Prvý septembrový víkend sa uskutočnila výročná púť u tešiteľov v Marianke

7. septembra 2021   Krátke správy

Prvý septembrový víkend sa konala výročná púť v Marianke. Ide o tradičnú púť, ktorá sa koná pri príležitosti sviatku Narodenia Panny Márie (8. septembra). Tentoraz sa niesla v znamení názvu „Stretnutie s našou matkou Máriou“. Program bol v bazilike a hlavné sväté omše na nádvorí baziliky.

„Keď sme sa dozvedeli, že na Slovensko prichádza pápež František, naša Kongregácia bratov tešiteľov sa rozhodla zorganizovať púť práve teraz, pretože chceme duchovne prežiť púť Svätého Otca u nás,“ hovorí tešiteľ P. Faustyn Wesolowski. Do posledného momentu nevedeli, či im pandemická situácia dovolí zorganizovať tradičnú výročnú púť, v akej forme a koľko bude môcť byť ľudí fyzicky prítomných na svätých omšiach. „Preto sme tento rok nerobili veľké plagáty, neposielali sme informáciu do okolitých farností, ale sme o nej informovali len cez naše oznamy, web a sociálne siete. Napriek tomu prišlo veľa ctiteľov našej nebeskej Matky, čo nás ako správcov pútnického miesta veľmi potešilo,“ dodal.

Program výročnej púte sa začal v piatok svätou omšou a mládežníckym programom, ktorý pripravilo miestne „Spoločenstvo Údolie“. Svätú omšu slávil a Božie slovo predniesol Ivan Slepčan, kaplán z bratislavskej farnosti Blumentál. V sobotu bola gréckokatolícka svätá liturgia, ktorej predsedal vladyka Peter Rusnák, ruženec, prednáška, krížová cesta na Kalvárii, slávnostné vešpery, ktoré viedol mužský zbor Baziliky „Chorus Augustini“ a svätá omša, ktorú celebroval P. Tomáš Prajzendanc CCG. Nechýbali tradičné sväté omše a púte veriacich zo susedných farností, ktorí sa každý rok prichádzajú pokloniť Nebeskej Matke so svojimi farármi. Výročná púť vyvrcholila v nedeľu. Pontifikálnu svätú omšu celebroval bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.

Marianka je najstaršie pútnické miesto na Slovensku, jeho pôvod a história je sčasti zahalená legendami. Historici rádu pavlínov, ktorý toto miesto spravoval, zapísali ústne tradovanú legendu o pustovníkovi, ktorý žil v tomto údolí a z hruškového dreva si vytesal sošku Panny Márie (podľa pavlína Ľudovíta Kummera to bolo v roku 1030). Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob, ako sa soška našla, je tiež zahalený rúškom tajomstva. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode z prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.

História pútnického miesta sa začína písať od roku 1377, keď sa tu zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjouovcov. Položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu pavlínov. V roku 1380, keď bol kostol dostavaný, ten istý kráľ slávnostne preniesol milostivú sošku na hlavný oltár.

Kostol Narodenia Panny Márie je pôvodne gotický a gotickú konštrukciu si aj zachoval. Koncom 17. storočia bol na náklady cisára Leopolda I. rekonštruovaný v barokovom slohu. Z tohto obdobia pochádzajú štuky, maľby, ozdoby a bočné oltáre, ktoré sa nachádzajú v lodi kostola. Aj presbytérium bolo prestavané v barokovom štýle, ale koncom 19. storočia (1877) bolo regotizované. Z tohto obdobia pochádza neogotický hlavný oltár, bočný oltár Božského Srdca Ježišovho a vitráže v oknách kostola. Väčšina architektonických pamiatok v mariánskom údolí pochádza z obdobia baroka. Lurdská jaskyňa a krížová cesta boli postavené v prvej polovici 20. storočia.

Rád sv. pavlínov spravoval pútnické miesto od spomínaného roku 1377 do roku 1786. Na tomto mieste zažil slávny rozkvet, ale aj úpadok a zánik. Od 16. storočia sídlil v Marianke generálny predstavený rádu a pavlíni tu mali aj teologické štúdium. Generálny predstavený mal právo udeľovať doktorát teológie. V roku 1786 Jozef II. zrušil okrem iných aj rád pavlínov a tak Marianku dlhé roky spravoval diecézny klérus. Kláštor neskôr kúpil knieža Schwarzenberg z Orlíka nad Vltavou, ktorý ho prestaval v klasicistickom štýle na poľovnícky zámoček. Z kláštora sa stal kaštieľ, ktorý vlastnilo viacero grófskych rodín.

Od roku 1927 (do roku 1950) pútnické miesto spravuje Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. V roku 1936 dali tešitelia postaviť krížovú cestu so sochami v životnej veľkosti. V roku 1950 bola kongregácia násilne zlikvidovaná spolu s ostatnými rehoľami na Slovensku, ale od roku 1990 sa znova ujala správy Marianky. Tešitelia zrekonštruovali kostol a bývalý pavlínsky kláštor (kaštieľ), ktorý slúži ako pútnický a exercičný dom. V súčasnosti v Marianke sídli generálny predstavený Kongregácie tešiteľov.

Kostol Narodenia Panny Márie bol 31. júla 2011, dekrétom pápeža Benedikta XVI., povýšený na baziliku minor.

BK

Titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)