Rodičia musia byť dobrým príkladom pre deti

Sv. Ján Maria Vianney
15. februára 2020
  Spoločnosť

Povinnosťou rodičov je dávať dobrý príklad svojim deťom. V tomto ohľade rodičia veľa zanedbávajú. Smutnou vecou je morálna temnota, v ktorej deti neraz vyrastajú, ale veľa zla tiež spôsobuje zlý príklad rodičov. Ak niektoré deti chcú byť spasené, musia sa vydať za týmto cieľom úplne inou cestou ako ich rodičia.

Zdroj: commons.wikimedia.org

Poviete mi, že vy svojim deťom nedávate zlý príklad. Otvorte na chvíľu oči a bližšie sa pozrite na svoje správanie! Povedz mi, otec, nezanedbávaš veľkonočnú spoveď, pristupuješ niekedy pred súd pokánia? Veľmi dobre vieš, že toto zanedbanie je smrteľným hriechom, a ak v ňom zomrieš, budeš odsúdený. Ak ťa tvoje deti budú napodobňovať, a ani ony počas Veľkej noci nepristúpia k sviatostiam, doplatia na to. Nepracuješ ťažko v nedeľu, neporušuješ pôst? Deti to vidia a ak ťa chcú napodobňovať, kde skončia? Často si šiel spať bez toho, aby si sa čo i len prežehnal, akoby si bol nerozumným zvieraťom. Ak deti budú nasledovať tvoj príklad, nebudú žiť nijakým náboženským životom. A koľkokrát počujú z tvojich úst špinavé a neslušné slová, ktoré otravujú ich biedne duše? Nie je tvoj manželský život pre nich často pohoršením?

Povieš mi, že ich karháš za neslušné reči a prikazuješ im mlčať. Napomínanie nemá význam, deti nebudú počúvať, pretože sám sa zle správaš. Možno sa to neodvážia povedať, ale v duchu si určite myslia: „Lekár, najprv uzdrav seba”. Ty, otec, sa najprv sám polepši a potom premýšľaj o našom polepšení.

Istá matka sa snažila dobre vychovať svoje dieťa. Otec bez viery však kazil všetko, čo matka robila. Jedného dňa sa dieťa nechcelo modliť, a keď otec prechádzal okolo neho, hodilo sa mu okolo krku a povedalo: „Keď budem veľký, ani ja sa nebudem modliť, že mám pravdu, otec?“ Z toho vidno, že vaše pobádanie nepomôže, ak svojim deťom nebudete dávať dobrý príklad.

Napomínate ich, aby neprisahali, pretože to zarmucuje Boha. A sami to nerobíte? Karháte dieťa, keď sa nepekne vyjadruje o svojom blížnom. A vy sami si vôbec uvedomujete, ako rozprávate? Napríklad otec hovorí dieťaťu: „Synak, ku každému buď dobrý, láskavý a trpezlivý.“ Uznávam, že pekne hovoríš. Čo si však pomyslí syn, keď počuje, ako sa nechávaš uniesť hnevom, nadávaš svojej žene, hromžíš na susedov? Alebo čo pomôže, keď ho budeš varovať pred opilstvom, keď sa sám budeš opíjať a domov sa nevraciaš triezvy, pričom reveš ako lev na tých, ktorý ťa odhovárajú od zla? Dieťa ťa taktiež nebude poslúchať, aj keď budeš často do neho hučať, že pomstiť sa neslobodno, keď to budeš sám robiť.

Slová hýbu – hovorí príslovie – príklady tiahnu. Deti budú múdre a rozvážne, ak sa otec a matka vydajú na cestu rozvážnosti. Je falošné a pokrytecké karhať druhých za to, čoho sa sami dopúšťame. Matka bude zbytočne napomínať svoju dcéru, aby nikým neopovrhovala, aby sa nenaháňala za pozemských pôžitkami, keď sama sa bude vystatovať výstrelkami svojej mladosti. Nebolo by treba radšej horko oplakávať tieto výčiny mladosti a úprimne za ne činiť pokánie?

Dobrí rodičia dobre vychovávajú svoje deti a už v tomto živote dostávajú odmenu od Boha.


Sv. Ján Mária Vianney, Kázne