Rasizmus v mene pokroku. Menšiny si môžu dovoliť oveľa viac, čo je už samo o sebe rasistické

4. januára 2022   Politika   Rozhovory

Dr. Carol M. Swainová, černošská odborníčka na kritickú teóriu rasy, poskytla rozhovor Piotrovi Wloczykovi z týždenníka DoRzeczy.

Piotr WŁOCZYK: Ako často počujete, že ste zradili černochov?

Carol M. SWAINOVÁ: Moji zúriví kritici pod hlavičkou hnutia Black Lives Matter ma častejšie nazývajú „čiernou bielou suprermacistkou“.

Čo prosím?

Počuli ste správne. Ľudí ako ja, ktorí obhajujú občianske práva belochov a požadujú rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi bez ohľadu na farbu pleti, naši oponenti z extrémne progresívnej strany nazývajú „čiernymi bielymi supremacistami“. Ba každého čierneho konzervatívca dnes takto nazývajú ľudia, ktorí nás považujú za nepriateľov.

Takže ste sa zapredali bielym a nenávidíte ľudí s čiernou farbou pleti?

Je zrejmé, že práve to chcú. To je, samozrejme, úplný nezmysel, pretože chcem, aby všetky rasy žili v harmónii.

Prečo potom tak ostro kritizujete takzvanú kritickú teóriu rasy (Critical Race Theory – CRT)? Demokrati tvrdia, že tento pohľad na rasové vzťahy nikoho neohrozuje, ale má pomôcť pochopiť, prečo sú na tom čierni Američania štatisticky horšie ako bieli…

Kritizujem CRT práve preto, že mi záleží na tom, aby v našej spoločnosti neexistovalo rasové napätie. Nerobme si ilúzie – táto neomarxistická ideológia je čistým rasizmom voči bielym ľuďom. Bojujem proti tomuto javu, pretože ak nechcem, aby boli v USA diskriminovaní čierni ľudia, musím reagovať aj na to, keď sú diskriminovaní bieli ľudia. A práve to je neomarxistická CRT. Túto ideológiu nešíria ani tak demokrati, ako skôr progresívci. Tvrdia, že CRT sa vyskytuje iba na univerzitách a že nepredstavuje hrozbu pre spoločnosť. To však nie je pravda.

V amerických školách takýto predmet neexistuje…

To je pravda, ale napriek tomu je CRT prítomná už na úrovni základného vzdelávania. Možno to vidieť v mnohých detských knihách, ktoré síce nehovoria o tvorcoch tohto rasového jedu, ako sú okrem iných Kimberlé Crenshaw alebo Richard Delgado, a kultúrny marxista Antonio Gramsci sa v nich neobjavuje, ale myšlienky tam sú, prispôsobené veku čitateľov. Je to zjednodušená verzia CRT, ale jej jadro zostalo zachované: všetci belosi sú utláčatelia. Na druhej strane sú všetky menšiny obeťami.

Presne takéto myslenie sa vtláča do hláv amerických detí. CRT je len jednou z kritických teórií, ktoré vyrastajú z marxizmu. Koniec koncov, stále máme kritickú queer teóriu alebo kritickú feministickú teóriu. Všetky tieto teórie sú o delení ľudí na utláčateľov a obete – heterosexuálov a homosexuálov, mužov a ženy.

CRT tvrdí, že všetci nebieli sú obete. Na bielych sa kladie bremeno zbaviť sa svojej „belosti“, teda uznať, že sú v privilegovanom postavení. Jediným východiskom je vstúpiť do radov „antirasistov“.

Čo v tomto kontexte znamená „antirasizmus“?

Ide o veľmi široký pojem. Podľa neho rasistami môžu byť iba belosi. Príslušník menšiny podľa definície nemôže byť rasista. To znamená, že bez ohľadu na to, čo hovorím, bez ohľadu na to, ako sa správam k bielym ľuďom – nemôžem byť zo svojej podstaty obvinená z rasizmu. Veľký dôraz sa pritom kladie aj na otázky vlastníctva a zdrojov. Bieli sú rasou bohatých a menšiny sú vykorisťovaní chudobní. Každý, kto veľa cestoval po USA, sa určite stretol s celými osadami bielej chudoby, najmä v Apalačskom regióne.

V angličtine sa pre takýchto ľudí dokonca vžil nie veľmi príjemný výraz: „white trash“ (biely odpad)…

Presne tak. Títo ľudia veľmi často žijú v karavanoch. Tieto rodiny sú rovnako chudobné ako mnohé černošské rodiny. Sama som vyrastala v chudobe, som jednou z dvanástich súrodencov, vydala som sa v šestnástich a na čas som zanechala školu. V priebehu rokov som však pochopila význam tvrdej práce a vzdelávania. Vrátila som sa k vzdelávaniu, dokončila som strednú školu, išla som na univerzitu, získala som doktorát a učila som na univerzitách.

