Salvo D’Acquisto – ušľachtilý martýr lásky. Vlastnou obetou zachránil 22 životov - Christianitas

Salvo D’Acquisto – ušľachtilý martýr lásky. Vlastnou obetou zachránil 22 životov

Karol Dučák
23. septembra 2022
  Cirkev História

Vo Svätom písme sa píše: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov.“ (Jn 15,13)

Salvo D’Acquisto (1920 – 1943)
zdroj: youtube.com

Sám Pán Ježiš sa obetoval za hriešnikov celého sveta a jeho obeta je neopakovateľná a nenapodobiteľná. Z histórie však poznáme aj príklady ušľachtilých ľudí, ktorí obetovali vlastný život za záchranu svojich blížnych a ich čin aspoň do istej miery pripomína obetu nášho Spasiteľa.

Medzi najznámejších patrí sv. Maximilián Kolbe, ktorý v koncentračnom tábore Osvienčim išiel dobrovoľne na smrť namiesto iného muža, ktorý mal byť usmrtený. Obetou vlastného života tak zachránil život mladému človekovi, ktorého doma čakala žena a deti.

Počas druhej svetovej vojny však vykonal podobný skutok obety vlastného života aj iný šľachetný muž, ktorý takto zachránil pred popravou dokonca až 22 ľudí. Bol ním mladý taliansky katolík Salvo Rosario Antonio D’Acquisto (vo svete známy ako Salvo D’Acquisto), ktorý svoj život obetoval dňa 23. septembra 1943, necelý mesiac pred dovŕšením veku 23 rokov. Za svoju bezpríkladnú statočnosť a obetavosť bol posmrtne ocenený Zlatou medailou za vojenskú odvahu. Proces blahorečenia tohto ušľachtilého martýra otvoril 4. novembra 1983 taliansky vojenský ordinariát. Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za Božieho služobníka a vzdal mu hold za to, že „obetoval svoj život ako Kristus“.

Salvo D’Acquisto je v našich končinách pomerne málo známy, hoci v slovenských kinách sa ešte v časoch totality premietal film Salvo D’Acquisto z roku 1974 s Massimom Ranierim v hlavnej úlohe. Potom však upadol do zabudnutia a dnešná mladá generácia, ale i mnohí starší o ňom vôbec nevedia, hoci v Taliansku sú po ňom pomenované mnohé námestia, ulice, školy a kasárne. Kto vlastne bol Salvo D’Acquisto, tento ušľachtilý taliansky katolík?

Narodil sa 15. októbra 1920 v Neapoli, v štvrti Vomero, ako najstarší z ôsmich detí, ktoré mali spolu jeho otec Salvatore D’Acquisto a matka Ines, rodená Marignettiová. Aj keď len päť z ôsmich detí prežilo detstvo, bola to z dnešného pohľadu početná rodina, ktorá žila skromne, ale zároveň čestne a dôstojne.

Salvo D’Acquisto dostal prísnu katolícku výchovu a svoj krátky život prežil ako zbožný katolík. Jeho rodina, vrátane babičky, obývala jednu veľkú izbu v neapolskej štvrti Vomero a patrila k farnosti San Gennaro al Vomero. V januári 1921 prijal spolu s krstnou milosťou aj mená Salvo Rosario Antonio. Neskôr bol zapísaný do materskej školy Dcér Panny Márie Pomocnice, ktorú navštevoval do svojich šiestich rokov. Prvé sväté prijímanie prijal 5. júna 1927. V náboženských školách, ktoré postupne absolvoval, zušľachtili jeho osobnosť mierneho a tichého charakteru. Salvo bol citovo naviazaný na svojich rodičov a vyznačoval sa pracovitosťou, disciplinovanosťou, láskou k vlasti a k blížnym.

Absolvoval tri triedy základnej školy v Štátnom inštitúte Luigiho Vanvitelliho. Na hodiny katechizmu vtedy chodieval do jezuitského kostola a zároveň sa zapísal aj do Apoštolátu modlitby. Štvrtý ročník absolvoval ako žiak saleziánskeho inštitútu Sacro Cuore. V období od roku 1931 do roku 1933 získaval ďalšie vzdelanie v škole Giovanniho Battistu della Porta a potom absolvoval gymnaziálne štúdium u saleziánov. Pravdepodobne tam si vypestoval sebaovládanie, zdržanlivosť, miernosť i lásku k práci a modlitbe.

