Sacco di Roma – vyplienenie Večného mesta v roku 1527 -

Sacco di Roma – vyplienenie Večného mesta v roku 1527

Roberto de Mattei
29. októbra 2021
  História

Píše sa rok 1527. Cirkev prežíva obdobie zmätku, doktrinálneho i morálneho. V Nemecku prepukla schizma, ale pápež, ako sa zdá, nie je schopný uvedomiť si závažnosť tejto drámy. Skupina kardinálov a biskupov presadzuje nutnosť súhlasu s heretikmi. Ako tomu býva v najťažších okamihoch dejín, udalosti nasledujú s extrémnym spádom. V nedeľu 5. mája vojsko, ktoré vtrhlo z Lombardie, dorazilo na Janikulus.

Johannes Lingelbach, Vyplienenie Ríma (roku 1527)
zdroj: wikimedia commons

Cisár Karol V. nahnevaný, že Klement VII. uzavrel politickú alianciu s jeho nepriateľom, francúzskym kráľom Františkom I., vyrazil so svojím vojskom proti hlavnému mestu kresťanstva. Ten večer slnko zapadlo poslednýkrát nad oslňujúcimi krásami renesančného Ríma. Asi 20-tisíc mužov – Talianov, Španielov a Nemcov, medzi nimi veľa žoldnierov a to i luteránskej viery, sa pripravovalo na útok proti Večnému mestu. Ich veliteľ im dal povolenie mesto vyplieniť.

Celú noc zvonili na Kapitole zvony a zvolávali Rimanov do zbrane, ale bolo už priveľmi neskoro na improvizáciu účinnej obrany. 6. mája za úsvitu, s podporou hustej hmly, nastúpili žoldnieri do útočnej pozície medzi hradbami Sant´Onofrio a Santo Spirito. Švajčiarska garda sa zhromaždila okolo vatikánskeho obelisku, rozhodnutá zachovať až k smrti vernosť svojej prísahe. Poslední z nich sa obetovali pri hlavnom oltári baziliky Svätého Petra. Ich odpor umožnil útek pápežovi a tiež niekoľkým kardinálom.

Cez Passetto di Borgo, ktorý spája Vatikán s Anjelským hradom, unikol Klement VII. do pevnosti, jedinej ochrany pred nepriateľom. Z hradieb mohol pápež sledovať strašný boj, ktorý sa odohrával pri bránach hradu, zatiaľ čo nemocní z nemocnice Santo Spirito in Saxia boli vraždení kopijami a mečmi.

Bezhraničné povolenie plieniť a vraždiť trvalo osem dní, samotná okupácia mesta následne deväť mesiacov. „Peklo je ničím v porovnaní so spúšťou, akú predstavuje Rím,“ čítame v benátskej správe z 10. mája 1527, ako uvádza Ludwig von Pastor v Storia dei Papi (Desclée, Roma 1942, vol. IV, 2, p. 261).

Prednostnými obeťami zúrivosti žoldnierov boli rehoľníci. Kardinálske paláce boli vyplienené, chrámy sprofanizované, kňazi a mnísi zabíjaní alebo predávaní do otroctva, rehoľné sestry znásilnené a predané na trhu s otrokyňami. Bolo možné zazrieť obscénne paródie na náboženské obrady, omšové kalichy používali opilci s kliatbami na perách, posvätené hostie hádzali zvieratám, hroby svätých zneuctili, s hlavami apoštolov, ako sv. Ondreja, sa hrali na uliciach ako s loptou.

Do kostola k oltáru bol dovedený somár oblečený v obradnom rúchu. Kňaz, ktorý odmietol vydať hostie, bol rozsekaný na kusy. Mesto bolo potupené vo svojich náboženských symboloch a svätých pamiatkach (viď André Chastel, Il Sacco di Roma, Einaudi, Torino 1983; Umberto Roberto, Roma capta. Il Sacco della cittá dai Galli ai Lanzichenecchi, Laterza, Bari 2012).

Klement VII. z rodu Medici neprijal výzvu svojho predchodcu Hadriána VI. k radikálnej reforme Cirkvi. Martin Luther šíril už 10 rokov svoje herézy, ale pápežský Rím naďalej zotrvával v relativizme a v hedonizme. Nie všetci Rimania prepadli mravnej skaze a zženštilosti, ako sa domnieval historik Gregorovius. Nepatrili medzi nich šľachtici ako Giulio Valatti, Gianbattista Savelli a Pierpaolo Tebaldi, ktorí pozdvihli svoju zástavu so znakom „Pro fide et Patria“ a kládli do posledného dychu heroický odpor pri Ponte Sisto; neboli medzi nimi ani žiaci Colleggio Capranica, ktorí prišli na pomoc a padli pri Santo Spirito, kde bránili pápeža v jeho ohrození.

Pápež Klement VII.
zdroj: wikimedia commons

Za túto hromadnú obeť získal tento cirkevný inštitút titul „Almo“ (božský, vznešený). Klement VII. sa zachránil a spravoval Cirkev až do roku 1534 a čelil Lutherovmu rozkolu a neskôr tomu anglickému, ale stať sa svedkom pustošenia Ríma bolo pre neho tvrdšie ako samotná smrť. Cisárske oddiely opustili Rím v troskách až 17. októbra 1528.

