Reformy, reformátori a stabilita – kedy sa vlastne dočkáme ukončenia reforiem? -

Reformy, reformátori a stabilita – kedy sa vlastne dočkáme ukončenia reforiem?

Branislav Michalka
29. júna 2021
  Spoločnosť

Zdroj: PxHere.com

Slovo reforma nadobudlo vo vnímaní väčšiny ľudí, od začiatku 19. storočia, natoľko pozitívny charakter, že sa už nikto neodváži tzv. „nutnosť reforiem“, obľúbený slogan všetkých reformátorov, spochybniť. Spory sa vedú len okolo toho, ktorá „reforma“ je dobrá a ktorá nie, prípadne kto je a kto nie je skutočný, teda správny, „reformátor“.

slovníku.sk je uvádzaný nasledujúci význam slova „reforma“: úprava, zmena, reorganizácia niečoho; novota zavedená v oblasti spoločenských javov. Vo Wikipédii to je: prebudúvanie niečoho; úprava, zmena, pretváranie pomerov postupným zlepšovaním a prispôsobovaním. Význam slova by mal byť teda jasný. Čo však zostáva nejasným a zahaleným v nedoziernych temnotách budúcnosti, to je určenie nejakej časovej méty, kedy môžeme očakávať dobu stability, dobu, v ktorej už budú „reformy“ ukončené a vznikne nejaký kultúrny, politický a sociálny útvar, ktorý už nebude nutné aspoň 100 rokov reformovať.

Slová ako reforma a reformácia, sa začali hojnejšie používať v 16. storočí, v súvislosti s protestantskou revolúciou. Odvtedy sa s reformami roztrhlo vrece. Z toho, že pred protestantskou revolúciou sa o globálnom reformovaní spoločnosti príliš nehovorilo, môžeme usudzovať, že cieľom predreformačnej spoločnosti bolo skôr úsilie spoločenské formy petrifikovať, než ich neustále flexibilne meniť. Či už takéto zmýšľanie niekto považuje za zlé, alebo iný za dobré, môžeme predpokladať, že aj cieľom reformátorov bolo vytvoriť nejakú stabilnú spoločnosť, ktorá bude mať odlišné znaky, ale rovnako stabilné ako predchádzajúca spoločnosť. Nakoniec sa podarilo na nejakých 200 rokov zastabilizovať aspoň sociálne formy inak nábožensky rozdelenej Európy. V 18. storočí a vo víre Francúzskej a industriálnej revolúcie padli aj tie. Odvtedy sa nachádzame v neustálom reformnom procese.

Aj vláda, ktorá sa na Slovensku dostala k moci minulý rok ohlásila okamžite sériu reforiem. Reformovať sa ide súdnictvo, zdravotníctvo, školstvo, ochrana životného prostredia a kto vie čo ešte. Jeden by nadobudol dojem, že doteraz sme boli súčasťou nejakého ptolemaiovsky nehybného sveta, užívajúc si sladké plody dlhoročnej stability. V skutočnosti si však ľudia, aj tí starší, nepamätajú nič iné ako reformy. Od roku 1989 sa neustále reformovalo, s neustále rovnakým výsledkom, ktorý sa dá lapidárne zhrnúť slovom – chaos. Navyše kvalita niektorých sektorov, vystavených reformám, kontinuálne klesá. Napríklad školstvo alebo zdravotníctvo.

Odhliadnime však od kvality prevádzaných reforiem a zamyslime sa nad dopadom týchto nekončiacich reforiem na psychiku. Predstavme si človeka, žijúceho na území Slovenska od roku 1918, napríklad moju starú mamu, ktorá sa narodila ešte za vlády cisára Karola I. Ako dieťa neskôr okúsila plody poštátnenia cirkevných škôl novým liberálnym režimom, čiže reformu školstva a zároveň reformu celej spoločnosti. Reformu, ktorú jeden z jej inšpirátorov, T. G. Masaryk nazval súčasťou „Světové revoluce“, ktorá prišla po I. svetovej vojne.

