Prvý krok na ceste filozofie - Christianitas

Prvý krok na ceste filozofie

Roman Cardal
10. mája 2022
  Spoločnosť


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Dnešnému človeku sa zdá, že to, čo sa odohralo v dávnej minulosti, nemá s našou prítomnosťou nič spoločné. Moderné myslenie sa prepadlo do historickému provincionalizmu, pretože vychádza zo zásady, podľa ktorej iba súčasnosť zosobňuje skutočnosť v tom najautentickejšom zmysle slova. Tak ako obmedzený dedinčan nevidí ďalej, než kam jeho oko dovidí, a nikdy neprekročí hranice svojho domova, tak aj postmoderný človek zostáva iba vo svojej dobe a pohŕda všetkým, čo presahuje jeho historickú epochu.

Zdroj: wikimedia commons CC BY 4.0

Touto optikou sa pozerá aj na to, čo sa odohralo šesť storočí pred Kristom v starovekej gréckej kolónii Milét. Objavil sa tam muž, ktorého nazývame prvým filozofom. Ako sa volal a aký význam mohol mať pre nás, ktorí žijeme na začiatku tretieho tisícročia? Skúsme sa nad touto otázkou hlbšie zamyslieť a priblížiť ju iným spôsobom, ako sa to zvyčajne robí v čisto historických pojednaniach.

Prvý grécky filozof sa volal Táles z Milétu. Každému gramotnému západniarovi by malo byť okamžite jasné, že to musela byť veľmi významná osoba. Svedčí o tom fakt, že jeho meno pozná každý, kto absolvoval základnú školu. Keby sme vedeli o nejakom našom súčasníkovi, že objavil niečo, o čom sa budú učiť žiaci ešte o dvadsaťšesť storočí, určite by sme mu neupierali genialitu. A práve to treba povedať o Tálesovi. Je autorom teórie, ktorú si aj dnes musí osvojiť každý absolvent geometrie na základnej škole. Je to súčasť pozoruhodného odkazu tohto antického Gréka a vôbec nie je náhoda, že filozofia sa začína práve jeho pôsobením v koloniálnom meste na pobreží Malej Ázie.

Táles z Milétu bol matematik, geometer, astronóm a filozof. Bez preháňania možno povedať, že sa vyznačoval mimoriadnym spôsobom myslenia. Bežný, každodenný spôsob myslenia je pragmatický a orientovaný takmer výlučne na každodenné problémy ľudského života. Táles dokázal toto myšlienkové zaujatie všednými starosťami prelomiť. Výnimočnosť jeho intelektu sa prejavila napríklad v tom, že dokázal v dostatočnom predstihu predpovedať zatmenie Slnka na 28. mája roku 585 pred Kristom. Jeho predpoveď sa presne naplnila. O tom, že šlo o úplne mimoriadny myšlienkový výkon, svedčí skutočnosť, že väčšina jeho spoluobčanov nebola schopná ničoho takého. A to isté platí aj pre celé ďalšie dejiny, pretože v každej dobe existuje iba minimum jednotlivcov, ktorí niečo takéto dokážu.

Mimoriadnosť intelektuálnych kvalít Tálesa sprevádzala elegancia jeho štýlu myslenia. Táto elegancia v sebe spája krásu a jednoduchosť. Táles našiel elegantné, tzn. krásne a jednoduché riešenie problému merania výšky egyptských pyramíd. Použil pritom analógiu, ktorá spočívala v prenesení metódy použitej v jednom prípade na podobný prípad. Keď sa slnko ocitlo v polohe, v ktorej kolík zabodnutý do zeme vrhal rovnako dlhý tieň, začal merať tieň, ktorý vrhali pyramídy. Takto zistil ich výšku s dokonalou presnosťou. Tento postup je veľmi jednoduchý a nikto z nás ho už neobdivuje, pretože sa naň pozeráme s odstupom mnohých stáročí. Vtedy však išlo o skutočný objav, a ten sa bez aktivácie mimoriadnych intelektuálnych zdrojov nemohol podariť.

