Radosť a nevôľa – dva odlišné postoje k mimoriadnej forme latinskej omše

Mikuláš Hučko
19. apríla 2021
  Cirkev  

Zdroj: wikimedia commons

Radosť

Aj v týchto ťažkých a náročných časoch pre Cirkev nechýbajú povzbudzujúce svedectvá, ale aj sily, ktoré im neprajú. Sľubným príbehom írskej cirkvi za posledné desaťročie sa ukazuje byť vzrast záujmu o tradičnú liturgiu, pribúdanie povolaní v kňazských bratstvách, ktoré sa jej venujú a rastúci záujem mladých ľudí.

Jedným z týchto kňazských bratstiev je Inštitút Krista Kráľa, Najvyššieho kňaza, mladá rímsko-katolícka komunita, ktorá pôsobí v Írsku od roku 2006 a na jeho území má chrámy v Limericku a Belfaste, pričom latinské omše slúži aj v Galway. Jeho ženskou vetvou je kontemplatívny rád rehoľných sestier Sestry Adorátorky Kráľovského srdca Ježišovho, pre ktorý inštitút zakúpil bývalý kláštor Sestier milosrdenstva v Ardee, ikonickú budovu s kaplnkou a piatimi hektármi pôdy. Prvé sestry v ňom čoskoro začnú svoj komunitný život každodennou adoráciou Najsvätejšej sviatosti a spevom liturgie hodín v gregoriánskom choráli.

Inštitút založený v roku 1990, je rímskokatolíckou spoločnosťou apoštolského života pápežského práva v kánonickej forme. 125 kňazov Inštitútu pracuje na celom svete pri šírení duchovného Kristovho kráľovstva. Osobitný dôraz kladie na harmóniu medzi vierou a kultúrou, propagácii umenia, najmä duchovnej hudby a architektúry, vďaka čomu si mladá komunita získala vysokú reputáciu.

Inštitút Krista Kráľa slávi klasickú rímsku liturgiu, latinskú omšu, v jej mimoriadnej forme podľa liturgických kníh, ktoré promulgoval svätý pápež Ján XXIII. v roku 1962. Táto liturgia dnes priťahuje čoraz väčší počet ľudí, predovšetkým mladých dospelých, študentov a rodiny.

Materský dom a medzinárodný seminár Inštitútu Krista Kráľa sídli vo Florencii v Taliansku. Na kňazstvo sa v súčasnosti pripravuje 105 seminaristov. Má tiež viac ako šesťdesiat rehoľných sestier.

O tom, že to nie sú samí „starci a stareny“ svedčí priemerný vek členov tejto komunity, ktorý u seminaristov je 24 rokov, u sestier 28, u oblátov 41 a u kňazov 39 rokov. Komunita má misie v Gabone (Afrika) a významné apoštoláty v USA, Anglicku, Francúzsku, Španielsku, Belgicku, Švajčiarsku, Rakúsku, Nemecku a Švédsku a Ríme, kde ich zakladateľ, monsignor Gilles Wach, bol vysvätený za kňaza sv. pápežom Jánom Pavlom II.

Inštitút Krista Kráľa nasleduje duchovnosť svätého Františka Saleského, ktorá je vyjadrená v hesle inštitútu: „Žiť pravdu v láske“ a dalo by sa zhrnúť do slávneho citátu Učiteľa lásky: „Pravdu varte v láske dovtedy, kým nebude mať sladkú chuť.

Nevôľa

Z Inštitútu Krista Kráľa a z podobných kňazských bratstiev však napodiv nemôže mať veľkú radosť páter Thomas J. Reese, SJ, bývalý šéfredaktor jezuitského časopisu America Magazine, ktorému je ľúto, že po reforme liturgie Pavla VI. tridentská či latinská omša nezanikla. Podľa neho Cirkev musí dať jasne najavo, že chce, aby „nereformovaná liturgia zmizla a že ju dovoľuje iba z pastoračnej láskavosti voči starším ľuďom, ktorí nechápu potrebu zmeny starej liturgie a držia sa jej zubami-nechtami“ a žiada, aby biskupi mali možnosť túto formu omše zakázať (!), ba zdôrazňuje, že „deťom a mladým ľuďom by sa nemalo dovoliť zúčastňovať sa na takýchto omšiach!(Children and young people should not be allowed to attend such Masses.)

Na druhej strane smrteľne vážne tvrdí, že jednotlivé biskupské konferencie by mali „združovať expertov, básnikov, hudobníkov, umelcov a dušpastierov s cieľom vytvoriť liturgie vhodné pre ich špecifické kultúry.

Možno sníva o tom, že po čase „svoju liturgiu“ bude mať nielen každá krajina, ale neskôr aj každý región, potom každý okres, každé mesto a nakoniec azda každá mestská štvrť…

Odpoveď

Jeden farník z Kňazstva bratstva svätého Petra z Pensylvánie na tento článok reagoval aj týmito slovami:

My, laici tradičného hnutia, sme si už zvykli, že sme akousi čiernou ovcou širšieho katolíckeho sveta. Na osobnej úrovni to môže byť frustrujúce, to áno, ale zdá sa, že je to nízka cena za duchovné poklady, ktoré sme vďaka nemu objavili v našich farnostiach. Pre niektorých sme viac ako zvláštnosťou: Niekoho neustále dráždime. Tradicionalisti zastávajú v Cirkvi menšinové postavenie po celé desaťročia a my sme si už dosť zvykli na myšlienku, že mnohí s nami nesúhlasia. Ale menšina každým rokom rastie a väčšina sa zmenšuje.

Na záver pripomeniem, ako členovia sanhedrinu v 5. kapitole Skutkov apoštolov chceli zakázať apoštolom kázať, ale presvedčil ich argument rabína Gamaliela:

Preto vám teraz hovorím: „Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak je tento zámer alebo toto dielo od ľudí, rozpadne sa, ale ak je od Boha, nebudete ich môcť rozvrátiť. Aby ste sa neocitli v boji proti Bohu!“


! PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS !

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!