Takže už roky som v pozícii, ktorú CRT nazýva „mocenskou“. Keby som bola paralelným aktivistom Black Lives Matter, mohla by som diskriminovať bielych ľudí, prejavovať im pohŕdanie a nenávisť. Ľavica by s tým nemala problém, pretože s menšinami sa vďaka ideológii CRT nezaobchádza rovnako ako s belochmi. Menšiny si môžu dovoliť oveľa viac, čo je už samo o sebe rasistické.

Nedávny príklad – súdny prípad černošského herca Jussieho Smolletta, ktorý si najal dvoch černošských kulturistov, aby ho napadli na ulici a vydávali sa za priaznivcov Donalda Trumpa. Incident sa odohral v zime, takže Smollett dúfal, že nikto nebude vedieť, kto boli útočníci. Súd však zistil, že herec si všetko vymyslel, aby získal slávu. Mám pocit, že keby to isté, len v opačnom garde, urobil beloch, najväčšie americké médiá by od rána do večera hlásali pokus o vyvolanie rasového konfliktu…

V Smollettovom prípade to však naše ľavicové médiá nespájajú s pokusom šíriť rasovú nenávisť. Na druhej strane sa nehovorí ani o tom, žeby bieli ľudia boli napadnutí gangmi mladých menšín. Informácie o tejto téme sa objavujú najmä v konzervatívnych médiách. To je dôsledok uplatňovania dvojakého metra v rasových otázkach. Je to veľmi nebezpečné, pretože sociálnu harmóniu nemožno dosiahnuť, ak nie je správne diagnostikovaný problém. Zatváranie očí pred násilím na druhej – bielej – strane neprináša nič dobré.

Všetci sme ľudia a sme schopní konať dobro, ale bohužiaľ sme schopní robiť aj veľmi zlé veci. Zatiaľ sa CRT snaží takúto realitu vymazať na základe princípu – belosi sú len utláčatelia a menšiny sú len obete takejto reality. Mladí ľudia, ktorí ešte nerozumejú svetu, ale chcú za niečo bojovať, sú často nakazení takýmto myslením. Myslia si, že robia niečo pre záchranu spoločnosti, ale medzitým sa z nich stali slávni leninovskí „užitoční idioti“.

Netvrdíte však, že v USA neexistuje taký fenomén ako „biely supremacizmus“?

Túto tému študujem už roky. Takýchto ľudí, predstaviteľov extrémistických kruhov, je len hŕstka. Ich radikalizáciu nepochybne podporuje skutočnosť, že na mnohých miestach sa s bielymi nezaobchádza rovnako ako s menšinami. To je viditeľné voľným okom a takáto politika nevyhnutne vedie k vytváraniu sociálneho napätia. Ako som už povedala, bielych supremacistov je iba hŕstka, ale aktivisti BLM sa snažia rozšíriť pojem „biely supremacizmus“ na každého bieleho človeka, ktorý sa nechce pridať k „antirasistom“. Definíciu pojmu bolo treba rozšíriť, inak by nebolo dosť nepriateľov.

V poslednom čase sa veľa zmenilo, pokiaľ ide o definície…

Túto tému skúmam, takže sledujem, čo sa deje so slovníkmi. Definícia rasizmu sa za posledné desaťročie nenápadne zmenila. Vo väčšine slovníkov je dnes definícia slova „rasizmus“ v súlade s politickou agendou ľavice. To vedie k bizarným situáciám, keď ľudia s konzervatívnymi názormi pri diskusii o rasových otázkach s ľuďmi z druhej strany siahnu po slovníku, aby zistili fakty a zrazu zistia, že sa mýlia, pretože definícia slova je úplne iná! Ako u Orwella – slová strácajú svoj tradičný význam a my si už nemôžeme byť ničím istí.

Prečo nazývate CRT „najväčšou výzvou našich čias v oblasti občianskych práv“?

Pretože táto ideológia vracia do našej krajiny segregáciu. Tentoraz opačným smerom. Nedokážem si predstaviť, žeby boli belosi v USA dnes ponižovaní a zastrašovaní len kvôli farbe pleti.

Pravdou však tiež je, že belosi sa dnes v USA nemajú najhoršie…

Niektorí belosi majú veľmi pohodlný život – s tým súhlasím. Ostatní však zápasia s každodenným životom rovnako ako menšiny. Ako človeku, ktorému záleží na blahu celej spoločnosti, mi to nemôže byť ľahostajné. Viete, že čoraz viac malých bielych detí prichádza zo školy s plačom a hovorí, že im učiteľ povedal, že bieli ľudia robia zlé veci? Deti sa začnú hanbiť za svoju farbu pleti. To sa ešte nestalo! Zdalo sa, že naša spoločnosť bojuje za to, aby sa nikto necítil zle kvôli vlastnosti, ktorú nemôže zmeniť. Čo sa stalo s heslom: „Jedna rasa – ľudská rasa“? Nechcem, aby sa mojim vnúčatám posmievali kvôli farbe pleti, a nechcem ani, aby sa biele deti cítili zle kvôli tomu, ako vyzerajú.