Ľudia, ktorí majú zvláštne nadanie, bývajú predmetom závisti. Závisť je smútok nad dobrom druhých, ktoré závistlivcom chýba. Dokonca aj Táles sa stal jej obeťou. Platón v jednom zo svojich dialógov upozorňuje na udalosť, ktorú si neprajní ľudia radi škodoradostne pripomínali. Keď Táles jedného dňa rozjímal o hviezdach na oblohe, nevšimol si priehlbinu pred sebou a spadol do nej. Svedkom jeho pádu bola trácka otrokyňa, ktorá sa nemohla ubrániť tomu, aby neopovrhla takým nepraktickým mužom. Stala sa tak predstaviteľkou všetkých, ktorí znižujú vedecké kvality iných tým, že poukazujú na limity, ktorými musia neraz tento svoj dar vykupovať. Pre závistlivcov je to ospravedlnenie, prečo nadaných ľudí neobdivujú a neuznávajú, že sú im v mnohom zaviazaní vďačnosťou.

Tálesov najväčší odkaz spočíva v objavení typu poznania, ktoré nemožno nijako manipulovať. Podobne ako jeho neskorší nasledovníci kládol veľký dôraz na to, že sme bytosti schopné poznať pravdu o realite, v ktorej žijeme. A ak je niečo pravdivé, potom to od nás vyžaduje bezpodmienečné uznanie. Existujú skutočnosti, o ktorých môžeme rozhodovať. Je len na nás, či sa napríklad do blízkeho cieľa vyberieme pešo, autom alebo verejnou dopravou. Ale už nezáleží od nás, či existuje svet s jeho mnohými zákonmi. To všetko tu jednoducho je a pokiaľ na to nechceme draho doplatiť, musíme túto oblasť reality poznať, uznať a rešpektovať. Tálesovi toto rozlíšenie medzi tým, čo našej voľbe podlieha a tým, čo je už mimo jej dosah, pripadalo úplne samozrejmé. Modernou terminológiou by sme povedali, že bol naivný realista. Bol spontánne presvedčený o existencii reality, nad ktorou nemôžeme uplatňovať nijakú moc, ale pred ktorej mocou sa naopak musíme skromne skloniť. Táto moc sa nazýva autorita pravdy.

Už v tomto ranom štádiu filozofického myslenia sa pomaly začínalo ukazovať, čo je to ľudský rozum. Podľa Tálesa do tajomstva skutočnosti neprenikneme, ak sa budeme orientovať iba podľa nášho zmyslového vnímania. Ono nám totiž dáva poznanie iba o premenlivej a podmienenej tvári reality. Človek je však vďaka rozumu povolaný na to, aby si uvedomil existenciu reality, ktorá je večná. V ľudskom rozume sa odhaľuje niečo celkom závratné.

Keďže je možné pochopiť, že každá zmena má svoju príčinu a že posledná príčina zmeny musí byť nemenná, prichádzame do kontaktu s niečím, čo nikdy nevzniklo a nikdy nezanikne. A nie je ani nutné zaoberať sa oblasťou, v ktorej sa odohrávajú kozmické udalosti. Príklad si môžeme vziať aj odinakiaľ. Napríklad slávna Tálesova veta – vždy platila, platí a bude platiť bez ohľadu na to, či nejaké kružnice a trojuholníky skutočne existujú. Stačí, že existujú iba ako možnosť. Každý z nás stojí tvárou v tvár večnosti.

Táles teda predložil myšlienku, ktorá bola zároveň zárodkom ďalších veľkých objavov. Boli v nej skryté roviny, ktoré tento prvý filozof nedokázal obnažiť. Ako ľudia sa však nemôžeme nepýtať, ako je možné, že vieme o existencii večnej reality? Nie je aj toto otázka, ktorej zodpovedanie môže poodhaliť niečo z našej ľudskej identity? Až neskorší filozofi sa začali zaoberať týmto problémom a usilovali sa z neho vyvodiť určité závery. Bol to však Táles, kto otvoril cestu vedúcu k týmto záverom. Jeho myšlienkový počin má trvalú platnosť, a preto by sme si ju mali s vďačnosťou pripomínať.


PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 € 10 € 20 € 50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

Najnovšie články

Filmy a seriály, ktoré ukazujú, že viera má čo ponúknuť

V tejto chvíli sa už celkom zjavne zdá, že Cirkev môže zachrániť azda len… návrat k tradičnej liturgii

Evanjelizácia dnes alebo päť otázok, na ktoré treba dať odpoveď najprv

Epidémia nekritickosti a jej dôsledky (1. časť)