Rozprávka o Betlehemskej  hviezde?

vdp. Ľubomír Urbančok
21. decembra 2020
  História

Tma, zima, mráz a koledy. Jasná nočná obloha ozdobená tisíckami hviezd. Aj toto môžu byť pocity, ktoré nás sprevádzajú po polnočnej omši, ktorej sa mnohokrát zúčastňujú aj ľudia, ktorí bežne do kostola nechodia. Ale rozhodnú sa tak práve na Vianoce, kedy Cirkev slávi narodenie Spasiteľa na tento svet. A možno pri pohľade na krásnu hviezdnu oblohu si spomenú aj na slová evanjelia podľa Matúša „videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť“. (Mt 2,1b)

Hviezda na východe. Znie to takmer ako z rozprávky, najmä keď práve zmieňovaní občasní účastníci bohoslužieb berú Bibliu takmer ako rozprávkovú knihu s mnohými peknými rozprávaniami a Ježiš je pre nich len historickou postavou. Ale okrem toho, že je Biblia pre kresťanov aj kniha, ktorá nám sprostredkúva vieru, môžeme v nej nájsť aj mnohé historické fakty. Patrí „hviezda na východe“ medzi ne alebo je to len biblický symbol? Bola to kométa, supernova, či konjunkcia (priblíženie) planét?

Odpoveď na túto otázku by sme mohli hľadať v množstve literatúry a článkov. Pred niekoľkými rokmi publikoval americký astronóm Michael R. Molnar jednu teóriu, ktorá sa zdá byť najpravdepodobnejšia, pretože sa dá historicky najlepšie doložiť a naviac je v dobrej zhode so Svätým písmom.

Evanjeliá

Jedinú zmienku o betlehemskej hviezde ako takej nájdeme u evanjelistu Matúša. Evanjelista sa zmieňuje o príchode troch mudrcov z Východu, ktorí pozorovali akúsi hviezdu na východe. Po tom ako Ježiša nenašli v kráľovskom paláci, hoci to bolo pre nich logické, po poučení Herodesovými radcami sa vybrali do Betlehema, kde sa mal narodiť podľa prorokov židovský kráľ.

Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Videli sme jeho hviezdu na východe a prišli sme sa mu pokloniť… Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa; hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa.

Druhou a poslednou evanjeliovou pomôckou v našom uvažovaní môže byť ešte evanjelium podľa Lukáša. Uvádza, že narodenie Ježiša sa udialo v časoch, keď vyšiel rozkaz cisára Augusta vykonať súpis ľudu, ktorý sa konal, keď Sýriu spravoval Quirinius. Tak sa Jozef s Máriou pobrali do mesta Betlehem, aby sa tam dali zapísať.

Ďalšiu zmienku nájdeme síce ešte v Apokryfnom spise (cirkvou neprijatý spis biblického kánonu) – protoevanjeliu sv. Jakuba, ale podľa odborníkov je to text, ktorý vznikol kombináciou evanjelií podľa Lukáša a Matúša.

Palestína v čase narodenia Ježiša Krista

Síce sa v rôznych jazykových obmenách používa označenie času, ktoré je predelené narodením Krista, musíme konštatovať, že nevieme kedy sa Ježiš Kristus presne narodil. Hoci sa evanjelisti zmieňujú, že to bolo za kráľa Herodesa, a v čase keď Sýriu spravoval Quirinius (ako o tom píše Lukáš), po podrobnejšom skúmaní však zistíme, že tomu tak v skutočnosti byť nemohlo.

Podľa väčšiny historikov zomrel Herodes Veľký niekedy okolo roku 4 pred rokom 0. Židovský historik Jozef Flavius sa zmieňuje vo svojich Židovských starožitnostiach, že jeho smrť nastala po zatmení Mesiaca a pred sviatkom Pesach. Do tohto časového obdobia spadajú dve zatmenia Mesiaca. Prvé nastalo 12/13. marca roku 4, druhé nastalo v januári roku 1 pred našim letopočtom.

Pravdepodobnejšie z týchto dvoch dátumov je však to druhé zatmenie v roku 1 pred n. l. Bolo oveľa výraznejšie a ľahšie pozorovateľné, na rozdiel od toho z roku 4, ktoré nastalo skoro ráno a malo kratšie trvanie. Astrológ zo začiatku 5. storočia Hefaistón Tébsky vysvetľuje zatmenie Mesiaca ako znamenie toho, že veľký tyran bude potlačený. O tom, že veľkým tyranom bol aj Herodes niet pochybností. Okrem vraždenia novorodencov mu môžeme pripísať aj vraždu troch vlastných synov, pravdepodobne zo závisti a strachu o svoju vládu. Augustus na margo Herodesa poznamenáva grécku slovnú hračku, že je lepšie byť Herodesovým prasaťom ako jeho synom (gr. bus – prasa, buius – syn).

