Senzačné zistenia historika: Pravda o hrdinstve Pia XII.

Paweł Lisicki
3. marca 2022   Cirkev

O probléme znevažovania pamiatky Pia XII. som písal už niekoľkokrát. Prečo sa teda k nemu vraciam? Pretože, nech to znie akokoľvek zvláštne, vzhľadom na to, že od smrti Eugenia Pacelliho uplynulo viac ako šesťdesiat rokov a teoreticky by sa nemali objavovať žiadne nové objavy, ktoré by niekoho prekvapili, opak je pravdou.

Pred tromi týždňami bol zverejnený rozhovor novinára Maria Galgana z Vatican News s nemeckým historikom, hlavným archivárom Nemeckého spolkového snemu (Deutscher Bundestag), Michaelom Feldkampom, ktorý sa podelil o svoje zistenia z vatikánskych archívov. Feldkamp, okrem toho, že denne študuje dokumenty nemeckého parlamentu a je odborníkom na vzťahy medzi Cirkvou a Nemeckom v 20. storočí, spolupracuje aj s ďalším významným historikom obdobia vlády Pia XII., Johannesom Icksom. A teraz to hlavné: pápež Pius XII. osobne zachránil približne 15-tisíc Židov. Okrem toho bol jedným z prvých, ktorí vedeli o nemeckom pláne genocídy, a krátko po konferencii vo Wansee, na ktorej sa rozhodlo o holokauste, poslal vláde USA osobitnú správu o tejto záležitosti.

Ak sa niekto pýta, či zistenia, ktoré Feldkamp oznámil – nepochybne senzačné a poškodzujúce čiernu legendu o Piovi – spôsobili šok alebo vzbudili širokú pozornosť médií, hneď odpoviem: nie! V tomto prípade, ako vždy, keď padne nejaká protikatolícka fáma, záujem novinárov je nulový. Zatiaľ čo každé, aj to najhlúpejšie obvinenie proti Piovi XII. sa dostáva na titulné stránky novín a portálov, autentické dokumenty, z ktorých vyplýva obraz pápeža ako hrdinu a nepriateľa Hitlera, sa prechádzajú mlčaním.

V rozhovore pre Vatican News Feldkamp, ktorý našiel posledné dokumenty ešte v januári 2022, uvádza, že Pius XII. vedel o nemeckej genocíde veľmi skoro. Vedelo sa o tom už skôr. Novinkou je však táto informácia: „Pokiaľ ide o systematické vyhladzovanie európskych Židov, Pius XII. poslal v marci 1942, dva mesiace po konferencii vo Wansee, telegram americkému prezidentovi Rooseveltovi. V ňom varoval prezidenta USA, že vo vojnovej zóne v Európe sa deje niečo zvláštne. Američania tieto správy nepovažovali za dôveryhodné.“ Ako hovorí Feldkamp, dnes vieme, že správy o masovom vyvražďovaní Židov sa dostali až k Piovi a že na Štátnom sekretariáte vytvoril osobitný úrad, ktorého úradníci sa mali zaoberať výlučne pomocou. To bola úloha kardinála Domenica Tardiniho a otca Dell’Acqua, ktorý sa neskôr tiež stal kardinálom.

Pápežská garda verzus Waffen-SS

Podľa nemeckého historika práve títo dvaja duchovní boli v každodennom kontakte s Piom XII. a poskytovali mu informácie o prenasledovaní Židov a žiadosti konkrétnych obetí o pomoc. „Je prekvapujúce, že dnes môžeme konštatovať, že Pius XII. osobne zachránil asi 15-tisíc Židov tým, že prijal konkrétne, osobné rozhodnutia: nariadil otvorenie kláštorov alebo zrušenie klauzúry, aby sa tam mohli ukryť ľudia.“ Feldkamp ukazuje, že „pomoc pápeža Pacelliho Židom zašla tak ďaleko, že pápežská palatínska garda, akási osobná ochrana pápeža – podobne ako dnes Švajčiarska garda – sa zúčastnila na zrážkach s vojakmi Waffen-SS alebo Wehrmachtu, aby ukryla Židov v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore. O tom všetkom máme dôkazy.“

Feldkamp spomína aj hlavné obvinenie vznesené voči Piovi XII., a to, že verejne neodsúdil holokaust, a odpovedá: „Samozrejme, problém mlčania zostáva. Teraz sa však toto správanie dá považovať za veľmi rozumné vzhľadom na to, že pápež ukrýval ľudí vykonávaním tajných aktivít. Nemohol zároveň upútavať pozornosť verejnosti organizovaním protestu alebo písaním protestných listov. Aby odvrátil pozornosť, rokoval s nemeckým veľvyslanectvom a talianskou políciou, a dokonca aj s Mussolinim a talianskym ministrom zahraničných vecí. Snažil sa dosiahnuť maximum toho, čo mohol, prostredníctvom rokovaní.“

Najsmutnejšie je posledné vyjadrenie nemeckého historika, keď na otázku, ako jeho zistenia zmenia verejné povedomie a či možno očakávať prehodnotenie pápežovho obrazu, odpovedá s pocitom bezmocnosti, že sa „obáva, že niektoré kruhy ho budú naďalej vykresľovať negatívne. Myslím si, že to tak bude.“ Feldkamp spomína obrovský odpor, na ktorý jeho nové zistenia narážajú. Žiaľ, neuvádza, o ktoré konkrétne kruhy ide, a nevysvetľuje, z čoho pramení neochota historikov akceptovať nové zistenia. Jediným dôvodom, ktorý uvádza, je vraj… nedostatočná znalosť talianskeho jazyka medzi bádateľmi.

Svojím spôsobom túto zdržanlivosť chápem. Historikovi umožňuje pokračovať vo výskume vatikánskych dokumentov a ich zverejňovaní bez toho, aby na neho útočili médiá a „isté kruhy“. Kto sú to „tie kruhy“ a čo je zdrojom takého hlbokého nepriateľstva voči Piovi XII., som podrobne vysvetlil v knihe Za hranicami politickej korektnosti.*)

Preto napriek ich veľkému významu a senzačnosti nemôžu objavy spoľahlivých historikov preraziť a negatívny obraz Pia XII. –, ktorý vraj neurobil nič, aby pomohol Židom – zostáva nedotknutý. Zvláštne spojenectvo post(?) komunistickej ľavice, holokaustovcov a cirkevných modernistov dbá o to, aby sa pravda o pápežovom hrdinstve nedostala do povedomia verejnosti.

*) Pawel Lisicki o Piovi XII.:

http://christianitas.sk/ vojna-o-pamat-o-piovi-xii-i-cast-ociernovanie-pia-xii-a-prenasledovanie-zidov/

http://christianitas.sk/ vojna-o-pamat-o-piovi-xii-ii-cast-viera-v-nutnost-obratenia-zidov-hlavna-vina-pia-xii/

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.

PDF (formát pre tlač)