ohľadoch v globálnom meradle jedinečná. Na jednej strane stojí je zdravý rozum, kresťanská civilizácia a princípy prirodzeného práva, morálky a etiky vo veciach manželstva, úcte k životu, vzťahov k náboženstvu, vzťahu medzi jednotlivcom a štátom na základe princípu subsidiarity a pod.

Na strane druhej máme predstavy neoľavičiarov a liberálov, požadujúcich bezbrehú slobodu, čo v ich ponímaní znamená presadzovanie ich vlastných predstáv, založených na zásadách ničím nepodloženej supremácie menšín akéhokoľvek druhu, vrátane feministiek, podpory potratov, či presadzovanie zvrátených predstáv o spoločnosti, rodine a ďalších civilizačných hodnotách.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kresťanskí konzervatívci na jednej strane a neoľavičiari a liberáli na strane druhej toho majú len málo spoločného. Niečo však predsa. Väčšina katolíkov pozná tvrdenie, že diabol je Božia opica, pretože diabol, rovnako ako opica, napodobňuje Božiu činnosť. Podobne aj neoľavičiari a liberáli napodobňujú, ako opice, agendu kresťanských konzervatívcov. Neoľavicový a liberálny duchovný pohyb a hodnotový systém sú tak len paródiou, karikatúrou skutočných hodnôt.

Alfa a Omega tvrdení každého neoľavičiara a liberála predstavuje známe heslo Francúzskej revolúcie: Liberté, Egalité, Fraternité – teda sloboda, rovnosť a bratstvo. Avšak na rozdiel od kresťanských konzervatívcov, neoľavičiari a liberáli vnímajú toto heslo vo svojej vlastnej zvrátenej a nesprávnej podobe.

Nepochopenie skutočného pojmu rovnosť

Azda ani neexistuje ľavičiar či liberál, ktorý by v srdci nenosil túžbu po rovnosti a boja proti diskriminácii. Odkiaľ však táto jeho túžba pramení? Z učenia o kastách, pochádzajúceho zo starej Indie, kde boli (a dodnes sú) obyvatelia rasisticky rozdelení do jednotlivých skupín, ktoré sa nemali v ideálnych podmienkach navzájom ani krížiť? Alebo z islamu, kde je žena ešte aj dnes vnímaná ako neplnohodnotná bytosť, či z antického judaizmu, kde sú gójovia, teda predstavitelia iných národov ako židovského, vnímaní ako nečistá zver?

Nie, rovnosť je ovocím až kresťanstva, kresťanstvo však neoľavičiari a liberáli zúrivo popierajú. Svätý Pavol v liste Galaťanom hovorí (Gal 3,28): „28 Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi.“ V mene tejto myšlienky rovnosti sa v stredoveku zrušilo otroctvo, ktoré prekvitalo v staroorientálnych despociách a v antike.

Kresťanská rovnosť pritom neznamená bezmyšlienkovité zlúčenie ľudí do homogénnej masy identických ľudí bez tváre a vlastnej osobnosti. Kresťanská rovnosť a dôstojnosť kráčajú ruka v ruke s nerovnosťami v sekundárnych veciach (talenty, sila, vek atď.) i súvisiacimi proporcionálnymi sociálnymi nerovnosťami.

Na strane druhej neoľavičiari a liberáli unisono tvrdia, že uznávajú rovnosť i dôstojnosť, skutkami však túto rovnosť popierajú. Popierajú aj to najzákladnejšie právo na život nenarodeným deťom, ktorým obmedzujú základné ľudské práva, a popierajú ľudský status embryí. V prípade neoľavičiarov či liberálov je zrejmé, že ich ponímanie rovnosti bude mať vždy nesprávny a nepravdivý charakter. Dokážu totiž len nedôsledne napodobňovať skutočnosti, ktoré sa v spoločnosti už etablovali vďaka kresťanstvu.

Bratstvo áno, ale nie za každú cenu

Podobne skreslenú predstavu majú neoľavičiari a liberáli aj o bratstve. Pokiaľ v Svätom Písme v Starom Zákone je brat spoluveriacim, v Novom Zákone Boží Syn Ježiš Kristus už nazýva učeníkov svojimi bratmi. Zdrojom tohto vnútorného bratstva a vzájomného vzťahu je jeden Boh Otec, ktorý je spoločný pre všetkých. Bratstvo je založené na jednote v Bohu a prináša jednotu medzi kresťanmi bez ohľadu na prípadné sekundárne rozdiely.

