Rok 2020 si budú katolíci pamätať ako rok protikatolíckych aktivít a útokov

Branislav Krasnovský
16. októbra 2020
  Spoločnosť  

Rok 2020 si budú katolíci na celom svete pamätať ako rok ľavicových, liberálnych a progresívnych útokov na katolícku Cirkev. Do tohto útoku zatrúbili antikatolícki aktivisti a politici, ktorí sa cítia byť pri sile a ich aktivity nadobúdajú čoraz agresívnejší charakter.

Rok 2020 prináša teda so sebou ekonomickú i náboženskú paralýzu kresťanského života, útoky pribúdajú nielen v spoločenskom, politickom, ale i kultúrnom živote. Každý na Slovensku si ešte pamätá vskutku primitívne programy slovenských súkromných televízií parodujúce vieru v Boha a tiež herecké celebrity, ktoré sa vystupovaním v týchto programoch dokonale strápnili.

V roku 2020 sme sa dostali do štádia, že pod zámienkou starostlivosti o ľudí a zodpovednosti za zdravotný stav spoločnosti začali niektorí politici cielene obmedzovať občianske a ľudské práva a presadzovať hospodársky a politický intervencionizmus. Arogantne presadzujú voluntaristicky vlastné predstavy, ktoré sú často v rozpore so zaužívanými platnými právnymi normami.

Sociálni inžinieri sa domnievajú, že v spoločnosti je už dnes dostatok zmanipulovaných jednotlivcov, ktorí budú podporovať ich predstavy aj v oblasti obmedzovania náboženských slobôd. Strašenie koronavírusom využili sociálni inžinieri a časť politikov na postupnú polarizáciu spoločnosti – vystrašení ľudia sa dajú ľahšie ovládať.

Stalo sa už skutočnosťou, že na Slovensku i v Európe postupne silnie náboženská sekulárna intolerancia. Liberáli, progresívci a ľavičiari na Západe i u nás na Slovensku čoraz agresívnejšie v mene sekularizácie útočia na slávenie katolíckych sviatkov, ktoré chcú úplne vytlačiť z ulíc európskych miest – či už sa to týka Veľkonočného Týždňa, alebo Vianoc.

Proces násilnej sekularizácie Vianoc trvá na Západe už niekoľko rokov, v poslednej dobe prichádza čoraz častejšie k zákazu katolíckych symbolov, ktoré prekážajú imigrantom, progresívcom či liberálom už nielen v uliciach miest, ale aj na kostoloch, či v cirkevných školách.

Aktuálna koronavírusová kríza nahráva nepriateľom Cirkvi do kariet. Pokiaľ sa slovenskí progresívci, liberáli a ľavičiari držia zatiaľ v úzadí, na Západe už arogancia antiklerikálnych kruhov nadobúda vážne rozmery.

Napríklad Manuela Carmena, bývalá starostka Madridu, ktorá sa netají svojimi sympatiami k sovietskemu komunistickému režimu, či Ada Colauová, starostka Barcelony, ktorá všemožne podporuje hnutie imigrantov a squatterov násilne obsadzujúcich cudzie byty, otvorene volajú po zákaze kresťanských sviatkov a presadzujú namiesto nich sviatky zimného slnovratu spojené s ekologickými témami, ódami na zodpovednosť spotrebiteľa. Propagujú neudržateľné tézy o trvalo udržateľnom ekonomickom rozvoji, podpore BLM aktivít a pod.

V Madride Manuela Carmena cieľavedome povoľovala pri tradičných katolíckych sprievodoch pri príležitosti Zjavenia Pána feministické a antikatolícke provokačné akcie, na jej príkaz odstraňovali vianočné pouličné osvetlenia a Betlehemy a ulice boli vyzdobované pohanskými či feministickými motívmi a symbolmi.

Liberáli, progresívci a ľavičiari v Európe celkovo privítali koronavírusovú pandémiu, pretože počas Veľkého týždňa sa tradičné katolícke procesie nekonali. Napríklad Španielsko a Taliansko sa nachádzali vo výnimočnom stave, a podobne ako na Slovensku, aj v týchto v minulosti tradične katolíckych krajinách polícia podrobne sledovala, či sa neporušujú nariadenia vlády.

V Španielsku neboli Sväté omše úplne zakázané, v mnohých oblastiach existovali výnimky, no polícia často bránila veriacim zúčastňovať sa na Svätých omšiach a posielala ich domov. Liberálni, progresívni a ľavicoví udavači sa tiež udatne činili – hystericky nahlasovali všetky katolícke aktivity, ktoré boli podľa nich v rozpore s nariadeniami politikov.

Niečo podobné sme žiaľ zažili vo zvýšenej miere aj u nás doma, na Slovensku. Udavači boli v minulosti neoddeliteľnou súčasťou nacistického a komunistického režimu a ukazuje sa, že sa im nemenej darí aj v súčasnej liberálnej a progresivistickej spoločnosti, pretože aj v týchto spoločnostiach, rovnako ako vyššie spomenutých autotitatívnych režimoch, absentujú skutočné morálne a etické hodnoty.

Traumatizujúce boli pre mnohých veriacich zákazy kresťanských pohrebov, pri ktorých katolíci nemohli dať adekvátne zbohom svojim príbuzným, ktorí ich predišli na ceste do večnosti. Protiepidemické opatrenia opakovane obmedzovali počet ľudí v kostoloch, limity na účasť na Svätej omši boli častokrát nižšie, ako limity určené napríklad pre kasína a herne.

Už dnes je zrejmé, že liberáli sú pri chuti a vo svojom odpore voči Cirkvi budú pravdepodobne ochotní zájsť až tak ďaleko, že okrem Slávnosti všetkých svätých a Spomienky na všetkých verných zosnulých, budú obmedzovať aj slávnosti Cirkvi počas Adventu a Vianoc. Mnohí politici už dnes hovoria o tom, že žiadne výnimky nebudú a porušenia nariadení budú prísne trestané. Či sa to bude týkať aj ich osôb je otázne – liberálni, ľavicoví a progresívni politici často vlastné nariadenia nedodržiavajú a tvária sa, že majú právo stáť nad zákonom.

Počas Vianoc slávime narodenie nášho Pána Ježiša Krista, Vykupiteľa ľudstva. Zároveň sú to sviatky, ktoré sa týkajú hodnoty rodiny, dobra, štedrosti a lásky k blížnym. V tomto ohľade je kresťanstvo prekážkou štátnej hypertrofie.

Kresťanská morálka nemá nič spoločné s nenávistnou a revolučnou ideológiou liberálov, progresívcov a ľavičiarov. Ako kresťania by sme nemali zostať nečinní, a ani by sme sa nemali báť vystúpiť, či už proti politickej korektnosti alebo ambíciám našich politikov. Každá udalosť v ľudskom živote je príležitosťou k tomu, aby sme potvrdili náš katolícky postoj. Boh, ktorý je stredobodom nášho života a ktorý sa v osobe Ježiša Krista obetoval za nás na Kríži, vníma všetky naše skutky.