Ďalej už len vymenujem všetky režimy, v ktorých mala moja stará mama tú česť prebývať: prvá Československá republika (1918), druhá Československá republika (1938), prvá Slovenská republika (1939), tretia Československá republika (1945), Československá ľudovo-demokratická republika (1948), Československá socialistická republika (1961), Československá socialistická federatívna republika (1968), Česká a Slovenská federatívna republika (1992), druhá Slovenská republika (1993) a nakoniec ešte aj slávna Európska únia – osloboditeľka (2004). Boh si ju povolal v roku 2010, takže ďalšie oblaženia, ktorých sa možno dočkáme, už nebude môcť vychutnať.

Koľko reforiem sa skrýva za každým z týchto názvov! Koľko, úradníckych drístov, nekonečných fráz omieľaných do úmoru, prihlúpleho aktivizmu a stupídneho nadšeného očakávania vylepšenia spoločnosti a následne (konečne) – príchodu stability. Ktorá z tých reforiem, počas všetkých režimov a režimových variantov nemala byť už tou poslednou, trvalou a finálnou? Žiadna. Všetky boli finálnymi. A vzápätí reformovanými.

Menili sa inštrukcie aj osnovy, uniformy aj budovy, premenovávali sa ulice aj inštitúcie. Mizli a zjavovali sa sochy, mizli a zjavovali sa ľudia, donekonečna niekto nejakú reformu vítal, aby ju vzapätí ďalší reformoval, či dokonca zatracoval. A než sa stačil rozkokošený úradník uvelebiť v jednej reforme, už tu bola ďalšia.

Učebnica striedala učebnicu, lajstro striedalo lajstro, jeden učený a odborný pablb, striedal druhého. Všetci s vykasanými rukávmi, štedrým štátnym rozpočtom a novou koncepciou. Príliv a odliv darmožráčov, pravidelne sa vracajúci, pod vplyvom pokrokovej Luny. A stabilita stále v nedohľadne…

Skôr naopak, rýchlosť s akou sa reformy striedajú, sa neustále zvyšuje. To, čo v minulosti vydržalo aspoň desať rokov, to sa v súčasnosti mení doslova za pochodu. Už ani nemôžeme hovoriť o nejakom slede reforiem, pretože sme sa ocitli v súvislom toku zmien, neustálom inovovaní všetkého, počnúc morálkou a končiac zvážaním kompostu. Šialenstvo reforiem dosahuje ďalšiu zo svojich fáz a začína pripomínať, až príliš okato, trockistickú permanentnú revolúciu.

Tá si za cieľ vytýčila neustálu revolúciu v spoločnosti a zásadné odmietnutie stability spoločenských a kultúrnych schém. To je však cieľ, ktorý je v rozpore so základným bytostným určeným človeka. Človek túži prirodzene po stabilite a pevných sociálnych a spoločenských vzorcoch. Pokiaľ mu ich niekto berie a snaží sa ich deštruovať, dosiahne len jediné: človek sa upne nakoniec k akejkoľvek stabilite, aj tej najbrutálnejšej. A veční reformátori potom začnú s jedinou stabilnou spoločenskou schémou, ktorá je im vlastná a ktorá ich neopúšťa – začnú nariekať prečo ich ľudia bijú, nenávidia a nechápu.

Nová vlna reforiem, ktoré sa pokúša slovenská vláda od minulého roka naštartovať, nie je ani taká nová, ako skôr únavná. Je to totiž už miliónta reforma reformy. Výsledok bude (a už aj je), stabilne ako pri všetkých permanentne sa opakujúcich reformách – chaos.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)

Najnovšie články

Veľkonočné legendy a duchovné tradície východných kresťanov v Rumunsku

Donald Trump: „Urobme Ameriku opäť modliacou sa!“ Bývalý prezident však zároveň predstavil kontroverznú verziu Biblie

Štyri odporúčania pre hlbšie plnohodnotné prežitie Svätého týždňa 2024

Oficiálny vatikánsky denník L’Osservatore Romano uverejnil článok s názvom „Krížová cesta homosexuálneho chlapca“, v ktorom propaguje LGBT