Renesancia viacgeneračnej rodiny? Liberálny model spoločnosti je exces proti prírode a nemá budúcnosť

Jakub Wozinski
27. septembra 2020
  Spoločnosť

Postupujúca demografická katastrofa môže viesť k tomu, že onedlho bude potrebné, aby viac generácií žilo pod jednou strechou. Súčasný liberálny model spoločnosti je exces proti prírode a nemá budúcnosť.

Viacgeneračná rodina je plánom samotného Boha, ktorý prikázal Adamovi a Eve, aby sa plodili a množili a naplnili zem (Genesis 1:28).

Podľa odhadov dosiahne globálna populácia vrchol v druhej polovici 21. storočia a bude predstavovať 8 – 10 miliárd ľudí. Z tohto pohľadu teda hovoriť o demografickej katastrofe sa môže javiť ako úplne prehnané, pretože pred dvadsiatimi rokmi nás bolo „iba“ 6 miliárd. Ľavicoví politici a intelektuáli neustále varujú pred údajným preľudnením, takže hovoriť o demografickej katastrofe možno považovať za veľké nedorozumenie.

Demografická rovnica poklesu

Fakty však ukazujú čosi iné. K veľkému nárastu populácie v posledných desaťročiach došlo predovšetkým v rozvojových krajinách, kde donedávna dominoval ešte predmoderný spoločenský model. Dnes kultúra smrti čiže liberalizmus triumfuje prakticky na celom svete. Až donedávna sa predpokladalo, že najväčší potenciál rastu populácie majú krajiny ako Brazília a Mexiko, dnes však v nich prevláda prístup nepriateľský k životu. Kým ešte v roku 1960 bola priemerná miera plodnosti v celej Latinskej Amerike 5,9, v súčasnosti klesla na 2,1 a čoskoro klesne ešte nižšie na úroveň, ktorá nezabezpečuje reprodukciu generácií.

Rýchlo klesajúca plodnosť v kombinácii so starnutím populácie môže viesť k mimoriadne rýchlym zmenám, ktorých následky si dnes vieme len ťažko predstaviť. Doteraz bolo svetové hospodárstvo od samého začiatku priemyselnej revolúcie neustále poháňané postupnými vlnami baby boomu a prisťahovalectva z chudobných krajín do najbohatších krajín sveta. Oba tieto zdanlivo nevyčerpateľné zdroje pomaly začínajú vysychať.

Kultúra liberalizmu, ktorá tlačí človeka do dočasnosti a robí z neho otroka vlastných pudov, viedla k situácii, v ktorej bude mimoriadne ťažké znovu dosiahnuť vysokú plodnosť žien. Svetonázorové zmeny už zašli tak ďaleko, že tradičný model rodiny sa dnes zdá byť takmer extravagantný a vzťahy osôb rovnakého pohlavia sa stali štandardom. Štáty, ktoré dlhé roky boli „zdrojmi“ pracovných síl, začínajú samé čeliť ich veľkému nedostatku.

Starecká civilizácia

To znamená, že v globálnom kontexte čoraz menej mladých ľudí bude musieť živiť čoraz väčší počet starších ľudí v podmienkach prehlbujúcej sa hospodárskej recesie. Zatiaľ čo dnes na jednu osobu v produktívnom veku pripadá až 6,3 osôb produktívneho veku, v roku 2100 sa má tento podiel zmeniť na 1 ku 2,4. Súčasný liberálny finančný systém je založený na úveroch poskytovaných mladými ľuďmi, a tých bude v pomere k celej spoločnosti čoraz menej. Liberalizmus postupne eutanizuje celé ľudstvo a vedie ho k úpadku a smrti. Tento proces nebol dlhé roky viditeľný, pretože ekonomické a technologické úspechy spojené s bankovníctvom papierových peňazí vytvorili iluzórny dojem pokroku.