Po Herodesovej smrti sa ujímajú vlády jeho ďalší synovia, Archelaos vládne ako etnarcha v Judei, Samárii a Idumei, jeho 2 bratia – Herodes Antipas v Galilei a Perei (východný breh Jordánu) a Filip dostal územie južnej Sýrie. Kvôli nespokojnosti s Archelaom dostali v Ríme na neho mnohé sťažnosti a tak bol zosadený a vykázaný do Vienny, malého mesta v Galii. Cisár Augustus nariadil, aby na jeho miesto nastúpil Quirinius. Ten odchádza z Antiochie do Judey, kde vydražil Archelaov majetok a zahájil sčítanie ľudu, ktorého účelom bolo vymerať židom dane. Podľa väčšiny historikov začal Quirinius vládnuť okolo roku 6 a skončil niekedy medzi rokmi 5-12 nášho letopočtu.

Staré mince

Jednou z možných pomôcok pre vysvetlenie a pochopenie betlehemskej hviezdy môžu byť aj staroveké mince, ktoré boli nájdené. Bežné mince v Rímskej ríši razili jednotlivé mestá a kráľovstvá pripojené pod rímsku nadvládu, ktoré obsahovali latinské nápisy. Výnimku môžu tvoriť východné časti impéria, kde napríklad v sýrskej Antiochii boli razené mince s gréckym textom. Často na týchto minciach nájdeme aj astronomické symboly. Medzi tieto astronomické, resp. astrologické znamenia patria aj symboly zverokruhu. Jedným z najčastejších symbolov tohto druhu bol Kozorožec – symbol cisára Augusta. Pre nás je však zaujímavé, že po viac ako dve storočia boli v Antiochii razené mince, na ktorých bol znázornený Baran. Podľa numizmatikov mohli byť prvé tieto mince vyrazené práve niekedy v čase, keď začal spravovať Sýriu Quirinius. Tak sa začali raziť približne práve v čase narodenia Ježiša mince symbolizujúce súhvezdie, kde bolo očakávané znamenie – hviezda, zvestujúca narodenie Mesiáša.

Mudrci od Východu

Ako sme už spomenuli, evanjelista Matúš sa zmieňuje o mudrcoch z Východu, ktorí hľadajú novonarodeného Mesiáša v Herodesovom kráľovskom paláci. V gréckom origináli môžeme nájsť výraz magoi. V rímskych katakombách našli archeológovia náhrobný kameň zo 4. storočia, ktorý zobrazuje zosnulú ženu Severu. Nachádza sa tam latinský nápis (Severa in Deo vivas), vedľa ktorého je možné nájsť znázornených mudrcov klaňajúcich sa narodenému Ježišovi, na hlave s frýgickými čiapkami, ktoré sú spájané výlučne s ľuďmi z Východu.

Pravdepodobne mohlo ísť o Chaldejcov, ktorí mohli pochádzať z územia Mezopotámie či Babylonie. Na rozdiel od židov, títo mudrci poznali oblohu dôkladne a venovali sa jej pozorovaniu. V tradičnom judaizme nenájdeme zmienky o skupinách, ktoré by sa zaujímali o astrológiu. Tomu môže zodpovedať aj prekvapenie Herodesa a jeho radcov, ktoré čítame v evanjeliu „Keď to počul kráľ (Herodes) rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním.

Už z roku 1000 pred n. l. existujú záznamy o pozorovaniach oblohy babylonskými kňazmi. V prvom rade svoje vedomosti využívali na určovanie času. Z roku 500 sú už zachované presné predpovede pozícii pre planéty a Mesiac pre roky 205-30 pred n. l. To, čomu dnes hovoríme horoskop, začalo vznikať až okolo roku 410 pred n. l.

Betlehemská hviezda – kométa, supernova alebo niečo iné?

Vzhľadom na to, že pojem hviezda (v písme Aster) sa používal na popis viacerých druhov nebeských telies, či už komét alebo hviezd, fantázie o tom, čo všetko mohla byť Betlehemská hviezda, boli a sú dodnes rozsiahle. Na to však, aby sme lepšie pochopili historický kontext, je potrebné študovať dobové materiály a záznamy, aby sme mohli chápať aj význam úkazu – Betlehemskej hviezdy. Aj keď sa v tradičnom judaizme nevenovali astrológii, predsa však máme hodnotné záznamy z východných kultúr, či od iných autorov.

