Sedem dôvodov prečo Kristus musel trpieť práve na kríži

Sv. Tomáš Akvinský
2. apríla 2021
  Cirkev

Musí sa povedať, že bolo najvhodnejšie, aby Kristus trpel smrť na kríži.

A to najprv pre príklad cnosti. Sv. Augustín totiž hovorí: ,,Múdrosť Božia prijala človeka za príklad, ako máme správne žiť život.“ No a k správnemu životu náleží nebáť sa toho, čoho sa báť netreba. Ale sú ľudia, ktorí sa neboja samotnej smrti, hrozia sa však spôsobu smrti. Aby sa teda správne žijúci človek nebál nijakého spôsobu smrti, malo sa dokázať krížom onoho Človeka; lebo medzi všetkými spôsobmi smrti, smrť na kríži bola najstrašnejšia a najviac sa jej báli.

Po druhé, tento druh smrti bol najvhodnejší pre zadosťučinenie za hriech prvého otca, ktorý bol z toho, že proti Božiemu zákazu požil jablko zo zakázaného stromu. Preto bolo vhodné, aby sa Kristus dal pribiť na drevo na zadosťučinenie za onen hriech, akosi nahradiac to, čo vzal Adam, podľa slov Žalmu: „Čo som nevytrpel, teraz musím splácať.“ Preto sv. Augustín učí v ktorejsi reči o Utrpení: „Adam pohŕdal príkazom, keď vzal ovocie so stromu; ale čo Adam stratil, Kristus našiel na kríži.“

Tretí dôvod je, ako hovorí Zlatoústy, že trpel na vyvýšenom dreve a nie pod strechou, aby bola očistená i sama prirodzenosť vzduchu. Ale i sama zem pocítila podobné dobrodenie, očistená kvapkami krvi stekajúcej z boku. A k onomu Ján, 3, 14: Musí byť povýšený Syn Človeka, dodáva Teofilaktos: „Keď počuješ povýšený, rozumej povesenie vo výške, aby posvätil vzduch ten, ktorý posvätil zem, keď po nej chodil.“

Štvrtý dôvod je, že tým, že vo výške umiera, pripravuje nám vstup do neba, ako hovorí Zlatoústy. Preto sám povedal: „A ja, keď budem povýšený od zeme, potiahnem všetko za sebou.

Piatym dôvodom je, že to patrí všeobecnému spaseniu celého sveta. Preto učí Gregor Nysenský, že zostavenie kríža, od spojeného stredu vybiehajúceho na štyri strany, znamená všade pôsobiacu moc a prozreteľnosť toho, čo na ňom visel. Zlatoústy tiež učí, že na kríži umiera s roztiahnutými rukami, aby jednou rukou pritiahol starý národ a druhou tých, čo sú z pohanstva.

Šiesty dôvod je, že touto smrťou naznačujú sa rozličné cnosti. Preto učí sv. Augustín: Nevyvolil nadarmo takýto spôsob smrti, aby bol učiteľom širokosti, výšky, dĺžky a hĺbky, o ktorých hovorí Apoštol. Lebo širokosť je na priečnom brvne; to sa týka dobrých skutkov, lebo tam sú roztiahnuté ruky. Dĺžka je na tom dreve, čo je od priečneho dreva až na zem: tam sa totiž akosi stojí, to jest ostáva a zotrváva, čo sa pripisuje zhovievavosti. Výška je na tej čiastke, ktorá je nad priečnym brvnom, na ktorej bola hlava Ukrižovaného, lebo tí, čo dúfajú, dočkajú sa neba. No a tá čiastka dreva, čo je skrytá v zemi, odkiaľ vyrastá celok, znamená hĺbku darovanej milosti. Preto, ako hovorí Augustín, drevo, na ktorom boli pribité údy trpiaceho, stalo sa stolicou Majstra učiaceho.

Napokon, siedmy dôvod je, že tento spôsob smrti zodpovedá mnohým obrazom. Lebo, ako Augustín hovorí, pri potope zachránila ľudské pokolenie drevená archa; pri návrate Božieho ľudu z Egypta Mojžiš palicou rozdelil more, porazil faraóna a vyslobodil Boží ľud; Mojžiš tiež hodil drevo do vody a horkú vodu premenil na sladkosť; drevenou palicou vyvolal spasiteľný prúd z duchovnej skaly; a aby bol premožený Amalech, Mojžiš natiahol roztiahnuté ruky na palicu a Boží zákon zveril sa drevenej Arche zmluvy, aby sa takto, sťa po nejakých stupňoch, prišlo ku drevu kríža.

Článok pôvodne vyšiel v časopise Smer 3/1941; el. spracovnie – Dominikánska digitálna knižnica

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!