Evanjelista Marek to definuje vo svojom Evanjeliu presne (Mk 3,31-35): 31 Tu prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedel zástup. Povedali mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry.“ 33 On im odvetil: „Kto je moja matka a moji bratia?“ 34 Rozhliadol sa po tých, čo sedeli okolo neho, a povedal: „Hľa, moja matka a moji bratia.“ 35 „Lebo kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka.“ V Kristovi sa tak spájajú veriaci oboch pohlaví, všetkých rás, národov a spoločenských vrstiev. Aj keď je kresťanský ideál bratstva veľmi inkluzívny, nie je samozrejme neobmedzený.

Na jednej strane kresťanstvo síce ruší hranice, vytvára však hranicu medzi kresťanmi a nekresťanmi. Kresťan môže byť priamym bratom len kresťanov, aj svätý Pavol hovorí o bariére medzi veriacimi a neveriacimi. (2Kor 6,14-16): „14 Neťahajte jarmo s neveriacimi! Veď akú účasť má spravodlivosť na neprávosti?! Alebo čo má spoločné svetlo s tmou?! 15 Aká zhoda je medzi Kristom a Belialom?! Aký podiel má veriaci s neveriacim?! 16 A ako súvisí Boží chrám s modlami?! A vy ste chrám živého Boha, ako hovorí Boh: „Budem v nich prebývať a medzi nimi chodiť, budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 17 A preto vyjdite spomedzi nich, oddeľte sa, hovorí Pán, a nečistého sa nedotýkajte; a ja vás prijmem 18 a budem vaším Otcom a vy budete mojimi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.“

Takúto koncepčne jasnú predstavu o bratstve, dobre a zle samozrejme nedokážu neoľavičiari a liberáli akceptovať. V ich ponímaní sa zotrela hranica medzi dobrom a zlom, bratstvo sa interpretuje v podobe, v ktorej sa odstraňujú rozdiely medzi veriacimi a neveriacimi. Známy slobodomurár François de la Tierce uviedol, že „ľudia by sa nemali líšiť podľa jazykov, ktorými hovoria, oblečenia alebo krajín, v ktorých žijú. Celý svet musí byť ako jedna republika, každý národ je ako rodina a každý človek je ako dieťa. To všetko má oživiť a rozšíriť tieto základné predpoklady prevzaté z ľudskej prirodzenosti. Naša komunita bola pre to pôvodne vytvorená.“

Takto chápané bratstvo podporuje etický relativizmus a náboženský synkretizmus. Svet ako veľká republika bez hraníc – to je ideál politických a kultúrnych globalistov a zástancov „tolerancie“. Objektívne však treba povedať, že napríklad marxisti a feministky neprijímajú takto rozšírený slobodomurársky ideál bratstva. Marxisti vnímajú ako svojich bratov len proletárov a feministky postulujú v prvom rade „sesterské vzťahy“ medzi ženami a mužov vnímajú ako falokratických zotročovateľov a nepriateľov.

Sloboda je základnou kresťanskou myšlienkou

Svätý Pavol v Liste Galaťanom hovorí (Gal 5,1): „1 Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva.“

Celé Sväté Písmo je zbierkou príbehov o slobode a o slobode zvoliť si správne alebo nesprávne, myšlienky slobody sa rinú už od začiatkov Biblie, kedy si Adam a Eva slobodne zvolili, a poslúchli diabla v podobe hada. Rozhodli sa tiež Apoštoli, právo slobodne sa rozhodnúť má každý človek.

Kresťanský koncept slobodnej vôle však neznamená právo zvoliť si správne alebo nesprávne. Znamená slobodu zvoliť si dobro alebo zlo, za čo však musí človek v konečnom dôsledku niesť aj zodpovednosť. Kresťanské myslenie položilo základy zdravej politickej slobody, akej neboli schopné žiadne otrocké systémy staroorientálneho či antického sveta.

Neoľavicový koncept slobody čerpá evidentne z kresťanského konceptu. Opäť sme však späť pri príklade s opicou a neschopnosti opice doviesť koncept vlastných predstáv do úspešného konca. Výsledkom je paškvil a vulgárna paródia. Veta bývalého sudcu Najvyššieho súdu USA, Anthonyho Kennedyho, ktorý odôvodňoval potraty zdôrazňovaním slobody v rozhodovaní ani nepotrebuje ďalší komentár. Dnes v mene slobody požadujú matky právo zabíjať svoje nenarodené deti. V mene slobody sa páry domáhajú práva na rozvody, v mene slobody sa muži domáhajú práva stať sa ženami, ženy mužmi alebo, v poslednej dobe, sa obe pohlavia domáhajú práva stať sa transgendermi.

Sloboda, rovnosť, bratstvo sú krásne a vzácne pojmy. Je však potrebné vnímať ich v ich pôvodnom, kresťanskom kontexte a nie v skreslenej a nesprávnej podobe, v akej nám ich predstavujú neoľavičiari a liberáli.

PODPORTE NÁS! Pomôže nám každé EURO! Spoločnými silami prebuďme svedomie Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať. Ďakujeme!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299