Už v detskom veku sa uňho prejavoval obdivuhodný altruizmus, túžba byť milosrdným samaritánom svojim blížnym. Zachovali sa o tom viaceré správy. Salvo napríklad bránil chlapca, ktorému sa spolužiaci posmievali, pretože bol hrbatý. Verejne sa zastal aj dievčaťa so skleným okom, ktoré chlapci ponižovali pre jej telesné postihnutie. Raz v zime dokonca podaroval svoje topánky uzimenému chudobnému chlapcovi. Pred výčitkami svojej matky sa bránil: „Ja som robustný a mám čo jesť, avšak tento úbožiak bol chudý a triasol sa od zimy.

Salvo bol učenlivé dieťa, dokonca knihomoľ, no mal problémy s latinčinou a tak opustil školu vo veku 14 rokov, ako to v tých časoch robievali robotnícki chlapci. Aby pomohol rodine, začal pracovať v malej firme svojho prastrýka Giuseppe Pindilfiho.

Vo veku 18 rokov stratil prácu kvôli zatvoreniu prastrýkovej fabriky a tak si musel vybrať svoje budúce povolanie. Jedného dňa požiadal sestru Francescu, aby s ním išla do baziliky Madonna del Rosario v Pompejách, kde po dlhom modlení dospel k rozhodnutiu narukovať ku karabinierom, vojenskej polícii talianskej armády. Toto rozhodnutie zrejme ovplyvnila skutočnosť, že tam slúžili viacerí jeho príbuzní, dokonca starý otec z matkinej strany ako vyšší maršal.

V roku 1939 narukoval ako dobrovoľník ku karabinierom. V roku 1940 sa dobrovoľne prihlásil na expedíciu do severnej Afriky, pričom na africkú pôdu vystúpil v Tripolise 23. novembra 1940. Zúčastnil bojov v Líbyi, no v roku 1941 musel byť hospitalizovaný. Bol ranený do nohy, avšak rozhodol sa ostať v operačnej zóne. Získal si hlbokú úctu dôstojníkov i spolubojovníkov, pretože sa aj pod stanom verejne modlieval a vyzýval tiež iných, aby sa k nemu pridali, predovšetkým počas náletov. Napokon však bol prinútený kvôli malarickej horúčke vrátiť sa v septembri 1942 do Talianska. Potom absolvoval poddôstojnícky kurz, počas ktorého sa prejavil jeho zmysel pre zodpovednosť a vytrvalosť v štúdiu.

19. decembra 1942 bol ako poddôstojník pridelený k službe na stanici karabinierov v Torrimpietra na Via Aurelia neďaleko Ríma. Miestnym obyvateľom učaroval svojou obetavosťou a srdečným prístupom, s ktorým ich oslovoval. Pravidelne ho vídali na svätých omšiach, pri ktorých pristupoval k svätému prijímaniu. Dokonca keď trpeli hladom miestni obyvatelia, Salvo sa nimi delil aj o to málo proviantu, ktorý dostávali karabinieri.

Po kapitulácii Talianska, oficiálne vyhlásenej 8. septembra 1943, začali krajinu obsadzovať nemecké vojská. Aj v opustených kasárňach finančnej polície v Torre di Palidoro, ktoré spadalo pod jurisdikciu stanice karabinierov v Torrimpietra, sa usadila jednotka SS.

Dňa 22. septembra 1943 tam skupina opitých nemeckých vojakov náhodne, pri neopatrnej manipulácii s muníciou, spôsobila výbuch ručného granátu, ktorý zabil jedného vojaka a dvoch ďalších zranil. Aj keď išlo zjavne o náhodný incident, Nemci požadovali represálie voči domácemu obyvateľstvu s odôvodnením, že išlo o údajný atentát talianskych partizánov, ktorí proti Nemcom v Taliansku intenzívne bojovali.