Mesiac po vpáde podáva jeden z očitých svedkov tento hrôzostrašný obraz: „V Ríme, hlavnom meste kresťanstva, nie je žiadny zvon, žiadny kostol sa neotvára, neslúžia sa omše, nedeľa nie je sviatočný deň. Bohaté obchody na tržnici slúžia ako stajne pre kone, najkrajšie paláce sú spustošené, veľa domov vypálených, iné zbúrané, zbavené portálov a okien. Ulice sa zmenili na smetisko. Zápach mŕtvol je hrozný, ľudia i zvieratá majú rovnaký pohreb; v chrámoch som videl mŕtvoly krvavé od psov. Neviem, k čomu by som to všetko prirovnal, snáď k zničeniu Jeruzalema.

Teraz spoznávam Božiu spravodlivosť, ktorá nezabúda, i keď prichádza neskoro. V Ríme sa páchali úplne otvorene všetky hriechy: sodomia, simónia, idololatria, pokrytectvo, podvody; preto sa nemôžeme domnievať, že toto všetko sa stalo náhodou. Stalo sa to z dôvodu Božieho súdu“ (L. von Pastor, Storia dei Papi, cit., p. 278).

Pápež Klement poveril Michelangela zobraziť v Sixtínskej kaplnke Posledný súd, aby tak zvečnil drámu, ktorú v tých dňoch podstúpila Cirkev v Ríme. Všetci to chápali ako trest z neba. Nechýbali včasné varovania, ako blesk, ktorý udrel do Vatikánu a postava pustovníka Brandana z Petroie, ktorého ľudia uctievali ako „Kristovho blázna“, a ktorý na Zelený štvrtok roku 1527, keď Klement VII. žehnal u Svätého Petra ľud, zvolal: „Bastard a sodomita, pre tvoje hriechy bude Rím zničený. Vyspovedaj sa, obráť sa, pretože za štrnásť dní Boh udrie na teba i na mesto.“

Rok predtým, koncom augusta boli kresťanské oddiely porazené osmanskými Turkami na poli pri Moháči. Uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský padol v boji padol a vojsko Sülejmana I. ovládlo Budín. Zdalo sa, že moslimská vlna, valiaca sa do Európy, je nezadržateľná. A predsa hodina trestu bola ako vždy hodinou milosrdenstva. Ľudia Cirkvi pochopili, ako bláznivo išli za leskom rozkoše a moci. Až po strašnom Sacco (plienení) zmenili od základu svoj život.

Radostný Rím renesancie sa zmenil na prísny Rím kajúcnosti a protireformácie. Medzi tými, ktorí si vytrpeli Sacco di Roma, bol Gian Matteo Giberti, biskup z Verony, ktorý však v tom čase bol v Ríme. Uväznený okupačnými vojskami prisahal, že neopustí svoje biskupské sídlo, kým nebude oslobodený. Svoje slovo dodržal, vrátil sa do Verony a až do svojej smrti roku 1543 venoval všetku svoju energiu reforme Cirkvi.

Svätý Karol Boromejský, ktorý sa neskôr stane vzorom biskupov katolíckej Reformy, sa inšpiroval jeho príkladom. V Ríme boli tiež Carlo Carafa a sv. Kajetán z Thieny, ktorý v roku 1524 založili rád teatínov, vysmievaný pre svoj postoj neochvejnej dôvery v Božiu prozreteľnosť, ktorá šla tak ďaleko, že sa spoliehala na almužnu, nikdy však o ňu neprosila. Títo dvaja zakladatelia rádu boli mučení žoldniermi, ale akoby zázrakom napokon unikli smrti.

Keď sa Carafa stal kardinálom a predsedom prvého tribunálu Svätej rímskej a všeobecnej inkvizície, chcel mať po svojom boku dominikána otca Michele Ghislieriho. Obidvaja, Carafa a Ghislieri, s menami Pavol IV. a Pius V. sa stali vynikajúcimi pápežmi katolíckej protireformácie XVI. storočia.

Tridentský koncil (1545 – 1563) a víťazstvo nad Turkami pri Lepante (1571) jasne ukazujú, že aj v najtemnejších okamihoch dejín je s Božou pomocou možné obrodenie: avšak pri jeho počiatku stál očistný trest v podobe Sacco di Roma.

***

Taliansky historik a profesor, Roberto de Mattei prináša v knihe Druhý vatikánsky koncil, Doposiaľ nenapísané dejiny ucelený pohľad na udalosť, ktorá zásadným spôsobom ovplyvnila život v katolíckej Cirkvi v druhej polovici 20. storočia a nemalou mierou naň vplýva i dnes. Záujemcovia si môžu túto vysokohodnotnú knihu objednať na odkaze: https://www.christianashop.sk/druhy-vatikansky-koncil-doposial-nenapisane-dejiny/.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT

Alarmujúce výsledky prieskumu medzi Slovákmi: Väčšina potraty akceptuje, polovica aj registrované partnerstvá, rovnako eutanáziu! Aj tzv. konzervatívci!!!