Kométa

Najčastejšie sa v historických prameňoch hovorí, že mohlo ísť o akúsi kométu (kometai). Suetonius popisuje strach z kométy ktorá sa objavila v roku 79 n. l. za vlády Vespasiana. Jedna z najviac oslavovaných sa objavila v roku 44 pred n. l. po zavraždení Gaia Iulia Caesara. Jeho adoptívny syn Augustus Caesar sa obával, aby sa nešpekulovalo o tom, že táto kométa predpovedá jeho smrť a preto ju prehlásil za blúdiacu dušu Gaia Iulia Caesara. Ďalšie historické pramene hovoria o kométe za vlády cisára Nera roku 64. Vtedy Nero donútil svojho radcu Senecu a ďalšie prominentné osobnosti, aby sa rozhodli, že spáchajú samovraždu ako obetu pre uzmierenie kométy. Sú dôkazy, že niekoľko popredných občanov zomrelo ako zmierna obeta pre kométu. Z týchto niekoľkých informácií je nám teda jasné, že kométa bola chápaná skôr ako znamenie nešťastia a smrti, než narodenia nového kráľa, Mesiáša, ktorý vyslobodí svoj ľud z hriechov.

Supernova a Johannes Kepler

Teória o tom, že Betlehemskou hviezdou mohla byť jasná supernova (označenie hviezdy pred jej zánikom) pochádza od hvezdára Johannesa Keplera. Ten 10. októbra 1604 spozoroval novú hviezdu v súhvezdí Hadonosa. Zhodou okolností bola pozorovateľná na oblohe aj konjunkcia Marsu, Jupitera a Saturnu. Keďže neboli predstavy o tom, ako vznikajú kométy, začali uvažovať o tom, či takáto vzácna trojitá konjunkcia nemá vplyv na vznik ďalších komét, ktoré by priniesli nešťastie. Myšlienku o vzniku komét následkom planetárnych konjunkcií prebrali od nasledovníkov Aristotela. Všetkým sa uľavilo, keď následkom konjunkcie nebola kométa, ale nová hviezda, ktorá potom ostala viditeľná takmer 1 rok. J. Kepler, ktorý mimochodom pôsobil aj v Prahe na dvore Rudolfa II., spočítal, že konjunkcia troch planét sa vyskytuje každých 805 rokov, a teda že musela nastať aj roku 6 pred n. l., blízko k dátumu Ježišovho narodenia.

Vzhľadom na historické pramene však môžeme vylúčiť aj teóriu, že mohlo ísť o novu alebo supernovu. Zdá sa, že novám a supernovám neprikladali v časoch blízkych Ježišovmu narodeniu veľkú pozornosť. Plínius podáva popis objavu novy od Hipparchosa okolo 22. júna – 21. júla 134 pred n. l. To, že v tých časoch nešlo o nič zvláštne najlepšie dokresľuje fakt, že sa neuvádza pri tomto popise žiadne astrologické vysvetlenie úkazu.

Kepler je taktiež pôvodcom nesprávneho označenia súhvezdia rýb, ako vlastného judejskému kraju. Tu sa opieral o práce židovského rabína Isaaca Abravanela, sefardského žida. Avšak podľa súdobého autora Klaudia Ptolemaia sú ryby súhvezdím Lýdie. Preto sa zdá, že ide o renesančné myšlienky, ktoré majú pôvod v známej gréckej skratke na označenie Ježiša, Spasiteľa a vykupiteľa človeka (ICHTYS), ktorá znamená tak isto v preklade aj ryby.

Súhvezdia Barana a zákryt Jupitera Mesiacom

Klaudios Ptolemaios vo svojom diele Terabiblos (150 n. l.), kde sa venuje astrologickej symbolike a pohybu Slnka v súhvezdiach zvieratníka spája s krajinami Herodesovej ríše súhvezdie Barana. Tak prikladá veľkú váhu jej pozorovaniu. Ďalším zdrojom potvrdzujúcim toto symbolické prepojenie je Antológia Vetiusa Valensa z roku asi 175 n. l. Situácia, pri ktorej sú Slnko, Jupiter i Saturn v Baranovi môže byť úplne optimálna a mohla by byť znamením mimoriadne výnimočnej udalosti v Judei.

Taktiež Mesiac a Jupiter hrali veľmi významnú úlohu v horoskopoch vládcov. Jupiteru sa pripisuje kráľovský význam. Historik Otto Neugebauer zistil, že mnoho astrológov sústredilo oblasť svojho záujmu najmä na tesné konjunkcie a zákryty nebeských telies. Môžeme teda povedať, že keby došlo k zákrytu Jupitera a Mesiaca v súhvezdí Barana, bolo by to znamenie, že v Judei sa narodil nový kráľ.