Na druhý deň ráno prišla skupina esesákov na čele s veliteľom na stanicu karabinierov v Torrimpietra. Keďže veliteľ stanice bol v tom čase povolaný do Ríma, velenie po ňom prevzal jeho zástupca Salvo d’Acquisto. Od neho esesáci požadovali vyšetrenie údajného atentátu. Salvo d’Acquisto sa ich snažil presvedčiť, že išlo o náhodný výbuch a nie atentát, avšak nielenže bol vo svojom úsilí neúspešný, ale Nemci ho začali urážať, biť, vyhrážať sa mu, dokonca poškodili aj jeho uniformu. Krátko nato zajali 22 miestnych obyvateľov ako rukojemníkov a odviedli ich na otvorené pole, aby ich tam zastrelili v prípade, že sa nenájde vinník údajného zločinu. Nemci ich donútili kopať vlastný masový hrob, niektorých dokonca holými rukami, keďže nebol dostatok lopát a krompáčov. Mnohých z rukojemníkov pritom zaliali slzy.

Salvo d’Acquisto si však aj v týchto ťažkých chvíľach zachoval obdivuhodnú rozvahu a opäť sa pokúsil priviesť zúrivých vojakov SS k rozumu, no bezvýsledne. Po dlhom vyjednávaní pochopil, že jeho úsilie je márne a tak siahol k mimoriadne hrdinskému rozhodnutiu. Vzal vinu na seba a vyhlásil, že on sám uskutočnil atentát. Zároveň požadoval okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov. Udivený veliteľ SS takéto vysvetlenie prijal a nariadil prepustiť všetkých zajatých miestnych obyvateľov. Zachránení rukojemníci rýchlo utekali domov, no jeden mladík ostal a na vlastné oči videl, ako bol Salvo d’Acquisto zastrelený a jeho telo dopadlo do pripravovaného masového hrobu.

V ten deň mimoriadnej eucharistickej pobožnosti, vo štvrtok ráno 23. septembra 1943, sa Salvo vyspovedal, bol na svätej omši a svätom prijímaní. Takto posilnený išiel na smrť v ústrety Spasiteľovi, aby žil naveky v nebeskej blaženosti. Vzdával vďaky obetovaním svojho života za svojich bratov v Kristu.

Telo martýra čoskoro pochovali na cintoríne v Torre di Palidoro, no neskôr boli jeho telesné pozostatky viackrát premiestnené. Najprv v júni roku 1947 do Mauzólea Schilizzi v Neapole, neskôr, v roku 1986, do jednej z kaplniek baziliky Santa Chiara v rodnom Neapole.

Príbeh tohto ušľachtilého martýra lásky je dôkazom toho, že aj v tých najťažších životných situáciách si človek môže uchovať Krista vo svojom srdci. Obklopený nenávisťou bojujúcich vojakov Salvo d’Acquisto vyznal lásku k Bohu a blížnemu tak ako Kristus, položením vlastného života za svojich priateľov. Svojím činom poľudštil neľudskú dobu, v ktorej žil. Jeho blahorečenie a neskôr možno aj svätorečenie by bolo najkrajším vyvrcholením jeho misie lásky na tomto svete.

Zdroje:
Nella Torre di Palidoro per ricordare il sacrificio di Salvo D’Acquisto. In: Avvenire. Dostupné na internete: <https://www.avvenire.it/attualita/pagine/ricordo-di-salvo-d-acquisto-carabinieri>.
Salvo D’Acquisto, l’estremo sacrificio di un coraggioso carabiniere. In: Trame di memoria. Dostupné na internete: <https://www.tramedimemoria.it/giardinodeigiusti/le-storie-dei-giusti/salvo-dacquisto/>.
Servo di Dio Salvo D’Acquisto. In: Santi e beati. Dostupné na internete:
<http://www.santiebeati.it/dettaglio/90399>.
The incredible sacrifice of Salvo D’Acquisto. In: Catholic herold. Dostupné na internete:
<https://catholicherald.co.uk/the-incredible-sacrifice-of-salvo-daquisto/>.
Von der SS ermordeter Carabiniere vor Seligsprechung. In: ORF Religion. Dostupné na internete:
<http://religionv1.orf.at/projekt02/news/0502/ne050215_dacquisto_fr.htm>.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Vyvoláva Cirkev pocit viny a zbavuje nás odchod z Cirkvi výčitiek svedomia? Na tieto i ďalšie otázky odpovedal P. Józef Augustyn SJ

Najlepšou prípravou na manželstvo je príprava na dospelosť

Globálna konkurencia pre Krista

Týždeň na Slovensku