V srdci celého systému však vždy je kultúra smrti

Za týchto neobvyklých okolností sa však ukazuje šanca na renesanciu tradičných hodnôt. Už roky rastie počet mladých dospelých, ktorí stále žijú pod jednou strechou s rodičmi. V celej Európskej únii v priemere viac ako päťdesiat percent ľudí vo veku 18 – 34 rokov neodchádza od svojich rodičov. Je to samozrejme ovplyvnené aj kultúrnymi faktormi prevládajúcimi v jednotlivých krajinách, ale čoraz dôležitejšiu úlohu zohrávajú ekonomické hľadiská. Ekonomiky západných krajín napriek napriek početným ekonomickým prisťahovalcom stále viac stagnujú a už neposkytujú toľko príležitostí pre mladých ochotných založiť si domácnosti, ako v povojnových rokoch.

Z týchto dôvodov sa v krajinách, ktoré ako prvé podľahli dominancii a liberalizmu, stávajú čoraz bežnejším javom viacgeneračné domácnosti (čiže domácnosti s najmenej tromi generáciami). Zatiaľ nie sú masovým fenoménom, ale napríklad vo Veľkej Británii ich počet výrazne vzrástol a v súčasnosti dosahuje 419 tisíc, kým v Spojených štátoch viacgeneračné domácnosti predstavujú už asi dvadsať percent spoločnosti. V našej krajine je ešte trend opačný, pretože po komunistickom období je bývanie so „starými rodičmi“ pod jednou strechou stále spojené s nedostatkom a v oblasti bývania ešte prebieha stavebný boom. Zmeny vo svete sa však čoskoro dostanú aj nám a demografickú krízu pocítime viac ako ostatné krajiny.

Materiálna nevyhnutnosť

Stále zreteľnejší trend oživovania viacgeneračných domácností sa na Západe najčastejšie interpretuje ako nová móda. V skutočnosti je táto tendencia primárne ovplyvnená čoraz akútnejšou materiálnou potrebou. Liberalizmus sa pričinil o vytvorenie kultúry založenej na veľmi krátkodobej perspektíve. Kým svet ešte nebol dotknutý kultúrou smrti, „demografické zdroje“ schopné ustavične tlačiť ekonomiku založenú na úveroch dopredu, triumf kultúry „osvietenstva“, peňazí tvorených ex nihilo a sexuálnej revolúcie sa zdal byť nespochybniteľný. Ľudstvo však nemôže ustavične popierať prirodzenosť sveta stvoreného Bohom a v nasledujúcich desaťročiach jej príde platiť vysokú cenu za doterajšiu bezstarostnosť.

Na proces oživenia viacgeneračných domácností sa však možno pozerať aj s veľkou nádejou. Typickým znakom súčasnej spoločnosti je nepochybne extrémna atomizácia a zánik medzigeneračných väzieb. Vo Švédsku, ktoré je známe svojou progresívnosťou sa už osem percent pohrebov koná bez obradov i bez prítomnosti členov rodiny. Takýto krajný egoizmus sa stal možný vďaka ohromnému materiálnemu pokroku, ktorého základy praskajú práve pred našimi očami. Liberalizmus zbavil ľudstvo života a energie, ktoré umožňovali nepretržitý ekonomický rozvoj, a miesto neho priniesol civilizáciu dúhových pochodov, potratov a myšlienkovej polície bojujúcej s údajnými „nenávistnými prejavmi“.

V budúcnosti sa ľudia budú musieť naučiť opäť spolu žiť a vytvárať skutočné, nie iba virtuálne zväzky. Hoci pod jednou strechou budú žiť generácie zdevastované liberalizmom, samotné skúsenosti zo spoločného života ich postupne naučia vrátiť sa k tradičným hodnotám. Veľkou lekciou bude tiež nutnosť žiť v nových ekonomických podmienkach poznačených menšou hojnosťou. Ľudstvo bude stáť pred veľkou šancou, ale dokáže sa jej chopiť a vrátiť sa k Bohu? 

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z partnerského webu PCH24.