Ako sme už uviedli, nevieme presne povedať, kedy sa Ježiš Kristus narodil. Avšak na základe historických faktov a záznamu evanjelistov môžeme zhodnotiť, že sa narodil približne medzi rokmi 8-4 pred n. l. Nie je to síce za čias, keď spravoval Sýriu Quirinius, ale podľa ranokresťanského spisovateľa Tertuliána sa narodil Ježiš počas iného sčítania ľudu, ktoré pre cisára Augusta vykonával v Judei Sentius Saturninus.

V tomto časovom období došlo k dvom veľmi zaujímavým nebeským úkazom. Zaujímavé je, že obidva sa odohrali v roku 6 pred n. l. 20. marca, tesne pred západom Slnka v Judei, zakryl Mesiac Jupiter v Baranovi. Ďalší podobný zákryt nastal 17. apríla, tentokrát však nastal krátko pred miestnym poludním, teda cez deň.

Klaudios Ptolemaios vypočítal, že pre pozorovateľa v Alexandrii musí byť Jupiter, aby bol pozorovateľný, vzdialený do Slnka minimálne 20° (táto vzdialenosť postupne narastá po „východe“ Jupitera zo slnečného jasu – tzv. heliakický východ Jupitera). K heliakickému východu Jupitera však došlo v období rokov 10 pred n. l. – 5 n. l. len raz. A to presne 17. apríla roku 6 pred n. l., teda presne v deň, keď mesiac Jupiter aj zakryl. Ak čítame evanjelium v gréckom origináli, musíme dojsť k malej oprave nášho prekladu. Výraz u evanjelistu Matúša „videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt, 2,2) je v skutočnosti napísaný po grécky doslova nie „na východe“, ale „pri východe“ (en te anatole). Takže môžeme jednoznačne skonštatovať, že išlo o úplne výnimočnú udalosť.

Po tom, čo mudrci opustili Herodesa a vydali sa na cestu hľadať novonarodeného kráľa, ktorý neprebýva v kráľovskom paláci, čítame u Matúša: „Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom kde bolo dieťa.“ (Mt 2,9)

Doslovný preklad z gréčtiny: „A hľa, hviezda ktorú videli pri východe išla pred nimi, dokiaľ doraziac sa nezastavili nad miestom kde bolo dieťa.

Pohyb hviezdy, ktorú videli mudrci pri východe a jej zastavenie sa dá vysvetliť pohybom planét na oblohe, ktorý je zapríčinený aj pohybom zemskej osi a pohybom Zeme okolo Slnka. Planéty vďaka tomu vykresľujú na oblohe zdanlivé slučky, dokonca istú chvíľu, než zmenia svoj pohyb, akoby zdanlivo na oblohe „stáli“. Jupiter sa pohyboval po oblohe zo súhvezdia Barana smerom k súhvezdiu Býka, do ktorého vstúpil okolo 20. júna. Potom sa zastavil (23. augusta). Jupiter sa zdanlivo javil ako nehybný v býkovi zhruba týždeň, potom sa vydal na oblohe smerom znova na západ (hviezda išla napred presne v súlade s biblickým textom) a opäť vstúpila do súhvezdia Barana 27. októbra. Znova chvíľku pobudol v Baranovi v období okolo 19. decembra a potom ho definitívne opustil a putoval po oblohe ďalej smerom na východ, pričom Barana opustil na počiatku roku 5 pred n. l. Ďalší heliakický východ Jupitera a teda podobná výhodná situácia sa opakovala až o 12 rokov neskôr…

Nikto nemôže potvrdiť so 100% platnosťou teóriu Michaela Molnara o úlohe Jupitera ako betlehemskej hviezdy, avšak môžeme vidieť, že Sväté písmo nám podáva dosť verný opis udalosti, ktorá sa dá aj vedecky veľmi presne vysvetliť. Navyše používanie gréckych odborných výrazov, bežných pre astrológiu dosvedčuje, že autor bol zbehlý v astrológii a trebárs chcel adresovať svoju radostnú zvesť aj mimožidovským obciam. Môže byť azda toľko skutočností naozaj len náhodných?

PODPORTE NÁS! Pomôže nám každé EURO! Spoločnými silami prebuďme svedomie Slovenska, bojujme za Vieru a hodnoty kresťanskej civilizácie. Bez Vás Christianitas.sk nezvládneme financovať. Ďakujeme!

Bankové spojenie: SK7765000000000020594299