Táto minca má aj druhú stranu…

Čierne deti sa učia, že sú obeťami systémového rasizmu, a preto sa na ne musia vzťahovať nižšie – menej náročné – normy. CRT im vtĺka do hlavy, že kvôli farbe pleti nie sú schopní držať krok s bielymi. A preto im treba „pomôcť“. Dovoľte mi len pripomenúť, že som sa narodila v 50. rokoch minulého storočia, keď sme v USA stále mali systémový rasizmus. Ozajstný systémový rasizmus. Hnutie za občianske práva však dokázalo veľké veci – prekážky, ktoré objektívne bránili neobmedzenému rozvoju, boli odstránené. Chceli sme len získať šancu pre budúcnosť. Nikoho sme nežiadali, aby znižoval štandardy, aby sme mohli preskočiť latku.

Dnes sú tieto výdobytky ohrozené. Na niektorých univerzitách sa vracia segregácia. Pre menšiny sú vytvorené samostatné skupiny, ktoré vysvetľujú, že je lepšie učiť sa „medzi svojimi“, napríklad o tom, ako funguje americká vláda. Navyše sa nedávno konali samostatné promócie pre menšiny a pre černošských študentov boli vytvorené internáty!

Ide o porušenie zákona o občianskych právach z roku 1964. Je to rasizmus v mene pokroku, ktorý vracia čas o niekoľko desaťročí späť.

K čomu môže viesť realizácia požiadaviek hnutia BLM v Amerike?

BLM ničí pokrok v rasových otázkach, ktorý sme tak ťažko dosiahli. Mnohí Afroameričania takéto recepty odmietajú, najmä preto, že účinky radikalizmu BLM sú už viditeľné, hoci len v otázke odoberania peňazí polícii. Z tohto dôvodu sme svedkami obrovskej vlny kriminality v našich mestách. Koho to najviac postihuje? Určite ľudí v menšinových štvrtiach, kde je kriminalita vyššia! Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že čierni Američania si želajú, aby polícia bola dostatočne financovaná. Bez nej budú Afroameričania zabíjaní ešte častejšie, ale BLM tvrdí, že tu ide o záchranu životov čiernych občanov…

Progresívci vykrikujúci „Na životoch černochov záleží!“, zároveň podporujú ešte väčšiu normalizáciu potratov. Dovoľte mi len pripomenúť, že potratové kliniky zarábajú najviac medzi menšinami. Najvyššie percento interrupcií je, žiaľ, evidované medzi černošským obyvateľstvom. Koľko čiernych detí takto zomrelo? Žiaľ, vidno tu isté pravidlo: Vždy, keď progresívci vezmú menšiny pod „ochranu“, skončí to pre ne tragicky.

Americká ľavica to s presadzovaním požiadaviek BLM prehnala?

Zdá sa, že áno. Korporácie, ktoré po smrti Georgea Floyda podporovali BLM, sa od týchto aktivít pomaly odťahujú. BLM je veľmi agresívna organizácia. Stačí povedať, že aktivisti pod týmto heslom podporovali Jussieho Smolletta a v trestnom čine, ktorý spáchal, nevideli žiadny problém. Dokonca vydali oficiálne stanovisko, v ktorom tvrdia, že Smollett by nemal byť odsúdený. Znie to ako vyhrážanie sa súdu. To však nie je nič nové. Aktivisti BLM často vyvíjajú nátlak na porotcov a bránia práci orgánov činných v trestnom konaní. Vysoko medializovaný oslobodzujúci rozsudok nad Kyleom Rittenhousom bol v skutočnosti – tvárou v tvár tlaku BLM – aktom odvahy zo strany členov poroty.

V posledných voľbách vo Virgínii prehrali demokrati najmä kvôli obavám rodičov z infiltrácie CRT do škôl. Bude aj toto predmetom veľkej diskusie počas nasledujúcich prezidentských volieb v roku 2024?

Som presvedčená, že bude. Našťastie sa proti CRT vytvára koalícia občanov, ktorá ide naprieč stranami. Proti takémuto zobrazovaniu rasových problémov sa nebúria iba belosi. Aj mnohí predstavitelia menšín sa domnievajú, že ide vlastne o stavanie jedných proti druhým. Toto je veľká príležitosť pre republikánov.

***

Carol M. Swainová, PhD (nar. 1954) je americká politologička a odborníčka na kritickú teóriu rasy. Vyučovala na Princetonskej univerzite v New Jersey a na Vanderbiltovej univerzite v Tennessee. Jej najnovšia kniha sa volá Black Eye for America: How Critical Race Theory Is Burning Down the House (spoluautor Dr. Christopher J. Schorr).

© Všetky práva vyhradené. Článok bol prebraný z týždenníka DoRzeczy.

PDF (formát pre tlač)